Mečiarove amnestie sú silnou témou. Nech sa Fico vyfarbí

Mečiarove amnestie sú silnou témou. Nech sa Fico vyfarbí

Brtatislava 29.4.2016. Spomienka na Róberta Remiáša. Foto: TASR/ Jakub Kotian

Intenzita verejnej diskusie o zrušení Mečiarových amnestií je prekvapivou, ale dobrou správou o tejto krajine.

Nejaký čas to vyzeralo tak, že z témy zrušenia amnestií bývalého premiéra Mečiara, ktoré bránia vyšetreniu únosu Michala Kováča mladšieho a vraždy Róberta Remiáša, sa už stáva politický folklór.

Teda téma, ktorú raz za čas niekto bez väčšieho záujmu verejnosti opráši. V stereotypnej diskusii zaznejú argumenty o tom, aké bolo toto Mečiarovo rozhodnutie morálne zlé, ale právne sa s ním nedá nič robiť a potom opäť na dlhý čas zapadne prachom.

Po dvadsiatich rokoch sa však zrušenie amnestií ukazuje ako nečakane silná téma. Plní prvé stránky novín, má silnú podporu verejnosti, objavilo sa vyhlásenie prominentných právnikov a svoj postoj k nej musí zaujať celé politické spektrum.

Pod tlak sa dokonca dostal aj premiér Robert Fico, ktorý si v situácii, keď podpredseda jeho strany Marek Maďarič hovorí, že ako poslanec by hlasoval za zrušenie amnestií, už nevystačí formulkou, že amnestie sú síce amorálne, ale právne nezrušiteľné.

Tento stav svedčí minimálne o jednej povzbudivej veci.

Túžba Vladimíra Mečiara byť v duchu hesla o milosrdnej histórii zapísaný v našich dejinách najmä v pozitívnych súvislostiach ako zakladateľ štátu, zostane len jeho nesplneným snom. Je zjavné, že únos Michala Kováča mladšieho a vražda Roberta Remiáša, na ktorých sa podieľali orgány štátu, zanechali v našej kolektívnej pamäti takú ranu, že to nie je možné.

Verejný ohlas tejto témy aj po dvadsiatich rokoch zároveň navodil situáciu, keď o svoj zápis do dejín hrá aj Robert Fico. Zdieľať

Verejný ohlas tejto témy aj po dvadsiatich rokoch zároveň navodil situáciu, keď o svoj zápis do dejín hrá aj Robert Fico. To, či budú Mečiarove amnestie zrušené, je totiž plne v rukách Smeru. Presnejšie v rukách jeho predsedu, ktorý udá tón, podľa ktorého sa zariadi väčšina jeho poslancov.

Fico si silu tohto momentu zjavne uvedomuje. Aj preto zmenil slovník a zrušenie amnestií ústavným zákonom už neodmieta tak striktne ako v minulosti.

Prichádza však s návrhom, ktorý síce prezentuje ako kompromis, v skutočnosti však ide o úhybný manéver. Jeho iniciatíva obrátiť sa ústavným zákonom na Ústavný súd, ktorý by rozhodol, či poslanci môžu opäť ústavným zákonom amnestie zrušiť, znamená, že tému chce bezbolestne zhodiť zo stola a možno na roky ju zabetónovať na Ústavnom súde.

Otázkou je, prečo Fico nechce dať svojim poslancom v hlasovaní o amnestiách aspoň voľnú ruku. Nič tým neriskuje. Ani konflikt s koaličným partnerom, ani hnev voličov.

Ponúkajú sa len dve možné vysvetlenia. Jedným je, že Robert Fico nechce meniť právny názor, ktorý roky opakoval. Problémom je, že mnohí významní právnici v tejto krajine majú iný názor a myslia si, že amnestie môžu byť ústavným zákonom zrušené.

Robert Fico nemôže v tejto kauze samoľúbo trvať na svojom právnom názore. Ako politik a premiér by mal s ohľadom na verejný záujem umožniť zjednanie spravodlivosti. Jednoducho konať v duchu Radbruchovej formuly (nemecký právny filozov a minister spravodlivosti v časoch Weimarskej republiky), podľa ktorej ak rozpor medzi zákonom a spravodlivosťou nadobudne neznesiteľnú mieru, zákon musí spravodlivosti ustúpiť.

Druhé vysvetlenie nemá s právom nič spoločné. Robert Fico sa skrátka môže obávať toho, že zrušením amnestií sa až príliš nabúra doteraz zažitá prax, že pri výmene politických garnitúr sa nástupcovia nezvyknú veľmi vracať k hriechom svojich predchodcov. Vylúčiť sa nedá ani to, že v minulosti niekomu niečo v tomto duchu sľúbil.

Nech už platí jedno alebo druhé, tí, ktorí sú o zvrátenosti Mečiarových amnestií úprimne presvedčení, by premiérovi v každom prípade nemali na jeho právnické kľučkovanie skočiť a pomáhať mu v uskutočňovaní ústupovej stratégie. 

Amnestie Vladimíra Mečiara, ktoré znemožnili vyšetrenie únosu Michala Kováča a vraždy Róberta Remiáša, sú čiernou škvrnou našej histórie. Ich zrušenie by aspoň symbolicky učinilo zadosť spravodlivosti. Robert Fico teraz hrá aj o to, či sa do dejín zapíše ako politik, ktorý to mohol zabezpečiť, ale z nepochopiteľných dôvodov tak neurobil.

Treba ho nechať, nech sa vyfarbí.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo