5x O SYMBOLE: Symbol ako dvojnosť a jednota

Vďaka prítomnosti symbolu vidíme nielen kameň či drevo, resp. počujeme nielen zhluk zvukov či bľabotanie, ale nazeráme na myšlienku, udalosť, problém, fenomén.

Dokážeme „uzrieť“ (v slove, obraze, soche) myšlienku, ktorú do hmoty alebo „kódu“ vložil autor. Transcendentáliá sme schopní vidieť iba čiastočne. Táto čiastočnosť, zdanlivá nevýhoda, je zároveň výsadou človeka. Oko kravy nikdy nepochopí myšlienku obrazu, vidí iba machule. Schopnosť porozumieť symbolu je potvrdením telesno-duchovnej dvojnosti i jednoty človeka, píše Ladislav Hanus.

Je to však ešte zložitejšie. Aj sám človek sa môže stať symbolom. Ani v takom prípade – ako sme spomínali v predchádzajúcej časti – nejde o jeho vlastné rozhodnutie, koniec koncov, znelo by to absurdne („a teraz, priatelia, idem sa stať symbolom“). Zdá sa však, že niektorým ľuďom sa stáva, že sa symbolom naozaj stanú. Sú pritom naozaj ohúrenými svedkami, nanajvýš spoluaktérmi. Myslím, že okolie začne človeka vnímať ako symbol až v momente, keď dotyčný „odrazu“ celou váhou svojho bytia ukazuje na myšlienku, ktorú do neho Autor vložil. Tuším, že človek sa stáva symbolom vtedy, keď v sebe nájde myšlienku, ktorou ho „pomyslel“ Stvoriteľ...

„Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle; no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný“ (1 Kor 13,12). Zdieľať

Ale späť na zem. Problém symbolu nemôže zostať iba doménou teoretikov, filozofov, fenomenológov. Na symbol totiž narážame všetci, a to denne. Hovorí sa, že peniaze hýbu svetom. Nie je to tak, a to ani keby sme prijali primát hmoty. Ak niečo niekým hýbe, potom je to symbol peňazí. Nie je pre nás až tak dôležité to konkrétne číslo na výplatnej páske, ale auto, ktoré si kúpime ako symbol nášho spoločenského postavenia. Symbol úspechu, moci, statusu, ale stále je to symbol.

K téme:
Úvod do problematiky symbolu
Symbol ako prebytok významu
Zdieľať

Je fascinujúce pozorovať aj praktické využívanie symbolu (resp. jeho zneužívanie). Žijeme vo svete, v ktorom človek stráca záujem o siahodlhé skúmanie a osvetľovanie súvisov, už vôbec nie filozofických či historických. Vyžadovalo by si to ohromnú námahu. Racionálne argumenty často nefungujú – vyžadovalo by si to samostatné myslenie. Správne použitý symbol môže pomôcť porozumieť aj tam, kde v porozumení bránia emocionálne či racionálne limity (pre poriadok ešte uveďme, že takto limitovaní sme vo väčšej či menšej miere všetci).

V každom prípade symbol tu vystupuje ako akýsi duchovný most. V tomto zmysle je nevyhnutné nielen symbolom rozumieť, ale ak chceme naozaj pomôcť porozumieť aj „tým druhým“, treba sa naučiť so symbolom pracovať. Príkladom môže byť Kuffova tabletka („ja som len lyžička, ktorá ti podáva tabletku“). Toto je, podľa môjho názoru, správne použitý symbol.

Marek Hrubčo
Autor je spoluzakladateľom občianskeho združenia Fórum pre kultúru. Séria úvah o symbole súvisí s podujatím Hanusove dni 2011: Pamäť a identita. (Ako správne používať symboly?), ktoré sa uskutoční 9. – 11. septembra v Spišskej Kapitule. Viac informácií tu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo