Blog 20. február 2017

Titus Zeman a spol.

František Neupauer
František Neupauer
V rukách držím zápisnicu: "Zápisnica o hlavnom pojednávaní". Bola napísaná v dňoch 20., 21. a 22. februára 1952 na Štátnom súde, odd. v Bratislave. "Trestná vec: Titus Zeman a spol. pre protištátnu činnosť."
V rukách držím zápisnicu: "Zápisnica o hlavnom pojednávaní". Bola napísaná v dňoch 20., 21. a 22. februára 1952 na Štátnom súde, odd. v Bratislave. "Trestná vec: Titus Zeman a spol. pre protištátnu činnosť."
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

František Neupauer

Titus Zeman a spol.

Všetko to zapísala Oľga Ambrózová. Kto vie, či ešte žije... Pojednávanie začalo o 9 hod. ráno. Rozsudok zaznel 23. februára pred 65. rokmi.

"Prokurátor (Michal Krajčo) (...) žiada pojednávať neverejne, lebo vidí, že verejným pojednávaním veci mohlo byť ohrozené štátne tajomstvo. Po tajnej porade senátu (predseda: Pavol Korbuly, čĺenovia: Dr. Štefan Breier, Ľudovít Petráš - sudcovia z povolania, Alžbeta Mikulenčáková, Jozef Ďuran - sudcovia z ľudu) vyhlásené bolo UZNESENIE: (...) nariaďuje sa vylúčenie verejnosti, po celú dobu hlavného pojednávania až do vyhlásenia rozsudku."

Odmietnutie "dôverníkov" (zrejme svedkov), poučenie o zachovaní úplnej mlčanlivosti, prokurátor číta obžalobu.... Začína výsluch obvinených. V ten deň zapisovateľka zapíše 11 strán. Okrem Titusa Zemana si vypočuje ešte 4 výpovede z celkového počtu 20 obvinených. Prvý hovorí Titus Zeman. Udáva svoje osobné údaje... pochádza z maloroľníckej rodiny, v roku 1945 bol profesom na gymnáziu (učil chémiu). Tieto riadky som chcel spísať už včera, no cestou som stretol učiteľov, a tak som im povedal, čomu sa venujem. "Píšem tu aj o jednom "vašom/našom" kolegovi - učiteľovi chémie," začal som rozhovor o perzekúciach počas komunizmu. No vráťme sa k samotnému spisu...

Titus Zeman: "Obžalobe som porozumel, vinným sa cítim v tom, že som previedol dve skupiny do zahraničia a to do Talianska, inak sa necítim vinným. Môj úmysel bol čiste ten, aby títo klerici, ktorých som prevádzal mohli žiť kňazským životom a tiež dokončiť svoje teologické štúdia v Taliansku..."

Prepisujúc tieto slová Titusa Zemana sa vžívam do úlohy zapisovateľky, ktorá "ťuká" do klávesov bez toho, aby premýšľala, kto to hovorí... čo to hovorí. Len píše.

No zároveň pohľadom historika vstupujem do miestnosti, kde stojí obžalovaný. Hovorí. Hovorí muž, ktorý má za sebou tvrdé vyšetrovanie... a teraz stojí pred súdom, aby povedal o svojej vine/nevine.

"Čo obsahuje úvod mojej zápisnice spísanej na ŠtB toto sa nezakladá na pravde, nie sú to moje slová. Keď som sa proti tomu ohradil referent mi hovoril, že on zápisnici musí dať politický ráz, a že na súdnom pojednávaní môžem odvolať."

Naozaj môže?

"Asi v auguste 1950 stretol som sa so saleziánom Ernestom Macákom, a od toho som sa dozvedel, že istý Jozef Macek z Borského Sv. Mikuláša prepravuje ilegálne ľudí cez hranice...." Jozef Heriban, Bohuš Havlíček, Martinec, Medard Štepanovský, Kmotorka, Rudolf Blatnický - 6 mužov, ktorých sa mu podarilo previes do Turína. Buzek, Réves, Srnisko pripravili zoznam ďalších trinástich... Druhá várka a úmysel ostať v zahraničí. No Titus Zeman sa vracia späť do Československa, aj preto, aby pomohol previesť jedného kňaza...

"Prekročil som hranice na gumenom člne. Prišli sme do dediny Závod, kde sme nocovali u istého roľníka." Nasledovali stretnutia, dohadovanie. "Ja som mal na starosti saleziánov a Totka svetských kňazov."

Bola nedeľa. Stretli sa v Šaštíne. Prechod cez rieku sa nevydaril.. hladina rieky bola vysoká... "Dal som návrh, aby sme sa rozišli. Cestou od hraníc sme boli pohraničnou stražou zadržaní."

"Keď by sa nám bol tretí prechod podaril, bol by som ostal v Taliansku, a kde by ma boli ako rehoľníka zadelili tam by som aj ostal. Viac na svoju obranu nemám čo udať." To sú jeho posledné slová. No len pár riadkov predtým hovorí:

"K tomuto ma viedli čiste pohnútky náboženské. (...) Ako malý chlapec bol som vychovaný u saleziánov, ktorí sa starali o moju výchovu. Z pohnnútok vďačnosti som to všetko robil, keďže som chcel, aby aj títo chudobní chlapci mohli sa stať rehoľníkmi."

Pohnútky vďačnosti. Premýšľam, čo všeko som dostal ja "ako malý chlapec". Čo je u mňa tou "pohnútkou vďačnosti". Príklad Titusa Zemana ponúka aj takéto zamyslenie. Ak sa chcete zamyslieť v pohľade na miesto, kde zaznel ortieľ režimu, nájdite si čas v stredu o 15.30 hod.

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0