Robert Fico sa opäť zahral na ľudomila. Teraz na účet Tomáša Druckera

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Robert Fico sa opäť zahral na ľudomila. Teraz na účet Tomáša Druckera

Premiér Robert Fico a minister zdravotníctva Tomáš Drucker počas utorňajšej tlačovej konferencie. FOTO TASR - Dano Veselský

Minister zdravotníctva sa nechal dobehnúť už pred polrokom, keď mu ako jedinému vo vláde nezvýšili rozpočet. Teraz sa na ňom premiér vyvŕšil znova.

Premiér Robert Fico opäť dokazuje, že v umení komunikovať s vlastným voličom tu dlhodobo nemá konkurenciu. Najskôr v priebehu januára a februára premenil núdzu na cnosť, pred obrazovkou trhal faktúry a potvrdil, že pred vyššími cenami energií neochráni krajinu nikto viac než on. V konečnom dôsledku to vlastne vyznelo tak, že to bol sociálny a akčný premiér, ktorý vyhnal z úradu smeráckeho energobaróna Jozefa Holjenčíka.

To všetko však bola najmä vynútená reakcia na vzniknutý problém s cenami energií. Fico nechcel dopustiť, aby ho Andrej Danko v netradičnej koalícii s Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom zatlačili do defenzívy. A kráľ marketingu to ani nedopustil.

Chránim vás ráno, na obed aj v noci

Posledný víkend použil premiér podobnú PR metódu. Tentoraz však konal preventívne z vlastnej iniciatívy, ktorej vedľajším dôsledkom bolo verejné poníženie ministra zdravotníctva Tomáša Druckera.

V RTVS sám od seba vyhlásil dnes už okrídlený novotvar, že vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni nedopustí „nejaké zajacoviny“, že bude mať s ministrom veľmi vážnu diskusiu a že „mnohé veci politicky zastavím a tvrdo a razantne zakročím, ako som to urobil v prípade elektrickej energie“.

Všetci čakali, čo sa bude diať. Teda či použitie toxického slova „zajacoviny“ nie je štartovným výstrelom na demontáž ministra Druckera. Sympaťáka, ktorý nie celkom pochopil, že sa nestal ministrom preto, aby rezal do systému, ale aby vylepšil obraz.

Žiadna dráma sa však napokon nekonala: včera popoludní sa Robert Fico najskôr stretol so zjavne sklesnutým Tomášom Druckerom, asistovali im premiérovi poradcovia pre zdravotníctvo, spolu viedli viac-menej technickú debatu o navrhovaných zmenách.

Následne Fico predstúpil pred médiá. Premiér kompenzoval nečakaný úder zo soboty, svojho ministra vychvaľoval ako špičkového manažéra. A informácie o obmedzovaní zdravotnej starostlivosti zo strany VšZP, ktoré ešte pár dní predtým označoval za „zajacoviny“, proti ktorým razantne zakročí, už zvalil na tradičných nepriateľov: vraj ich šírili súkromné zdravotné poisťovne aj médiá („Pohrali ste sa s tetovanými, pohrali ste sa s dôchodcami, ktorí vraj nebudú mať prístup k liečbe šedého zákalu.“)

Šou sa skončila, ale nazrime pod povrch, ktorý veľa vypovedá o súčasnej politike, ale niečo aj o médiách.

Ficovo školenie z marketingu

Predminulý víkend zverejnil denník SME rozsiahlejší text, v ktorom informoval o viacerých návrhoch VšZP. Tá totiž potrebuje radikálne šetriť, preto v rámci ozdravného plánu jej ľudia navrhli, aby sa tisícom pacientov, ktorí trpia degeneráciou makuly a prichádzajú tak postupne o zrak, obmedzil dnešný spôsob liečby. Takto postihnutým sa do očí pichajú takzvané anti VEGF injekcie, pričom jedna injekcia stojí 770 eur, ročne stojí táto liečba takmer 21 miliónov eur.

Poisťovňa navrhla, aby po novom pacienti nedostávali injekcie od začiatku ochorenia, ale až keď stratia polovicu zraku, ďalej aby sa liečba obmedzila len na jedno oko (ako je to v Česku).

Samozrejme, všetko to bol len predbežný návrh, na to, aby sa presadil, by ho musela schváliť kategorizačná komisia. Zaujímavé je, že SME na návrh upozornil Peter Žiak, hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre oftalmológiu. 

Téma chvíľu spala, ale minulý štvrtok nabrala na obrátkach. Na rozdiel od prvého textu v SME, ktorý ponúkol inteligentný kontext, už išlo o informačný bulvár na city. Najčítanejší Nový čas hlásil priamo na titulke: „Chcú šetriť na pacientoch. Prečo majú potetovaní a poloslepí platiť?“ Nový čas sa totiž venoval aj ďalšiemu návrhu VšZP, ktorým sa vraj má obmedziť liečba postihnutých hepatitídou typu C. Na rovnakú nôtu zahrali aj ďalšie bulvárne médiá či denník Pravda v článku s titulkom „VšZP desí. Navrhuje škrty v liečbe“.

Ako napísala Pravda, podľa návrhu „by moderné lieky nemali dostať ľudia s pearcingom, tí, ktorí majú tetovanie, alkoholici a narkomani.“ Vyzeralo to, že aj tento návrh VšZP vymysleli zdravotnícki netvori.

No téma bola na stole a nedala sa ignorovať. Minister Drucker mal však tak trochu smolu, keďže v tých dňoch bol s deťmi na prázdninovej lyžovačke, rovnako dovolenkoval aj generálny riaditeľ VšZP Miroslav Kočan.

Keď sa však Drucker o mediálnom poplachu dozvedel, pripravil aspoň na diaľku stanovisko a v ňom rázne odmietol, že by sa mohol presadiť nápad, ktorý by išiel na úkor pacientov.

Lenže v rovnakom čase sa začal – a treba dodať, že celkom oprávnene – zaujímať o ranné titulky novín aj Úrad vlády, ktorý je na správy tohto typu zvlášť citlivý. Keď sa Fico dozvedel, že minister má už pripravené stanovisko a chystá sa návrhy razantne odmietnuť, z Úradu vlády prišiel pokyn, nech nič na ministerstve nerobia, že všetko zariadia oni.

A zariadili. Robert Fico prišiel v sobotu do poludňajšej relácie RTVS, kde boli hlavnou témou ceny energií, a len tak mimochodom, bez toho, aby sa ho na to opýtal moderátor, zaútočil na návrhy VšZP už známym, karhavým slovníkom o „zajacovinách“. Celú tému zosilnil svojím premiérskym megafónom a sám sa vyhlásil za garanta zdravia pacientov.

Víťaz víkendu bol teda jasný – ale aj hlavný ponížený. Keď následne Tomáš Drucker po návrate z dovolenky oznamoval, že vlastne aj on tieto veci odmieta, už vyzeral len ako zdisciplinovaný minister, ktorému neostáva nič iné, než opakovať slová šéfa a zastaviť každú neprávosť.

O čom bol ten hurhaj

Ttitulky novín, ktorých sa hneď chytili ministrovi oponenti z politiky i zdravotníctva, vyzerali tak, akoby sa ministerstvo a VšZP rozhodli nechať behať po ulici ľudí nakazených hepatitídou C len preto, že majú piercing. Alebo z cukrovkárov rovno nechať niekoho oslepnúť. V skutočnosti návrh VšZP, ktorý len mieril na posudzovaciu komisiu, sprísňoval kritériá pre tých, ktorí by mali dostať najnovšiu liečbu. Napríklad pred tromi rokmi sa na Slovensku začal indikovať nový, veľmi účinný liek proti hepatitíde C. Jeho cena je zhruba 50-tisíc eur. 

Nezvyčajne prudký nábeh využívania tohto lieku však vzbudil v poisťovni podozrenie, že k jeho predpisovaniu sú lekári špeciálne motivovaní. Preto (ale aj z úsporných dôvodov) padlo rozhodnutie sprísniť predpisovanie tohto lieku skupinám, ktoré sa správajú rizikovo, respektíve sa nakazia opakovane. Pre tých mala byť dostupná doterajšia lacnejšia a menej komfortná liečba. Vo VšZP aj z tohto dôvodu ožilo presvedčenie, že poplach, ktorý okolo toho vznikol, súvisí so záujmami farmabiznisu.

Podobný princíp chcela poisťovňa uplatniť aj pre degeneráciu makuly, teda jednu formu straty zraku. Oftalmológia ju už dnes vie relatívne dobre zvládať, používajú pritom látku, ktorú lekár musí pripraviť a je pri nej zvýšené riziko zavedenia infekcie, ide však o sporadické prípady. Poisťovňa preto navrhla, aby sa modernejšie a omnoho drahšie anti VEGF injekcie využívali len pre pacientov s pokročilejším stupňom poškodenia.

Ako myslí Fico, ako cíti Drucker

Vráťme sa však k politike. Ako si teda vysvetliť správanie Roberta Fica?

Možných verzií je viacero. Tá prvá hovorí, že ak premiér niekde zavetrí možnosť, ako sa prejaviť v úlohe ochrancu krajiny pred samotnými ministrami, nezaváha. Zvlášť to platí pre Tomáša Druckera, ktorý je, ako sme ho nedávno nazvali, neadoptovaná rocková hviezda. Preto je celkom možné, že Ficovi nešlo o nič iné, chcel byť opäť pred voličmi za hrdinu, aj za cenu, že ministra pritom na pár dní ponorí, ale zas celkom nepotopí.

Premiér si tiež ošetruje, aby bol Drucker vnímaný ako minister koalície, nie Smeru. Vie, že rezort zdravotníctva mu v žiadnom scenári dobré body neprinesie, ale riziko zlých bodov je veľmi veľké. Preto vyhlasuje, že Drucker bude svoje plány predstavovať na koaličnej rade, týmto chce do zodpovednosti „namočiť“ celú koalíciu.

Je tu ešte ďalšie vysvetlenie: premiér je v politike celkovo nastavený tak, že nedopustí žiadnu zmenu, ktorá by mala nejakú negatívnu externalitu, čo je pri reformách zakonité. To výrazne redukuje možnosti ministra zaviesť výraznejšie zmeny. Výsledkom jeho práce, ak v takýchto podmienkach prežije celý mandát, bude viac-menej úradnícke udržiavanie daného stavu.

Samozrejme, Drucker nie je celkom naivný a svoje limity si uvedomuje. Aj preto ľudia, ktorí s ním boli v posledných mesiacoch viackrát v kontakte, hovoria o jeho narastajúcej frustrácii. Napokon, mediálne sympatický minister si dobre uvedomuje, že má kredit, talent aj perspektívu. Aj preto by už ďalšie poníženie od alibistického premiéra nemusel zniesť.

Začínajú to naznačovať aj jeho akoby mimovoľne vyslovené slová, napríklad o tom, že ak štát nedofinancuje poisťovňu, mal by byť ministrom niekto, kto to dokáže vybaviť.

Zmierlivejšie správanie premiéra v utorok naznačuje, že svojho ministra ešte odpáliť nechce. Zrejme cíti, že by to teraz bola chyba. Tomáš Drucker si zatiaľ dôveru verejnosti udržuje. Prešiel síce len rok od volieb, ale v rezorte zdravotníctva je to aj tak nezvyčajný jav.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Novinka z vydavateľstva

Na pleciach obrov

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cir...

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 9,27 €

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo