Sedliačka (Julo Zborovjan)

Sedliačka (Julo Zborovjan)

Ilustračná foto - TASR, Jozef Ďurník

Báseň na nedeľu – Michal Chuda vyberá na každú nedeľu najkrajšie slovenské básne.

Julo Zborovjan
Sedliačka

 

Prehnutá v bokoch do zelene dýcha
prstíky jemne vnára do hliny
a vzíde spod nich korenená pýcha
a naplnia sa zrodom doliny

Sedliačka prostá s mliekom dobrej matky
predbieha vtáctvo nehou svojich úst
Už steká pieseň ako nápoj sladký
a nenechá si do prázdnoty ujsť

šumivý vánok od lesa jak cvála
Do vlasov zaplieta ho ozdôbku
a na perách jej dužie zbožná chvála
že dožičil čas šťastne pod šopku

Zaváňa dvor i okenica nízka
šušotá vôňou rezancových pár
K tým očiam teplým vpitým do ohniska
prikladá ťažké dlane hospodár


Julo Zborovjan (1921 – 1974), básnik, prekladateľ a divadelník, možno už dnešnému čitateľovi nie je veľmi známy. Je však v slovenskej literatúre prítomný viacerými básnickými zbierkami. Na jeseň roku 1945 ho prijal do služieb Štátneho divadla v Košiciach Janko Borodáč, kde najprv vykonával funkciu tajomníka divadla s úlohou redigovať bulletiny pre činohru, spevohru a balet. Od roku 1948 pôsobil v tomto divadle ako dramaturg činohry.
Osobne so ho nepoznal, hoci som o ňom vedel od svojich stredoškolských čias. Vyžiadal si raz odo mňa báseň, ktorú v nejakom bulletine publikoval.
Báseň Sedliačka ma oslovila zemitosťou, presným realistickým rukopisom, svojráznou atmosférou.
Text som vybral z vydania Julo Zborovjan: Do dlane dýchni (Výber z tvorby 1941 – 1971, Východoslovenské vydavateľstvo, Košice 1972, výber pripravil, doslov, kalendárium a edičnú poznámku napísal Imrich Vaško, obálku a väzbu navrhol Ernest Zmeták). I. Vaško o Zborovjanovi v doslove k tomuto výberu píše ako o „samorastlom a čistom lyrikovi introvertného typu“.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo