KÁZEŇ MILANA BUBÁKA: Sú kúkoľom len tí druhí?

Známa múdrosť hovorí: „Revolúcia najprv požiera nepriateľov a potom vlastné deti.“ Prax to potvrdila už mnohokrát. Podstata revolúcie je v tom, že po násilnom prevzatí moci začne čistka. Sú odstraňovaní zlí. Samozrejme, odstraňujú ich tí „dobrí“. Keď sú „zlí“ odstránení, začína paranoja. „Dobrí“ majú podozrenie, že zlo na nich hľadí z každého rohu. Preto čistka pokračuje medzi spojencami, priateľmi, známymi, ba dokonca príbuznými.

Táto myšlienka priniesla v dejinách veľa tragédií. Pozrime sa na niektoré z nich. Francúzska revolúcia sa najprv vyrovnávala s bohatým a skorumpovaným kráľovským rodom. Ten vyvraždila. No neskôr to celé prerástlo do série masakrov a nespravodlivostí. Gilotína je dodnes smutným symbolom tejto tragickej doby.

Leninova revolúcia, ktorá sa najprv podobným spôsobom ako francúzska vyrovnala s cárskym rodom, neskôr prerástla do neskutočného teroru, ktorej najväčšími výkvetmi boli Berija, Stalin a symbolom súostrovie Gulag a desiatky miliónov vyvraždených. Podobne aj Hitler čistil Európu najprv od Židov a psychicky nevyvinutých, ale zároveň od Slovanov, rehoľníkov a kňazov a ostatných oponentov. Koncentračné tábory boli pre Hitlera a jeho pomocníkov miestom, kde sa oddeľoval kúkoľ od pšenice. U nás si komunizmus v 50. rokoch počínal podobne. Aby sme nepoukazovali len na tých mimo cirkvi – i v nej sa nachádzali podobné snahy: inkvizícia v 16. storočí bola založená na rovnakom princípe odstránenia kúkoľa. Dodnes sa za toto obdobie hanbíme. Žiaľ, nebolo jediné.

Nech rastú spolu

Toto je len zopár príkladov, ktoré dejiny poznajú. Žiadna zo snáh čistiť spoločnosť od zla (akokoľvek dobre mienených) nedopadla nikdy dobre. Aj keď začiatky každej boli šľachetné, neskôr sa všetky zvrhli na prelievanie krvi a páchanie zverstiev. Problémom je, že každý, kto takto koná si myslí, že on je pšenica a tí druhí sú kúkoľ. Kde však vziať istotu o tom, kto je kúkoľ a kto pšenica? Podľa čoho to poznáme? Aké kritériá na to máme?

Dnešné Kristove slová zaznievajú ako memento. Keď sluhovia zistili, že v pšenici sa nachádza veľa kúkoľa, pýtali sa hospodára: „Chceš, aby sme šli a vyzbierali ho?“. Hospodár im však hovorí: „Nechajte ich rásť spolu!“ Hospodár Ježiš trvá na tom, že netreba robiť žiadnu čistku. Prečo?

Tieto slová treba dobre pochopiť. Napríklad je jasné, že ak sa v spoločnosti nachádza nebezpečný zločinec, je nevyhnutné ho izolovať, aby sa mu zabránilo v páchaní zla. Ale ak máme na spoločenskej scéne človeka, ktorý za iného politického systému popáchal množstvo zla, nie je vždy dobré ho eliminovať. Ak tento človek robí pokánie, veci si prizná a čas ukáže, že jeho pokánie je úprimné, je dobré dať mu novú šancu. Z dejín cirkvi vieme, že jej najcharizmatickejší lídri pochádzali práve z kruhov tých, ktorí sa obrátili od zla a dala sa im nová šanca (sv. Pavol, sv. Augustín, sv. František, sv. Ignác...).

Vystríhať sa posudzovania

No takéto prípady sú skôr výnimkami a tieto výnimky musia byť praktizované veľmi starostlivo a kontrola tých, ktorí ich praktizujú, musí byť vo dôsledne zaistená. Preto spoločnosti, ktoré sa snažili postaviť svoj režim na spravodlivosti, vždy veľmi starostlivo uvažovali, ako posudzovať veci tak, aby sa vyhlo nespravodlivosti. Napriek tomu sa ideál nikdy neobjavil. Aj keď máme zbor sudcov, ktorý je vyberaný veľmi starostlivo, skúsenosti nám hovoria, že nejestvuje z ľudí zložený orgán, ktorý by bol ideálny.

„Postupne som si začal uvedomovať, že línia, ktorá delí dobro od zla, neprechádza medzi štátmi, ani medzi triedami, ani medzi politickými stranami, ale prechádza priamo cez srdce každého jedného človeka.“
Alexander Solženicyn
Zdieľať

Preto, aj keď je namieste nastoľovať v spoločnosti poriadok, vždy treba prijať pravdu evanjelia, že toto všetko budeme my, ľudia schopní konať len veľmi relatívne a vždy sa treba mať na pozore pred súdením. Lebo človek, hoci na jednej strane je formovateľný, rovnako je na strane druhej deformovateľný. Hlavne keď dostane do rúk moc a keď mu zavoňajú peniaze.

Veľmi pekne, no zároveň aj bolestne zaznievajú slová Alexandra Solženicyna, ktoré napísal vo svojom diele Súostrovie Gulag: „Počas rokov strávených vo väzenských táboroch som sa naučil veľkej lekcii. Naučil som sa, ako sa človek stáva zlým a ako sa stáva dobrým. Keď som bol mladý myslel som si o sebe, že som neomylný, a voči tým, ktorí boli podomnou som bol surový. Bol som šialene zamilovaný do moci a pri jej uplatňovaní som bol vrahom a utláčateľom. No v týchto mojich najtemnejších momentoch som si myslel, že robím dobre a mal som množstvo argumentov, ktorými som svoje skutky ospravedlňoval. Až vtedy, keď sa veci obrátili, keď som ja sám ako väzeň ležal na hnilom matraci, až vtedy som začal v sebe cítiť prvé záchvevy dobra. Postupne som si začal uvedomovať, že línia, ktorá delí dobro od zla, neprechádza medzi štátmi, ani medzi triedami, ani medzi politickými stranami, ale prechádza priamo cez srdce každého jedného človeka. Dokonca aj v srdciach, ktoré sú preťažené zlom je stále zachované malé predmostie dobra. A naopak v tom najlepšom zo všetkých ľudských sŕdc sa nachádza malé zákutie nevykoreneného zla."

O hriechu a treste

Slová Alexandra Solženicyna by som rád doplnil meditáciou O hriechu a treste spisovateľa Khalila Gibrana z jeho diela Prorok. Verím, že táto meditácia nezanechá nikoho z nás nedotknutým.

„Chcel by som rozprávať o človeku vo vás. Lebo on je ten, kto pozná hriech a pyká, nie božskosť. Často som vás počul hovoriť o niekom, kto vykonal zlý skutok, akoby to nebol jeden z vás, ale cudzinec, čo sa náhodou votrel do vášho sveta.

Radi by ste čítali viac podobných článkov, ktoré nenájdete v iných médiách? Zdieľať

Ale vravím vám, že tak ako svätí a spravodliví sa nemôžu povzniesť nad to najvyššie, čo je v každom z vás, ani zlí a slabí nemôžu klesnúť nižšie, než je to najnižšie vo vás.

A ako ani jeden list nemôže zožltnúť bez tichého súhlasu celého stromu, tak ani zločinec nemôže páchať zlo bez skrytého súhlasu vás všetkých.

Všetci kráčate v dlhej procesii k božskosti, čo je vo vás: Vy ste cesta a zároveň i pútnici.

A keď niekto z vás spadne, spadne ako výstraha pre tých, čo idú za ním - že je pred nimi kameň, o ktorý sa môžu potknúť. A spadne aj pre tých, ktorí kráčali pred ním a ktorí, hoci rýchlejší chodci, neodvalili kameň z cesty.

A vypočujte ešte aj toto, hoci tieto slová veľmi zaťažia vaše srdcia: Ten, koho zabili, nie je nevinný, a koho okradli, ten si o to koledoval.

Ani hľadači Pravdy nie sú celkom bez viny na zlom skutku hriešnika, a ten, čo si myslí, že má čisté ruky, nemá ich čisté, kým jestvuje zločin. Áno, hriešnik je často obeťou toho, komu sa stala krivda, a ešte častejšie odsúdený pyká za nevinného a bezúhonného.

Nie je možné oddeliť spravodlivých od nespravodlivých a dobrých od zlých, lebo spolu stoja voči tomu istému slnku, ako spolu sa tkali biele a čierne vlákna na kúsku plátna. A keď sa čierne vlákno pretrhne, tkáč prezrie plátno a prezrie aj krosná.

Keby niekto z vás chcel postaviť pred súd nevernú ženu, nech najprv položí na váhy spravodlivosti srdce jej manžela a potom i jeho dušu. A ten, kto by chcel zbičovať previnilca, nech si obzrie aj dušu poškodeného.

Prečítajte si aj ďalšie zamyslenia Milana Bubáka Zdieľať

Keby niekto z vás chcel trestať v mene spravodlivosti a zaťať sekerou do zlého stromu, nech sa dobre pozrie aj na jeho korene. Poviem vám, nájde tam korene dobra i zla, plodnosti i neúrody, ako sa dôverne objímajú v tichom srdci Zeme.

A vy, sudcovia, ktorých úlohou je chrániť spravodlivosť, akýže ortieľ vynesiete nad tým, kto je počestný telom, no v duchu zlodejom?

Akú odplatu vymeriate tomu, kto zabíja telo, no je sám zabíjaný v duši?

Aký rozsudok vynesiete nad tým, kto podvádza a utláča, no pritom on sám bol a je zraňovaný a znásilňovaný? A ako potrescete tých, ktorých výčitky svedomia sú už väčšie, než boli ich zlé skutky?

Či nie sú výčitky svedomia vyššou spravodlivosťou než sám zákon? Výčitky svedomia nemôžete uložiť nevinnému, ani ich sňať zo srdca toho, kto sa cíti vinný.
Ako nevolaný hosť prichádzajú s nocou a zobúdzajú vás, aby ste sa ponorili do seba. A vy, ktorí by ste chceli pochopiť spravodlivosť, akože jej porozumiete ak neuzriete všetky skutky v plnom svetle?

Len potom poznáte, že spravodlivý i podlý je ten istý človek, nachádzajúci sa medzi temnotou noci svojho trpasličieho ja a žiarivým dňom vlastného božského JA, a že ani vrchol veže chrámu nie je významnejší než najnižší kameň v jej základoch.“

Milan Bubák, SVD
Autor je rehoľným kňazom, momentálne pôsobí v Ríme.

Foto: wikipedia.org, jeffreyhill.typepad.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo