Zanedbané prvé mesiace dieťaťa majú vplyv na celý život, tvrdí štúdia

Zanedbané prvé mesiace dieťaťa majú vplyv na celý život, tvrdí štúdia

Flickr/Alessandro Galantucci

Zanedbanie starostlivosti v ranom veku dieťaťa výrazne negatívne ovplyvní jeho ďalší vývoj až do dospelosti. Tvrdí to štúdia publikovaná v odbornom časopise The Lancet.

Ťažké citové a fyzické strádanie v prvých mesiacoch života má vplyv na ďalší život dieťaťa a jeho dôsledky sa ukazujú aj v dospelosti. Hoci to znie logicky a mnohí poznajú i konkrétne osoby, na ktorých sa táto teória potvrdzuje, objektívnejšie poznatky prináša až výskum na väčšej vzorke detí.

Tím vedcov z King College v Londýne, Univerzity Southampton, z Univerzity v Bochume a Inštitútu Maxa Plancka rozpracoval dlhodobú štúdiu, ktorá skúmala vývoj rumunských detí, ktoré v 90. rokoch adoptovali rodiny z Veľkej Británie. Zo zlých pomerov detských domovov v Rumunsku si vtedy tieto deti adoptovali desaťtisíce rodín zo Západu.

Rumunské siroty

Pamätáme si ešte desivé fotky sirôt z čias po páde režimu Nicolaea Ceausesca. Deti v zamrežovaných postieľkach, pripútané reťazami, zanedbané, apatické, ochudobnené o ľudskú lásku a v katastrofálnych hygienických podmienkach. Reportáže z Rumunska spustili vlnu solidarity, hlásili sa rodiny z vyspelej Európy, ktoré chceli pomôcť.

Spomínaná štúdia sa zamerala práve na psychické zdravie detí, ktoré našli svoj nový domov vo Veľkej Británii. Prvý projekt ich vývoj pozoroval len do pätnásteho roku života. Súčasná štúdia sa k nim vrátila aj v dospelosti. Snahou bolo zistiť, ako raný život v zlých podmienkach ovplyvnil ich ďalšie roky.

Vzorku 165 detí, ktoré britské rodiny adoptovali pred dovŕšením tri a pol roka, skúmali potom vo veku štyroch, šiestich, jedenástich a pätnástich rokov. V najnovšej publikovanej štúdii sa k nim vrátili vo veku 25 rokov, dve tretiny z nich boli ochotné s vedcami opäť spolupracovať. Pre porovnanie skúmali v rovnakom čase aj vzorku britských detí v rovnakom veku, ktoré boli adoptované z detských domovov v Anglicku.

Rozhodujúce prvé mesiace

Tí, ktorí strávili vo veľmi biednych podmienkach rumunských domovov menej ako šesť mesiacov, sú na tom dnes psychicky podobne ako skupina britských detí, ktoré boli osvojené v prvých mesiacoch.

Celkom inak sú však na tom dospelí, ktorí v rumunskom domove strávili viac ako šesť mesiacov života. Vedci totiž preukázali ich výrazné sociálne, emocionálne a kognitívne obmedzenia. V detstve vykazovali v porovnaní s porovnateľnou vzorkou detí z britských domovov oveľa častejšie symptómy hraničiace s autizmom, problémy s vytváraním väzieb, nepozornosťou, hyperaktivitou a chabým mentálnym fungovaním.

Tretina z detí adoptovaných z Rumunska po šiestom mesiaci preto potrebovala intervenciu profesionálov, či už z oblasti psychológie, psychiatrie, či pedagogiky. Dosiahli len nízky stupeň vzdelania a v dospelosti si len zriedka našli prácu. Okrem toho vedci u nich namerali aj znížený vývoj inteligencie, ktorý sa však neskôr normalizoval.

Deti bez budúcnosti?

Tím vedcov tiež skúmal schopnosť detí a dospievajúcich, ako sa správajú v náročných situáciách. Tu vyšli zaujímavé dáta: jedno z piatich detí nemalo napriek dlhšiemu pobytu v detskom domove žiadne psychické problémy. Tento fakt chcú vedci naďalej v budúcnosti skúmať, zaujíma ich, prečo na niektorých jedincov nemá extrémne zanedbanie neskôr závažné dôsledky.

Mladí Rumuni, ktorí boli vzorkou v rámci výskumu, žili po adopcii vo Veľkej Británii v stabilných a sociálne dobre situovaných rodinách. Vedci od nich dáta zbierali prostredníctvom dotazníkov, IQ testov a osobnými rozhovormi.

Vedci tvrdia, že štúdia pomáha pochopiť procesy vo vývoji detí, ktoré v rôznych častiach sveta vyrastajú v ťažkých podmienkach bez dostatočnej starostlivosti z dôvodu vojnových konfliktov, terorizmu či utečeneckých vĺn.


Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo