K VECI: Jediná skutočná Cirkev

Na úvod tejto recenzie knihy Why Catholics Are Right (Prečo majú katolíci pravdu) by som rád zdôraznil niekoľko dôležitých súvislostí. Autor, Michael Coren, je mojím priateľom už niekoľko desaťročí. V roku 1992 sme spoločne uvažovali o založení časopisu, ktorý mal byť akousi katolíckou obmenou amerického týždenníka People.

Pamätám si, že sme ho chceli nazvať Credo a na titulnej strane prvého čísla mala byť fotografia Mela Gibsona. Realita však tvrdo zasiahla a nikdy sme sa od úvah neposunuli k činom. V každom prípade veľa sme sa nasmiali nielen s Michaelom, ale aj s ďalšími priateľmi, napríklad s Georgom Marlinom. Zaujal ma Michaelov úžasný zmysel pre humor, široký záber (dovtedy napísal tri knihy, okrem iného Gilbert: The Man Who Was G.K. Chesterton – Gilbert: Človek menom G.K.Chesterton). Dosť ma mrzelo, že sa rozhodol žiť v Kanade – a nie v omnoho menej civilizovanom New Yorku, kde som býval ja.

S úžasom aj s veľkými obavami som sledoval, ako sa neskôr Michael, pôvodom Angličan so židovskými koreňmi a katolícky konvertita, rozhodol stať evangelikálom. Do Cirkvi sa vrátil v roku 2004, hoci nikdy som si nebol istý, či z nej niekedy naozaj odišiel. Prešiel svojou duchovnou cestou a jeho príbeh mi pripomenul slová Chestertona z úvodu knihy The Everlasting Man (Nesmrteľný človek): „Sú dva spôsoby, ako sa dostať domov. Jeden je zostať doma a druhý je prejsť celý svet a vrátiť sa na to isté miesto.“

Ľahkosťou knihy proti antikatolíckemu duchu doby

Nikdy v doterajšej histórii – azda s výnimkou protestantskej reformácie 16. storočia – nebola katolícka viera konfrontovaná s takým množstvom útokov ako dnes. Ak som poznámku „ja som z cirkvi neodišiel, cirkev opustila mňa“ v nedávnej dobe nepočul hádam stokrát, tak ani raz. A práve preto je Corenova kniha Why Catholics Are Right taká aktuálna. S ľahkosťou vzdoruje antikatolíckemu duchu doby. Coren v knihe cituje istého kritika, ktorý v niektorom médiu splietal čosi o bombardovaní Vatikánu a „honbe na pápeža cez kanály Európy, až kým ho neprederaví guľka.“ Toto je samozrejme extrém – no nie úplne atypický. Odkiaľ sa berie toľká nevraživosť? Na túto otázku možno odpovedať obrátením významu tirády Mela Gibsona: Predsa cirkev je príčinou všetkých tých vojen! A má na svedomí križiacke výpravy, inkvizície aj holokaust!

Nikdy v doterajšej histórii – azda s výnimkou protestantskej reformácie 16. storočia – nebola katolícka viera konfrontovaná s takým množstvom útokov ako dnes. Ak som poznámku „ja som z cirkvi neodišiel, cirkev opustila mňa“ v nedávnej dobe nepočul hádam stokrát, tak ani raz. Zdieľať

Coren na tieto krivé obvinenia neodpovedá osočovaním osočujúcich – čo by azda ešte viac podnietilo podobné fantazmagórie – práve naopak: jeho text sa nesie v znamení pokojnej a dôslednej argumentácie vyplývajúcej z faktov a dôkazov. Chvíľu som mal obavy, či Corenov mierne žoviálny prístup k zložitým historickým súvisom nesklzne do roviny revizionizmu – napríklad v podobe zľahčovania masakrov na židoch či moslimoch zo strany križiakov počas obliehania Jeruzalema v roku 1099. Autor však precízne vykresľuje aj tienisté stránky týchto krvavých udalostí. V skutočnosti kritizuje novú mutáciu mému z oblasti cirkevných dejín (pričom práve tento mém je tým skutočným revizionizmom), podľa ktorého bola prvá križiacka výprava svojvoľným a ničím nevyprovokovaným útokom na mierumilovný islam. Nebolo to tak. Prví križiaci viedli obrannú operáciu proti militantným moslimským útokom na pokojné kresťanské komunity od Izraela až po Iberský polostrov. Nedávne rozsiahle štúdie sa tejto otázke venujú podrobnejšie, no asi sotva možno nájsť elegantnejšie zhrnutie základných historických súvislostí inde než práve v tejto knihe:

Križiaci zaobchádzali s moslimským nepriateľom rovnako ako s kresťanským nepriateľom doma v Európe. Zaobchádzali s ním presne tak, ako očakávali, že s kresťanmi budú zaobchádzať moslimovia na Blízkom východe. Ich očakávania sa aj naplnili.

