TÉMA: „Právo“ ženy na potrat. A čo muž?

V súvislosti s verejnou debatou o interrupciách sa málokedy opomenie „právo“ ženy rozhodnúť o svojom nenarodenom dieťati. Takmer nikdy sa však nespomenie otec, ktorý pri jeho počatí splnil rovnaký diel úlohy. Logická otázka znie: nemal by mať aj on na rozhodovanie rovnaké „právo“ ako žena? Mal, súhlasia konzervatívci aj liberáli. Ako to však zabezpečiť, zatiaľ nevedia.

Otočiť debatu o interrupciách do „otcovského“ svetla sa minulý týždeň pokúsil Samuel Prušinský, predseda občianskeho združenia Právo detí na oboch rodičov. Vicepremiérovi pre ľudské práva a menšiny Rudolfovi Chmelovi (Most-Híd) zaslal otvorený list, v ktorom ho vyzval, aby na legislatívnej rade vlády inicioval návrh, ktorý by umožnil otcom spolurozhodovať o živote ešte nenarodeného dieťaťa. „Ak sa matka ešte nenarodeného dieťaťa rozhodne podstúpiť interrupciu, otca sa na súhlas nikto nepýta," uviedol v liste Prušinský.

Trojčlenné združenie a aktivistka Tutková

Predseda združenia sa nášmu portálu priznal, že nápad napísať otvorený list mu vnukla pro-life aktivistka a riaditeľka Centra pre bioetickú reformu Jana Tutková. „Naša agenda nikdy nebude protipotratová. Je to okrajová aktivita, aby otcovia mohli rozhodovať o svojich deťoch pred narodením. Ale som veľmi rád, že som mohol pomôcť priložiť ruku k dielu,“ uviedol Prušinský. Dodal, že je milo prekvapený z toho, ako téma zarezonovala v médiách, keďže, ako sám hovorí, Právo detí na oboch rodičov je skôr papierovým združením. Podľa nariadenia ministerstva vnútra má Prušinského občianske združenie troch členov: okrem neho aj jeho štvorročného syna a jeho priateľku. Združenie založil najmä kvôli tomu, aby prinútil okresné súdy k zverejňovaniu rozsudkov o pridelení dieťaťa. Na žiadosť fyzických osôb o ich zverejňovanie súdy veľmi nereagovali.

Legislatívne zasekané

Vicepremiér Chmel sa k otvorenému listu doposiaľ nevyjadril, pričom Prušinský ani neverí, že podnikne niečo konkrétne. Priznáva, že nemá ani kontakty na politikov, cez ktorých by svoj návrh „pretlačil“. „Legislatívne to je zasekané. Zas taký naivný nie som. Môj osobný názor je ten, že treba v spoločnosti zmeniť skôr vnímanie ako legislatívu,“ hovorí pre Postoy.sk. Význam svojej výzvy vidí práve v otvorení verejnej diskusie na túto tému.

Podobný názor má aj poslankyňa za KDH Mária Sabolová. „Poznám zloženie parlamentu a roky aj politickú situáciu, takže viem, že ak aj bude napísaná iniciatíva v nejakej legislatívnej podobe, veľmi ťažko sa podporí,“ uviedla. „Osobné právo tehotnej ženy – budúcej matky považujem za prioritné. Podľa môjho osobného názoru by sa rozhodnutia mali zúčastňovať obaja rodičia. Pokiaľ tak nastávajúca matka neurobí, nezostáva nám nič iné, len takéto jej rozhodnutie akceptovať, aj keď ho nemusíme považovať za správne," hovorí pre Postoy.sk poslanec SaS Peter Kalist, člen výboru pre zdravotníctvo.

„Problémom celej tejto diskusie je akési automatické prijatie práva matky či otca rozhodovať o bytí a nebytí ich dieťaťa, čo vedie k ďalšej relativizácii práva na život.“ Zdieľať

Sabolová si myslí, že táto spoločnosť nie je nastavená na vedenie diskusie o takýchto témach. Zároveň dodáva, že za život sú zodpovední obidvaja rodičia, a preto právo otca by sa malo rovnako zohľadňovať. Na otázku, či by bola ochotná „vyrukovať“ s poslaneckým návrhom s týmto obsahom, odpovedá: „V prvom rade by som iniciátorov výzvy pozvala na poslanecký klub, kde máme právnikov, zavolali by sme zdravotníkov a určite by sme o tom viedli diskusiu. Toto považujem za prvoradé, druhým krokom je vytvorenie dobrého legislatívneho návrhu.“

Ďalšie otázniky

Problémom celej tejto diskusie je akési automatické prijatie práva matky či otca rozhodovať o bytí a nebytí ich dieťaťa, čo vedie k ďalšej relativizácii práva na život. Úskalím pri tvorbe takéhoto zákona môže byť aj definovanie spôsobu, akým by sa otec mohol podieľať na rozhodovaní matky. Prušinský priznáva, že ďalší krok premyslený nemá. „Minimálne do septembra nechám ľuďom vychladnúť hlavy a potom sa s Jankou Tutkovou stretnem a porozmýšľame, čo ďalej,“ dodal na záver.

Mária Škvarlová
Autorka je redaktorka TASR.
Foto: Flickr.com (creative commons)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo