Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
22. február 2017

Melanchólia jedného konzervatívca

Francois Fillon klame, keď urobil zle, a klame takisto, keď urobil dobre.
Melanchólia jedného konzervatívca

20. november 2016. Francois Fillon prichádza do sídla strany po zverejnení predbežných výsledkov prezidentských primárok. Foto: TASR/AP

Vyskytuje sa to len veľmi zriedkavo, že konzervatívny katolík v dnešnej Európe dosiahne vrcholový úrad, a tak som reagoval s nadšením na neočakávané víťazné ťaženie Francoisa Fillona v primárkach francúzskej pravice. Fillon napísal tri knihy pre francúzsku prezidentskú kampaň, dve z nich som si zaželal pod vianočný stromček a prečítal počas chladných zimných dní.

A potom toto. Potom sa tento kandidát vyfarbil ako všetci ostatní, ako klamár dbajúci o svoj finančný prospech. Ani nie ako veľký klamár, ktorého husárske kúsky privádzajú do úžasu priateľa i nepriateľa. Ale ako malý, netalentovaný, neoriginálny, úplne obyčajný klamár. Od toho času je preč každá politická fantázia, ktorá sa spájala s Francoisom Fillonom.

Vráťte ten milión!

Nuž áno, ešte sa môže stať prezidentom Francúzska. V prieskumoch sa síce zosunul na tretie miesto, avšak vďaka tvrdému jadru svojich stúpencov ešte stále má takmer 20 percent. A to vôbec nie je zlý základ. Naproti tomu Emmanuel Macron, ktorý by sa podľa aktuálnych prieskumov dostal s nacionalistkou Marinou Le Penovou do druhého kola, pracuje len s fantáziou.

Hoci nepredostrel nijaký program, aj tak ho oslavujú ako nejakú popovú hviezdu, no polovica jeho súčasných stúpencov si vie predstaviť, že by volila iného kandidáta. Moment takmer hysterickej fantázie, ktorý zapaľuje tento strhujúci rečník v občanoch liberálneho stredu, ho môže vyniesť celkom vysoko. Bublina Macron však môže aj každú chvíľu prasknúť.

Francúzi sú ľudom tradične nastaveným na štátne zásahy, ktorý zažíva mučivý konflikt s maghrebsko-moslimskými veľkomestskými getami. Francúzi si môžu každú chvíľu pretrieť oči a spýtať sa: Skutočne chceme za prezidenta bývalého Rothschildovho bankára, ktorý odporúča voľný trh a globalizáciu práve tak nadšene ako politiku masového moslimského prisťahovalectva Angely Merkelovej?

Z takmer istého víťaza sa Fillon stal jedným z piatich uchádzačov. Zdieľať

Nuž áno, nemusíme úplne odpísať Francoisa Fillona. Existuje päť kandidátov so šancou dostať sa do druhého kola. Určité šance majú aj obaja výrazne ľavicoví kandidáti Benoit Hamon a Jean-Luc Mélenchon. Z takmer istého víťaza sa Fillon stal jedným z piatich uchádzačov.

Rozdiel oproti štyrom protivníkom spočíva len v tom, že momentálne sa prechádza po námestí so sklonenou hlavou. Na každom rohu môže stáť nejaký urevanec s jedným z kartónov, na ktorých je napísané: „Vráťte ten milión!“ Smerom von strana stojí za ním, ale zďaleka nie všetci grandi republikánov sa vkladajú do predvolebného boja. Tak napríklad v dôležitých regionálnych centrách Limoges a Clermont-Ferrand. Obidve sú vedené straníckymi kolegami – a tí čudným spôsobom nenachádzajú žiadny voľný termín pre Fillonov prejav.

„Penelopegate“ vystavuje Fillonovmu charakteru také zlé vysvedčenie, že sa musím nútiť, aby som o ňom ešte vôbec písal. Vo Francúzsku bolo zamestnávanie spolupracovníkov poslancov regulované bezpochyby laxne, neexistovala prakticky žiadna povinnosť skladať účty, približne jedna pätina poslancov parlamentu zamestnávala rodinných príslušníkov.

Fillon však postupoval mimoriadne nešikovne a mimoriadne bezočivo. O tom svedčí vysoká celková suma, ktorá natiekla do rodinného rozpočtu. Fillon klamal, keď tvrdil, že štát mesačne platil dvom z jeho piatich detí štyri až päť litrov, pretože tieto mu radili „ako advokáti“ – obidve deti boli v čase svojho pracovného pomeru práve študentmi práva.

Až do 800-tisíc eur natieklo po mnohé roky jeho žene, rodenej Welšanke Penelope Fillonovej. Skutočnosť, že Penelope nikdy nevideli na jej údajnom pracovisku, sa Fillon pokúsil vysvetliť rozprávkou, že manželka prijímala občanov vo vlastnom dome rodiny. Dakto však klamal aj tu. Keď sa Fillon v roku 2007 stal premiérom, Fillonová v jednom televíznom interview totiž povedala: „Svojmu mužovi som nikdy nerobila asistentku alebo niečo podobné.“

Francois Fillon s manželkou Penelope v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne. Foto: TASR/AP

Fillon táral o „demokratickom puči“ proti nemu a, nuž áno, keď bol tlak už priveľký, ospravedlnil sa. Ospravedlneniu chýbal spin, aký majú americkí politici pri verejných spovediach. Fillon trval na fikcii, že jeho manželka preňho 15 rokov pracovala. Žiadna veľká mea culpa, žiadna ofenzíva za transparentnejšie pravidlá, žiaden rozdrvený „prorodinný politik, čo to s rodinou preháňal“.

Namiesto toho Fillon začal v Poitiers plačlivú kampaň proti médiám. Keď pred kongresovým centrom „Futuroscope“ obišiel kartón „Vráťte ten milión“, dnu v sále sa opísal ako „terč nemilosrdného, straníckeho útoku, sedem dní týždenne, dvadsaťštyri hodín denne. Je to spravodlivé? Je to primerané? Je na vás, aby ste odpovedali a povedali nie tomuto mediálnemu tribunálu.“ Sála odpovedala. Francúzska pravica má bohatú skúsenosť v tom, že ju zošklivuje ľavicová tlač, preto trocha pokarhania od médií ju vždy rozpáli.

Ďalší rečník, bývalý premiér Jean-Pierre Raffarin, vôbec nemusel nadávať, musel sa len zdvorilo poďakovať zhromaždeným novinárom za to, že sa zjavili. Pískanie a nesúhlasné volania a tiež výkriky ako: „Prečo tých hajzlov vôbec púšťame?“ Útok na médiá funguje na chvíľu, tvrdé jadro stúpencov sa zomkne. No možno by bývalo lepšie nezamotať sa do spleti klamstiev, napríklad o počte bankových kont vlastnej rodiny. Fillonovými slovami: „Médiá by chceli, že by som mal byť svätcom.“

Klame, aj keď urobil dobre

Fillonovo klamanie o zdanlivom zamestnávaní rodinných príslušníkov malo koncom roka 2016 pozoruhodnú predohru. Išlo o Fillonovo správanie sa pri hlasovaní o zákonoch o potrate. Táto otázka viedla aj k debatám a zmätkom medzi prispievateľmi Postoja.

Na konci primárok francúzskej pravice sa Fillon stal terčom pre svoj katolicizmus. V prísne laicistickom systéme Francúzskej republiky je tabu, aby politik verejne prezentoval svoju vieru. Fillon to však urobil a ocitol sa pod paľbou. Nielen ľavica, ale aj tábor jeho protivníka Alaina Juppeho, ktorý sa označuje za „agnostického katolíka“, podozrieval Fillona z „intégrisme“, čo sa dá preložiť len ako náboženský extrémizmus na úrovni Islamského štátu.

Inzercia

V krajine, kde praktizujúci katolíci nepredstavujú viac ako 4 percentá, toto nálepkovanie ohrozilo Fillonove ambície. Ako reagoval? Už vtedy nešikovne klamal. Na svoju obhajobu povedal, že počas svojej dlhej kariéry poslanca „hlasoval za všetky zákony, ktoré umožnili dostupnosť umelých potratov.“

Nielen ľavica, ale aj tábor jeho protivníka Alaina Juppeho, ktorý sa označuje za „agnostického katolíka“, podozrieval Fillona z „intégrisme“, čo sa dá preložiť len ako náboženský extrémizmus na úrovni Islamského štátu. Zdieľať

Pravdou bol takmer úplný opak. Za tie roky Francois Fillon nehlasoval len proti agende LGBT. Až na jednu výnimku hlasoval proti zákonom za potrat. K tomu treba vedieť, že na Západe to bola takmer všade ľavica, ktorá v sedemdesiatych rokoch zaviedla legalizáciu potratov. Napríklad v Nemecku a Rakúsku kresťanskí demokrati v tom čase proti tomu protestovali.

Špecifikom francúzskej pravice je to, že nie je kresťansko-demokratická a ona legalizovala potraty. Vtedajší premiér Jacques Chirac sa tým dokonca chváli vo svojej autobiografii. Presadila to legendárna Simone Veilová, moralná autorita, ktorá prežila holokaust a neskôr sa stala prvou prezidentkou priamo zvoleného Európskeho parlamentu. Francúzi majú zlegalizovaný potrat od 1. januára 1975. Fillon vtedy ešte nemohol hlasovať, v tom čase mal len 21 rokov a poslancom sa stal až v roku 1981.

Liberálne noviny Le Monde s pôžitkom vypočítali Fillonovi, do akej miery klamal o svojom údajnom pro-choice hlasovaní.

- V roku 1981 sa hlasovalo o tom, že zdravotné poisťovne by mali hradiť potraty. Fillon hlasoval proti.

- V roku 1993 sa hlasovalo o tom, či to bude trestný čin, keď sa bude niekomu brániť v potrate. Fillon hlasoval proti.

- V roku 2001 sa hlasovalo o zákone, ktorý mal predĺžiť lehotu legálneho potratu o dva týždne. Fillon hlasoval proti.

- V roku 2014 sa hlasovalo o zrušení takzvaného „pojmu núdze“ („notion de détresse“). Fillon sa na hlasovanie nedostavil a napísal proti tomuto návrhu blog.

- V roku 2014 si francúzsky parlament slávnostne pripomínal 40. výročie „Veilovej zákona“. Pre túto priležitosť bol vypracovaný symbolický zákon bez konkretného obsahu, až na to, že potraty boli povýšené na ľudské právo. Prakticky celé zhromaždenie vtedy hlasovalo za, v tomto jedinom prípade aj Fillon.

- V roku 2016 sa hlasovalo o zrušení povinného obdobia „reflexie“, ktoré žena musí absolvovať pred potratom. Fillon hlasoval proti.

Človek, ktorý v dnešnej Európe túži po kresťanskej politike, dostane z takého hrdinu prinajlepšom záchvat melanchólie. Fillon totiž klame, keď urobil zle, a klame takisto, keď urobil dobre.

A čo s tými Fillonovými knihami, ktoré som si v období nádeje prečítal? Čo s „Faire“ („Robiť“) a „Vaincre le totalitarisme islamique“ („Zvíťaziť nad islamským totalitarizmom“)? Najmä v tej druhej knihe som objavil zopár silných úvah. Ale koho to ešte zaujíma? Kto chce, tomu ich požičiam.

 

 

Odporúčame

Prečo Rumuni odmietli boj proti korupcii

Prečo Rumuni odmietli boj proti korupcii

Rumunsko bolo dosiaľ prezentované ako vzor boja proti korupcii, keďže tamojšie justičné orgány zatkli stovky politikov, pričom sa nezľakli ani najvyšších poschodí. No v nedeľu až 46 percent Rumunov volilo stranu, ktorá korupciu priamo zosobňuje.