Coren sa vo svojej knihe úspešne vyhýba vnášaniu sentimentu 11. storočia do 21. storočia. Ako raz k problematike historiografie poznamenal G. K. Chesterton: „Tlieskajte, obdivujte, prechovávajte úctu, odmietajte, zavrhujte – ale nesúďte, aby ste neboli súdení.“

Pokiaľ ide o otázku inkvizície, Coren poukazuje na nánosy antikatolicizmu prítomné v jej dnešnej interpretácii. Odhady množstva ľudí postihnutých španielskou inkvizíciou sú „výrazne prehnané. Pritom iba v Severnej Amerike zomrie za dva dni viac detí,“ než bol celkový počet obetí režimu Tomása de Torquemada.


Michael Coren: Obranca viery

Ďalším kontroverzným bodom je holokaust – šoa. Žiaľ, na tomto mieste nemôžem uviesť primerané zhrnutie Corenových postojov k dejinnej úlohe Cirkvi (osobitne Pia XII.). Väčšina odporcov katolicizmu – až na niekoľko málo výnimiek – hodnotí tieto udalosti ako hanebné zlyhanie katolíkov. Zatiaľ nech postačí, keď na tomto mieste uvediem, že Coren vo svojej knihe cituje niekoľko židovských lídrov (napríklad Goldu Meirovú) a ich pozitívne vyjadrenia na adresu vtedajšieho pápeža. (Očakáva sa plánované odtajnenie vatikánskych archívov k pontifikátu pápeža – následne môže začať seriózna diskusia o pôsobení Pia XII. a Cirkvi v období nacizmu a holokaustu).

Od dejín k učeniu

Ťažisko knihy Why Catholics Are Right sa postupne posúva od dejín k učeniu. Sotva možno nájsť elegantnejšiu obranu neomylnosti pápeža vo veciach viery, transsubstanciácie, spovede, apoštolskej sukcesie, kultu svätých či mariánskeho kultu a – samozrejme – obranu života nevynímajúc. Kniha stručne a jasne sumarizuje učenie cirkvi v otázke potratov, eutanázie, výskumu kmeňových buniek z ľudských embryí a v otázke homosexuálnych partnerstiev.

Coren na krivé obvinenia neodpovedá osočovaním osočujúcich, práve naopak: jeho text sa nesie v znamení pokojnej a dôslednej argumentácie vyplývajúcej z faktov a dôkazov. Zdieľať

Postoj k potratom výrazným spôsobom rozdeľuje našu spoločnosť. Zástancovia pro-choice však stále nie sú ochotní konfrontovať svoje názory s principiálnymi otázkami života. Dôvodom je skutočnosť, že logika prirodzeného zákona je nevyvrátiteľná. Pri otvorenej konfrontácii oponenti zvyčajne spanikária: „Radšej ich budú ignorovať,“ píše Coren, „než aby ich mali vyviesť z rovnováhy.“ Mottom hnutia pro-choice je fráza „bezpečný, legálny a zriedkavý [potrat]“ no vzhľadom na 55 miliónov mŕtvych detí sa aj tieto slová v ústach pro-choice aktivistov menia na popol. A keď Cirkev povie pravdu, „obviňujú ju zo zasahovania do otázok, ku ktorým údajne nie je kompetentná sa vyjadriť“.

Coren nekompromisne odhaľuje „danbrownovskú“ zblúdilosť antikatolíckych pozícií a vnáša svetlo do viacerých, inak neprehľadných a hmlistých dualít ako je kapitalizmus-socializmus, bohatí-chudobní, modernizmus-ultramontanizmus, muž-žena alebo homo-hetero. Brilantným spôsobom tak pranieruje fanatické bláznovstvo nepriateľov Krista. Čo je skutočnou príčinou zbesilého vyčíňania antikatolíkov? Jednoduchá odpoveď: To, že katolíci majú pravdu.

Brad Miner
Autor je bývalý literárny redaktor amerického konzervatívneho časopisu National Review, v súčasnosti pôsobí ako senior redaktor portálu The Catholic Thing a pridružený člen Inštitútu pre vieru a rodinu (FRI). Nedávno vyšla v reedícii jeho kniha The Compleat Gentleman (Dokonalý džentlmen).

Pôvodný text: One True Church, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo