Belasá spomienka (Vincent Šikula)
Foto: TASR/Miroslava Cibulková
Vincent Šikula
Belasá spomienka
Kukučka zakukala
Tu je môj zväzok nôt
Na vzdialenom polygóne
a v tvojom zelenom podvedomí
všetko je starostlivo
zamaskované
Stále si ťa ťukám
Brezový les šepká mojimi prstami
v tráve klíči a aj v potoku blkoce
moja pieseň. Kdeže ma to hľadáš?
Vtáčími zobáčikmi
prútovou drôtenou i ružicovou
anténou ťa volám
blčím vo všetkých písmenkách
ako blúdiaci víchor
kým pod horiacim slnkom
v nezábudkovom plači
navždy nevybledne
belasá spomienka...
Vincent Šikula (1936 – 2001), prozaik, básnik, scenárista, autor pre deti a mládež, je v povedomí čitateľov predovšetkým ako vynikajúci rozprávač. No aj v jeho prozaickej tvorbe znie lyrická struna. Nemožno obísť ani hudobnú stránku jeho talentu.
Ako tajomník Spolku slovenských spisovateľov som zažil štyroch predsedov, naposledy Vincenta Šikulu.
Je autorom štyroch básnických zbierok – Z domu na kopci, Zo zanedbanej záhrady, Bubeník september a Za odchodom orgovánu.
Text básne som vybral z mesačníka Slovenské pohľady ʼ93, č. 4.
