KÁZEŇ MILANA HUDAČKA: S Duchom svätým dialógom k Pravde

Niektoré príspevky na tomto portáli pokračujú ohlasmi čitateľov. Je zaujímavé ich čítať a sledovať ako duch autora článku naberie v komentároch gradáciu a neraz vyvolá i vášnivú diskusiu. Vtedy sa snáď aj vy v duchu opýtate, či by si autor želal, aby sa takto komentovali jeho myšlienky.

Niektorí moji známi prezentujú aj názor, že dotyčný autor radšej nemal ani uvádzať svoj príspevok. Mal byť ticho ako to urobil Ježiš, ktorý tiež povedal svojím najbližším veľa kázni až nakoniec dodal: „Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli.“ Ľudská prirodzenosť v istej chvíli kapituluje a začne sa správať neznesiteľne. Aj v diskusiách. Ježiš to vedel, a preto pred poslucháčmi stíchol. Ani jeho dobre mienené slová, ktoré by nám s odstupom času mohli povedať azda i viac, žiaľ, nepoznáme. Ježiš nechcel byť neznesiteľný. Načatú reč v evanjeliu už len dokončí prísľubom, že „keď príde Duch pravdy uvedie Vás do plnej pravdy“. Kto je ten Duch pravdy, ktorého túto nedeľu cirkev oslavuje?

“Duch” kresťanskej civilizácie

Dopracovať sa k poznaniu Ducha nie je ľahké. Ježiš o Duchu povedal, že „keď príde ukáže svetu čo je hriech, čo spravodlivosť a čo súd“. Od tých čias má kresťanská civilizácia iného “ducha” než akého mali alebo majú nekresťanské civilizácie. Vedomie o hriechu, spravodlivosti a súde je u kresťanov postavené na biblických princípoch. Sú príťažlivé a v životných prejavoch imponujú aj iným. Samuel Huntington vo knihe Zrážka civilizácií približuje vývoj spomínanej príťažlivosti a uvádza, ako sa odrazila aj na stúpajúcom sebavedomí nekresťanských civilizácii. Jeho kniha potom vrcholí scénou nastávajúceho konfliktu medzi civilizáciami. Môže jestvovať konflikt, ktorý je vyvolaný Božím duchom?

“Opakujúce sa krízy nám pripomínajú, že materializmus neprináša šťastie. Šťastie má ten, kto má nadprirodzenú nádej, aj keď je chudobný.” Zdieľať

Konflikt začína práve u nositeľov Ducha. Svätému Pavlovi na misijnej ceste Frýziou a galatským krajom Duch svätý bránil hlásať Božie slovo. Keď chcel cestu v Mýzii otočiť a inak sa dostať v službe ohlasovania do Bitýnie, nemohol. Ježišov Duch mu to opäť nedovolil. So svojím spolubratom Sílasom preto obišli Mýziu a došli k brehu Egejského mora. Tu vo sne dostali impulz preplaviť sa do Grécka a ohlasovať evanjelium v Európe. Jeho misia mala potom neskutočne dobrý priebeh a dosah.

Nádej nám otvára cestu dialógu

Podobný konflikt pociťujú kresťanskí evanjelizátori aj dnes. V tradičných kresťanských krajinách sa obracajú s posolstvom evanjelia na milióny ľudí. Tí ho ale považujú za neznesiteľné. Dokonca aj pokoncilové analýzy biskupských synôd či pápežské dokumenty spomínajú masívne opustenie viery v týchto krajinách a jediné, čo zhodne konštatujú, je to, že pre tých zostávajúcich veriacich je zvlášť charakteristická čnosť nádeje. Tá, ktorú dáva Duch. Zamysleli sme sa niekedy nad tým, že táto nádej je pre nás niečím vzácnym?

Prečítajte si aj ďalšie zamyslenia Milana Hudačka Zdieľať

Nádej dáva inú víziu života a budúcnosti. Nádej je pre kresťana cenná nie preto, že by bola zázračným kľúčom k srdciam Európanov a prinavrátila ich k viere, ale preto, lebo je ovocím daru Ducha a pomocou nej môžeme viesť dialóg aj s príslušníkmi iných civilizácii a s veriacimi iných náboženstiev. S autentickým dialógom môže byť svet iný. Kto dnes vidí, že práve týmto smerom ide život a vývoj? Niečo z toho tušia obchodníci a priemyselníci, ktorí s veľkým nasadením otočili pozornosť ekonomík na rozvojové krajiny a nekresťanské civilizácie. Opakujúce sa krízy im ale pripomínajú, že materializmus neprináša šťastie. Šťastie má ten, kto má nadprirodzenú nádej, aj keď je chudobný. Ten, kto sa denno-denne obracia k Duchu o posilnenie nádeje a cení si Ježišove prísľuby. V jednom z nich Kristus hovorí, že „Duch pravdy vás uvedie do plnej pravdy, nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť. Z môjho vezme a zvestuje vám“.

Sviatok Ducha svätého je sviatkom života. Pomáha nám vidieť život v nečakaných obratoch, ktoré si volí Duch, kým iní sa ich ľakajú. Duch vstupuje do ľudí ticho i s prudkosťou a dodáva im odvahu žiť kresťanstvo, žiť dialóg, vnímať cesty, ktoré sú nevhodné, ale aj vidieť budúcnosť tam, kde ju nik nevidí. Ďakujme Bohu za tieto dary.

Milan Hudaček, SJ
Autor je jezuitským kňazom.
Foto: Flickr.com (creative commons)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo