TÉMA: Pochovali nám panovníka

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
TÉMA: Pochovali nám panovníka

Viedeň sa v sobotu slávnostne rozlúčila s posledným synom rakúsko-uhorského cisára Karla I. a jeho potenciálnym následníkom Ottom von Habsburgom (1912-2011).

Otto von Habsburg bol významným európskym politikom, intelektuálom, spisovateľom a publicistom. Narodil sa 12. novembra roku 1912. Keď mu vo veku deväť rokov zomrel otec Karol I. na zápal pľúc, jeho rodina na čele s matkou Zitou sa presťahovala do Španielska, kde Otto v roku 1930 zmaturoval. O päť rokov neskôr ukončil štúdium politických a sociálnych vied na Katolíckej univerzite v belgickom Leuven, neskôr získal aj doktorát.

Život Európana

V tom čase sa už aktívne zaujímal o politiku. Uvedomoval si rastúce nacistické nebezpečenstvo a s pomocou viacerých priaznivcov a významných politikov sa usiloval, aby mu vtedajší rakúsky kancelár Schuschnigg, ktorý uvažoval nad abdikáciou, prenechal vedenie krajiny. Následne ju chcel pred Hitlerom aktívne brániť. Ako v roku 2003 sám povedal vo veľmi zaujímavom rozhovore pre české Lidové noviny: "Řekl jsem, že je nutné postavit se na odpor, že Rakousko se musí bránit. K tomu byly důvody. Byl jsem jedním z mála, kdo četl Mein Kampf. Prostě jsem věděl, co ten chlap chce provést. Věděl jsem, co se stane, až přijde k moci, že to povede k válce. (...) Byl jsem přesvědčen, že odpor se musí klást. Protože když se země nebrání, je nebezpečí, že už se nikdy nepostaví na nohy. Zmýlil jsem se. Pak přišlo Československo, které bylo plně vyzbrojeno a vzdalo se, aniž zazněl jediný výstřel." Viesť krajinu mu však nedovolili a Rakúsko bolo v marci 1938 anšlusom pripojené k Nemecku. Stovky rakúskych monarchistov dal Hitler popraviť alebo odviezť do koncentračných táborov, na Otta vydal zatykač a celý majetok mu skonfiškoval.

K téme:
Prečo (ne)plakať za Habsburgom a monarchiou Zdieľať

Z Belgicka odišiel Otto späť do Španielska, kde organizoval vydávanie víz desaťtisícom ľudí (medzi nimi tisíckam Židov), čím ich zachránil pred istou smrťou. Počas vojny presadzoval vytvorenie tzv. Podunajskej federácie ako protiváhy Nemecka a ZSSR, kam by malo patriť Rakúsko, Maďarsko, Československo, Chorvátsko či Slovinsko. Spolu s ním to za dôležité považoval aj Churchill, plán však stroskotal na konferencii v Teheráne pre odpor Stalina a malý záujem Roosevelta. Po vojne sa usiloval o zmiernenie útrap a obnovenie Rakúska, hoci on sám tam mal od roku 1919 na základe tzv. Habsburského zákona zakázaný vstup. V roku 1961 sa zriekol osobných nárokov na rakúsky trón. O možnej obnove monarchií tam, kde už boli zrušené, povedal: "Ve staré formě ne. Kdo si něco přečetl o světových dějinách, ví, že vždy byla různá státní uspořádání. Státní uspořádání je relativně méně důležité než smysl státu. Stát takový, jaký bychom si ho měli přát, by měl zaručit individuální práva a právní systém. Když se někdo bude snažit prosadit monarchii ve Švýcarsku, budu proti. Ve Španělsku budu jejím zastáncem."

V roku 1982 vstúpil do bavorskej Kresťansko-sociálnej únie (CSU), za ktorú bol v rokoch 1979 - 1999 poslancom europarlamentu. Vďaka svojmu hlbokému vzdelaniu a svetovému prehľadu, ohromnej šírke kontaktov a znalosti 14 jazykov bol veľmi činným politikom. V rokoch 1973 - 2004 bol prezidentom medzinárodnej Paneurópskej únie, ktorej cieľom je spájať európske krajiny na duchovnom základe. V auguste 1989 na rakúsko-maďarských hraniciach blízko Šoprone spoluzorganizoval tzv. Paneurópsky piknik, počas ktorého sa v týchto miestach na tri hodiny prvýkrát otvorili hranice železnej opony. Niekoľko sto občanov NDR to vtedy využilo na útek z komunistického bloku, udalosť sa považuje za jednu z predzvestí pádu komunizmu. Po jeho zvrhnutí sa veľmi zasadzoval o prijatie štátov strednej a východnej Európy do Európskej únie. Bol veľkým obhajcom utečencov a osôb násilne vysídlených zo svojich pôvodných krajín. Za pomoc utečencom si veľmi vážil napr. španielskeho panovníka Francisca Franca, ktorého nazval "diktátorom juhoamerického typu, nie totalitného ako Stalin a Hitler". Zomrel 4. júla 2011.

Otto von Habsburg o obhajobe zmienky o Bohu v európskej ústave:

Kráľovská rozlúčka

Po rozlúčkach v Mníchove a Mariazelli si zosnulého prišlo v sobotu do Viedne uctiť niekoľko tisíc oficiálnych hostí, medzi nimi panovnícke rodiny a hlavy štátov z celej Európy ako rakúsky prezident Hainz Fischer, švédsky kráľ Carl XVI. Gustaf, luxemburský veľkovojvoda Henri či lichtenštajnské knieža Hans-Adam II. Obrad sa konal v Dóme sv. Štefana, hlavným celebrantom bol viedenský arcibiskup, kardinál Christoph Schönborn. Na úvod bola chrámovým zborom prednesená skladba Requiem und Kyrie od rakúskeho skladateľa Johanna Michaela Haydna (1737-1806; mladší brat Josepha Haydna). Medzi koncelebrantov patril aj trnavský arcibiskup Róbert Bezák, v sprievode kráčal vedľa pražského arcibiskupa Dominika Duku pred kardinálom Schönbornom.

Keďže štátny pohreb je v Rakúsku vyhradený iba pre významných oficiálnych predstaviteľov krajiny, rozlúčka s von Habsburgom tak nemohla byť nazývaná. Napriek tomu mal jej charakter veľkú dôstojnosť a oslovujúcu veľkoleposť, hoci sa našla hŕstka ľudí, ktorá proti nemu prišla protestovať. Na záver omše dal arcibiskup Schönborn zaspievať aj Kaiserhymne, cisársku hymnu rakúsko-uhorskej monarchie "ako posledný pozdrav Ottovi von Habsburgovi, ako poctu jeho rodine a jej dejinám". Spievajú sa v nej tieto slová: "Gott erhalte, Gott beschütze / Unsern Kaiser, unser Land! / Mächtig durch des Glaubens Stütze / Führt er uns mit weiser Hand! / Laßt uns seiner Väter Krone / Schirmen wider jeden Feind: / Innig bleibt mit Habsburgs Throne / Österreichs Geschick vereint." V českom preklade: "Zachovej nám Hospodine / Císaře a naši zem / Dej, ať z víry moc mu plyne / Ať je moudrým vladařem / Hajme věrně trůnu Jeho / Proti nepřátelům všem / Osud trůnu Habsburského / Rakouska je osudem."

Anklopfzeremonie

Po zádušnej omši sa pohrebný sprievod, ktorý tvorilo približne 3500 ľudí, presunul ku kapucínskemu kostolu, do ktorého krypty boli uložené ostatky zosnulého (okrem srdca, to bolo včera podľa Ottovho želania uložené v benediktínskom opátstve v Pannonhalme v Maďarsku). Podľa odhadov tento akt v uliciach sledovalo ďalších desaťtisíc divákov. Pred kostolom sa odohral starobylý habsburský zvyk, tzv. Anklopfzeremonie - klopací obrad. Počas neho hlavný ceremoniár (tentoraz ním bol dlhoročný Habsburgov priateľ Ulrich-Walter Lipp) klope na zatvorenú bránu kostola a na otázku kapucína "Kto chce vstúpiť?" predstavuje zosnulého. Povolenie k vstupu však podľa zvyku dostane až na tretíkrát, keď ho predstaví už iba ako hriešneho smrteľníka.

Priebeh obradu:
(Ceremoniár trikrát zaklope.)
"Kto chce vstúpiť?"
"Otto Rakúsky, bývalý korunný princ Rakúsko-Uhorska, kráľovský princ Uhorska a Čiech, Dalmácie, Chorvátska, Slavónie, Galície, Lodomérie a Ilýrie, veľkovojvoda z Toskánska a Krakova, vojvoda Lotrinska, Salzburgu, Štajerska, Korutánska, Kraňska a Bukoviny, veľký princ Transylvánie, markgróf moravský, vojvoda Horného a Dolného Sliezska, Modeny, Parmy, Piacenzy a Guastally, z Osvienčimu a Zatoru, z Tešínska, Furlanska, Ragusy a Zary, kniežací gróf Habsburský a Tirolský, z Kyburgu, Gorizie a Gradiscy, knieža Trentu a Brixenu, markgróf Hornej a Dolnej Lužice a Istrie, gróf z Hohenems, Feldkirchu, Bregenzu, Sonnenbergu, atď, pán z Triestu, Cattara a Vindickej Marky, veľkovojvoda vojvodstva Srbska, atď, atď."
"Takého nepoznáme!"
(Ceremoniár opäť trikrát zaklope.)
"Kto chce vstúpiť?"
"Dr. Otto von Habsburg, prezident a čestný predseda Paneurópskej únie, člen a starší predseda Európskeho parlamentu, držiteľ čestných doktorátov z mnohých univerzít a čestný občan mnohých miest v strednej Európe, člen ctihodných akadémií a ústavov, nositeľ vysokých a najvyšších štátnych a cirkevných vyznamenaní, medailí a poct, ktoré mu boli udelené za jeho desaťročia trvajúci boj za slobodu národov, za právo a spravodlivosť."
"Takého nepoznáme!"
(Ceremoniár znova trikrát zaklope.)
"Kto chce vstúpiť?"
"Otto - smrteľný, hriešny človek."
"Nech vojde!"

S Ottom von Habsburgom odišiel veľký Európan so silným životným príbehom a koreňmi v rodine, ktorá po stáročia vnášala nám aj celému kontinentu civilizovanú tvár. Requiescat in pace.

Lukáš Obšitník

Foto: www.ottovonhabsburg.org

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo