ROZHOVOR: Alex Chafuen: Dobrý kresťan a zlý profesionál? Nezmysel

Alex Chafuen je prezidentom americkej organizácie Atlas Economic Research, členom správnej rady Acton Institute a autorom knihy Viera a sloboda (v tomto roku vyšla aj v češtine). V uplynulých dňoch prvýkrát navštívil Slovensko a Postoy.sk poskytol exkluzívny rozhovor.

Ako vnímate encykliku Caritas in veritate Benedikta XVI?

Ten dokument bol veľmi prekvapivý. Okamžite som dostal veľa listov, aj od priateľov kňazov. Po tom, čo encyklika vyšla, sme spravili workshop. Zavolal som niekoľko ľavicovo orientovaných kňazov a boli ohromení. Nevedel som, čo s tým robiť. Bola to veľká zmena, najmä v niektorých témach, ktoré hlbšie vysvetľuje. Čo je prvoradé, či osoba alebo spoločnosť, štát je tu pre človeka, nie človek pre štát. Vyšla o 40 rokov skôr ako by som od cirkvi čakal.

Ste obranca slobody, ale zároveň nábožensky zameraný, človek hodnôt. Ako spájate otázky osobnej slobody s ekonomickými otázkami a s konceptom slobody v katolicizme?

Týmto konfliktom som musel prejsť veľmi skoro. Najprv som sa zamiloval do myšlienky voľného trhu a voľnej ekonomickej politiky. Veľa mojich kamarátov hovorilo: osloboďme trh a všetko sa vyrieši. Budeme dobrí otcovia, manželia, členovia spoločnosti. Bol som vychovaný v kresťanskom prostredí. Mám medzi katolíkmi veľa priateľov, ktorí nepoznajú ekonomiku a majú opačný pohľad na vec. Hovoria, nie, sme len dobrí rodičia, veľa sa modlíme, chodíme do kostola, a ten zvyšok sa vyrieši sám. Nie. V skutočnosti musíme byť oboje – aj dobrí rodičia a kresťania a zároveň dobrí producenti, stewardi, robotníci, študenti. Rešpektovať voľný trh. Potrebujeme oboje.

"Z ekonomického pohľadu je sloboda právo robiť čokoľvek s čímkoľvek, čo vlastníte. Z pohľadu metafyziky je sloboda vedomie, že poznanie pravdy ťa oslobodí. Žiť oba tieto koncepty podľa mňa znamená žiť skutočne plnohodnotný život prínosný aj pre spoločnosť." Zdieľať

Niektorí moji priatelia sa starali len o voľný trh, nezaujímali sa o metafyzické alebo duchovné vnímanie slobody. Hovoril som im, že mnohí ľudia si slobodu, ktorú si môžete udržať aj vo väznici, veľmi cenia – radšej zomriem slobodný vo väzení s vedomím, že som robil správnu vec, ako zomrieť absolútne závislý od materiálnych vecí alebo ako otrok drog alebo moci.

Z ekonomického a politicko-ekonomického pohľadu je sloboda právo robiť čokoľvek s čímkoľvek, čo vlastníte (samozrejme, je to právo dospelých, sedemročné dieťa nemôže predať dom). Z pohľadu metafyziky je sloboda vedomie, že poznáš pravdu, poznanie pravdy ťa oslobodí a konáš podľa skutočného konceptu svojej podstaty bez toho, aby si klamal sám seba. Žiť oba tieto koncepty podľa mňa znamená žiť skutočne plnohodnotný život prínosný aj pre spoločnosť. Ak niektorá z týchto zložiek nefunguje, dostaneš sa do problémov.

Ekonomická kríza priniesla veľa krachov a problémov voľného trhu a naštrbenie konceptu kapitalizmu. Čo môže pomôcť prekonať krízu, či už v USA alebo v iných krajinách?

Po prvé, treba si uvedomiť, že túto krízu spôsobil kolaps srdca kapitalizmu – bankový a finančný trh. Nemám rád pojem kapitalizmus. To, čo vystihuje moje názory a spôsob uvažovania o tomto systéme, je sloboda podriadená zákonu, postavenom na rešpektovaní ľudskej dôstojnosti každej osoby. Toto je systém, ktorý uznávam a nie som zástanca kapitalistického systému zameraného len na produkciu.

"Kríza vypukla v segmente štátom podporovaných organizácií, ktoré poskytovali lacné úvery. Regulácia spôsobovala to, že vás potrestali, ak ste neposkytli úver ľuďom, ktorí si ho nemohli dovoliť." Zdieľať

Problém v USA bol podľa mňa v tom, že kríza vypukla v segmente štátom podporovaných organizácií, ktoré poskytovali lacné úvery, ako boli Freddie Mac alebo Fannie Mae. Tento sektor je z viac ako 80 percent v rukách štátu. Kríza sa ako taká prejavila práve tam. Regulácia spôsobovala to, že vás potrestali, ak ste neposkytli úver ľuďom, ktorí si ho nemohli dovoliť. Toto podľa mňa pomohlo tomu, že sa to celé udialo. Vinou bola chamtivosť a skorumpované investície vedúcich pracovníkov, ktorí vedeli, že predávajú zlé investičné produkty, odpad, ale predávali ich bez problémov. Ratingové agentúry boli podplatené bankami, aby dostali vysoké hodnotenie a mohli predávať zlé produkty. Existujú názory, že krízu spôsobilo individuálne zlyhanie časti bankových aktív. Nie. Podľa mňa to bolo spôsobené priveľkou reguláciou, nie jej nedostatkom.

Toto nás môže priviesť k dôležitým otázkam - aká je správna úloha vlády, ako má fungovať regulačný systém? Centrálne bankovníctvo je v súčasnosti spolitizované. Realitná bublina v skutočnosti ovplyvnila len sedem trhov v USA – napr. New York, Kaliforniu, Floridu. Vo zvyšku Spojených štátov sa hodnota nehnuteľností rozhodne nezvýšila. Je absolútne nemorálne, že ľudia, ktorí robia veci správne, doplácajú na problémy celej ekonomiky, ktorá sa nevie dostať naspäť do správnych koľají, a vďaka kombinácii extrémnej vládnej regulácie a korupcie v bankovom investičnom sektore budú doplácať na veľkú infláciu a stagnujúcu ekonomiku ešte niekoľko rokov.

Takže čo podľa vás treba teraz spraviť, aby sa ekonomika zotavila?

Jedna z prvých vecí, ktoré spôsobili celú krízu, je možnosť politikov manipulovať s peniazmi a investíciami. História ekonomiky papierových peňazí je históriou kríz a vlád, ktoré vám strkajú prsty do peňaženiek. Radšej by som videl situáciu, v ktorej by boli peniaze viac v rukách trhu. Napríklad ako zlatý štandard alebo, minimálne, aspoň napodobnenie obrysov zlatého štandardu. Nemôžete dovoliť politikom, aby nútili banky vyrábať peniaze a tie vám ešte potom vytiahli z peňaženiek nejakým nariadením alebo zákonom po rokovaní za zavretými dverami. Ak sa toto odstráni, odstráni sa aj veľký zdroj nestability vo svete.

"Grécka vláda si žila nad pomery, banky z celej Európy im napožičiavali ohromné peniaze a teraz sú zadlžení a nikdy nebudú mať dosť peňazí, lebo nemajú zmysel pre ekonomický systém. Takže pohltili všetky tie miliardy a Litva musí bojovať sama za seba. To je absolútne nemorálne." Zdieľať

To isté by som povedal aj o USA. Žijú tam ľudia, ktorí vynaložia veľa úsilia, aby si kúpili dom alebo investovali do podnikania, platili včas splátky úveru, ktorý si na to zoberú, a banky im predajú zlý produkt. To isté sa deje aj v Európe. Dostal som sa do kontaktu s mnohými európskymi ekonómami, mal som do činenia s think-tankmi v Litve alebo v Grécku, Španielsku či Portugalsku. V Litve sa snažili pracovať s rozpočtami bánk a zachovať niektoré základné princípy monetárneho systému. Vezmite si, čo sa stalo v Grécku. Grécka vláda si žila nad pomery, banky z celej Európy im napožičiavali ohromné peniaze a teraz sú zadlžení a nikdy nebudú mať dosť peňazí, lebo nemajú zmysel pre ekonomický systém. Takže pohltili všetky tie miliardy a Litva musí bojovať sama za seba. To je absolútne nemorálne. Práve Litve by som pomáhal úvermi, grantmi a podporoval a odmeňoval tých, ktorí robia správne veci.

V poslednej dekáde sledujeme zvýšenú úlohu vlády vo veľkých korporáciách a bankách. Je tu aj väčšie pochopenie pre dôležitosť trhovej ekonomiky vo všeobecnosti než bolo pred 30 rokmi, keď to bola ešte socialistická krajina. Prezident Obama chválil Poľsko za jeho trhovú ekonomiku. V úsilí zjednodušiť pravidlá sa tu už urobilo mnoho.

Pozdrav Alexa Chafuena pre Slovensko.

V roku 1985 ste žili v Argentíne, ktorá sa tiež ocitla na križovatke, či bude socialistickou krajinou alebo si osvojí ekonomiku voľného trhu. Čo najviac prispelo k úspechu Argentíny?

Argentína nedokázala udržať žiadny dlhodobý ekonomický model od 40. rokov. Tak ako väčšia časť Latinskej Ameriky, bola veľmi chudobná až do polovice 19. storočia, keď zvrhla monarchiu a stala sa federatívnym štátom. Začal sa rozvíjať voľný trh, pohyb peňazí a od roku 1853 do roku 1940 bola Argentína akýmsi zázrakom. Zaplnili ju Európania, kapitál rástol do začiatku 20. storočia dvakrát rýchlejšie ako v USA, v Európe to bolo porovnateľné snáď len so Spojeným kráľovstvom. V 20. a 30. rokoch Argentína okopírovala Mussoliniho korporativizmus, prebrala systém znárodňovania a regulácie od Anglicka, a začala stagnovať. Prezident Perón považoval Mussoliniho za najúžasnejšieho človeka v histórii a Argentína uviazla peronizme, ktorý si bral niečo z ľavicového a niečo z pravicového zmýšľania. Niektoré prvky zobral z trhového systému, ale tie nemohli fungovať bez vytvorenia právnych noriem, právneho štátu. Voľný trh bez právneho štátu neprináša správny úžitok. V súčasnosti posledné dve vlády mali veľký úžitok z vysokých cien argentínskych komodít spolu s tým, že Argentína zlyhala a neplatila dlhy. Argentína opäť ekonomicky rastie.

"Veľmi rád chodím do strednej Európy, cítim, že máte šancu byť dobrým zdrojom rastu a dobrých princípov, ktoré môžete dať svetu." Zdieľať

Stredná Európa a Slovensko má v základoch veľmi veľa spoločného, hoci vy môžete zvnútra vidieť mnoho rozdielov. Ale zmeny medzi jednotlivými vládami nie sú tak markantné. Latinská Amerika trpí ohromnou prchavosťou, prudkými zmenami. Veľmi rád chodím do strednej Európy, cítim, že máte šancu byť dobrým zdrojom rastu a dobrých princípov, ktoré môžete dať svetu.

Od ekonomiky k sociálnemu. Potraty, rozpad rodiny. Čo robiť so zúfalstvom, bezradnosťou? Aké princípy treba dodržiavať, aby sme dosiahli dlhodobý úspech?

Slobodnú spoločnosť zabezpečujú z ekonomickej oblasti dva základné princípy – súkromné vlastníctvo a sloboda. V sociálnej oblasti je to rodina. Myslím si, že to netreba oddeľovať. Keď sa na to pozriete z pohľadu antropológie, súkromné vlastníctvo sa zrodilo z potreby ochrániť a zabezpečiť rodinu. Právo na dedičstvo je tiež spôsob, ako ju ochrániť. Súkromné vlastníctvo zabezpečuje aj väčší poriadok, starostlivosť o to, čo vlastníte. Ak v krajine nikto nevie rátať, tak potom je problém s učiteľmi matematiky a inštitúciami, ktoré učia matematiku. Som súčasťou cirkvi, hoci som bol chvíľu agnostik, a myslím si, že problémom morálky sú moralisti. Môžete haniť pokušenia bohatstva, krásy, moci, ale my máme predsa silu odolávať pokušeniam.

Videl som veľa krajín s horšími ekonomickými systémami. Viera v manželstvo, neklamať človeku, s ktorým žiješ bok po boku nie je náboženská hodnota, je to jednoducho rešpekt. Kto si môže dovoliť povedať, že je dostatočne dobrý na to, aby mohol klamať? My si myslíme, že sme dosť dobrí na to, aby sme klamali svojim manželkám, manželom.

Niekedy zabúdame na hriechy minulosti. Žijeme krásne časy, ale niektorí z nás majú problém spojiť súkromné vlastníctvo, rodinu a inštitúcie potrebné pre existenciu slobodnej spoločnosti.

V západnej Európe, napriek kresťanským koreňom, politici nemôžu slobodne prejavovať svoje náboženské názory alebo názory na ochranu života. Vy ste veľmi uznávaná osobnosť, čo vám umožňuje prejavovať sa slobodne aj v náboženskej oblasti, vydávať jedinečné svedectvo?

Tí, ktorí cítia, že majú pravdu, by mali byť opatrní, aby ju nevnucovali iným násilím, ale mali by dávať príklad životom. Nie všetky dobré veci potrebujú zákon na to, aby sa dali zrealizovať. Máme veľa inštitúcií, bez ktorých by sa spoločnosť skôr či neskôr zničila, napríklad políciu. Veľa ľudí, ktorí majú pravdu a zdieľajú rovnaké hodnoty ako iní, sa občas správajú tak, že je potrebné mať inštitúcie ako je polícia, aby dozerali na rovnaké dodržiavanie poriadku, alebo školy, aby učili rovnaké veci, rovnaké hodnoty. To je podstatné.

"Treba sa snažiť odvádzať čo najlepšiu robotu. Kresťan, ktorý prácu fláka, ide zlým príkladom, je zlým apoštolom. Toto sú najzákladnejšie veci." Zdieľať

Som presvedčený, že by sa nemalo dovoliť, aby ľudí niekto odradil od toho, aby verejne prezentovali svoje hodnoty a názory, keď sa stanú verejne známou osobou, či už ide o politika alebo o podnikateľa. Obe strany by sa mali navzájom viac rešpektovať a navzájom si nezasahovať do slobody. Keď ľudia začnú hovoriť o náboženstve, o tom, ako rozmýšľame, vláda a úradníci nemôžu použiť výrazy, ktoré používame celý život, napr. manželstvo ako označenie zväzku muža a ženy. Ľudia, ktorí obraňujú slobodu, zrazu nechávajú vládu a úradníkov, aby nachádzali nové výrazy a s dešpektom sa stavajú k tým, ktorí tvrdia, že toto slovo má taký alebo onaký význam, tak pre iné veci pomenujme inak.

Moja predstava ideálneho sveta znamená nebáť sa žiť s moslimami alebo židmi, ktorí by mali vlastné školy a organizácie, aké majú všetci.

Vidím chyby na oboch stranách. Pre mňa je dôležité, aby sme sa navzájom viac rešpektovali.

V čase ekonomickej krízy veľa mimovládnych organizácií dostávalo menej peňazí od sponzorov. Po páde komunizmu tiekli na Slovensko peniaze od mnohých priateľov v Amerike alebo v západnej Európe, ktorí chceli pomôcť. Teraz sme v situácii, keď jednotlivé mimovládky bojujú. Atlas a Acton majú napriek kríze značné úspechy a pokračujú. Aké princípy uplatňujete alebo by ste odporučili nadáciám, aby mohli napriek kríze pokračovať?

O tom by sme mohli rozprávať veľmi dlho. V prvom rade treba poznať sám seba, kto ste, poznať svoj trh a byť veľmi transparentný. Tiež sa treba snažiť odvádzať čo najlepšiu robotu. Kresťan, ktorý prácu fláka, ide zlým príkladom, je zlým apoštolom. Toto sú najzákladnejšie veci. Keď príde kríza, ľudia, ktorí majú produkt a sú transparentní, majú omnoho väčšiu šancu prežiť.

Radi by ste čítali viac podobných článkov, ktoré nenájdete v iných médiách? Zdieľať

Z pohľadu obchodnej praxe je treba mať čo najširšiu základňu podpory, netreba sa spoliehať len na zopár sponzorov. V USA je to jednoduchšie, omnoho lepšie ako v európskych krajinách tam funguje filantropia, tu štát absorbuje takmer všetky tieto funkcie.

V strednej Európe sa stalo pár zásadných vecí. Po páde komunizmu sa dostalo do tejto oblasti pár veľkých sponzorov. Potom sa stali dve veci. Spravili ste skutočne hrdinskú vec, keď ste pomohli zmenám v týchto krajinách, ktoré sa stali príkladmi. Povedal by som, že dnes ste tá viac prozápadná časť sveta.

Dnes, po tom, čo všetko spôsobila ekonomická kríza, by ste sa mali snažiť vytvárať a vylepšiť kontakty s prvou generáciou biznismenov. Nie len s veľkými korporáciami a nadáciami, ale s ľuďmi, ktorí poznajú domáce prostredie, vládu, ale zároveň chcú takisto ochrániť svoju rodinu.

Stretli ste sa osobne s Ayn Rand?

Nie, nestretol som sa s ňou. Chcel som sa s ňou stretnúť, bola to taká zábavná príhoda. Čítal som všetky jej knihy, som jej veľký fanúšik. No nepustili ma k nej, lebo mám fúzy a ona si myslí, že ľudia, ktorí si nechajú zarastať tvár, zakrývajú svoju osobnosť. Ja na to, že "ale no tak", ona si zmenila meno, aby mohla písať. Aj tak ma nepustili. Stále zbožňujem jej názory ohľadom obrany individuality, ale uvedomil som si, že ľudské bytie je viac ako individualita. Je to individualita s dušou, stvorenie.

Ako ste sa stali z absolútneho libertariána veriacim človekom, ako ste našli vieru? Akú úlohu zohráva vo vašom živote Boh?

V živote sa mi stalo veľa vecí, ktoré ma presviedčali, že Boh nie je. Bol som vychovaný v katolíckom prostredí, chodil som na katolícku univerzitu a stretol som viacero dobrých profesorov. Ale potom sa svet okolo mňa zrazu zmenil na napodobeninu socializmu a kolektivizmu. Vedel som, že je to všetko lož. Keď som sa spoznal s dielom Ayn Rand, ktorej videnie ľudského bytia bolo omnoho viac v súlade s národne socialistickou alebo fašistickou víziou, mne to veľmi vyhovovalo. Venovala veľkú pozornosť Aristotelovi a ľudskému intelektu, nie viere. Ale postupne som začal viac študovať filozofiu a tým som si začal uvedomovať, že človek je viac ako matéria. Ona nedávala takmer žiadny priestor duchovnému životu. Takže som začal čítať aj autorov, ktorí takisto verili v to isté, čo ja. Pomaly som sa „vrátil domov“. Niekto jednoducho potrebuje podporu v názoroch od iných.

Individualita je najpodstatnejšia, ale zároveň je veľmi obmedzená. Problém slobodnej spoločnosti je ten, že liberáli majú veľmi úzke vnímanie ľudského bytia – je to skôr ekonomická vízia a úžitková funkcia. Väčšina z nás si uvedomuje hodnotu vzájomného medziľudského pôsobenia, uvedomujeme si, že človek má väčšiu hodnotu ako matéria a že duša je niečo veľmi tajomné.

"Liberáli majú veľmi úzke vnímanie ľudského bytia – je to skôr ekonomická vízia a úžitková funkcia. Väčšina z nás si uvedomuje, že človek má väčšiu hodnotu ako matéria a že duša je niečo veľmi tajomné. " Zdieľať

Aký je Váš recept na prežitie v dnešnej sekulárnej spoločnosti? Napriek tomu, že ste otvorene veriaci človek, máte rešpekt ako odborník. Z akých prameňov čerpáte inšpiráciu?

Ján Pavol II. "oživil" Antonia Rosminiho, ktorý žil v prvej polovici 19. storočia, veľmi pozitívne sa o ňom vyjadril v encyklike Veritatis splendor. Rosmini napísal knihy o ekonómii a antropológii a ich dosah na ďalší vývoj sociálnych vied je nesmierne veľký. Opisujú reálne bytie človeka. Myslím si, že niektorí sa bojíme priznať si, akí v skutočnosti sme, kto v skutočnosti sme. Povedal by som to slovami Jána Pavla II. „Nebojte sa!“ – nebojte sa nazrieť do týchto neuveriteľných textov. Ich obsah nosíte v sebe a ony vystihujú ľudskú podstatu.

Povedzte nám niečo o svojej nadácii Atlas Foundation. Čím je výnimočná a možno dôležitá pre západnú civilizáciu?

Založil nás Angličan Anthony Fisher. Zažil veľmi silný dopad násilia na svoj život. Jeho otca zabil v Gaze snajper, jeho brat padol ako letec v službách britskej armády. Potom čítal knihu od F.A. Hayeka Cesta do otroctva, v ktorej sa píše, že svet speje k socializmu a totalitarizmu. Tak si povedal, že s tým musí niečo urobiť. Chcel ísť do politiky, ale Hayek mu odporučil, aby sa zameral na oblasť myšlienok, lebo politici sa automaticky riadia verejnou mienkou a ak by sa mu podarilo verejnú mienku nakloniť dobrou myšlienkou na správnu stranu, mal by šancu.

Spustil teda jeden zo svojich prvých think-tankov, Institute of Economic Affairs, prvý v Anglicku, ktorý sa venoval obhajovaniu a presadzovaniu slobodnej spoločnosti a trhovej ekonomiky. Následne pomohol spustiť trhovo orientované think-tanky aj v USA. Spôsob, akým fungujeme – hľadáme intelektuálov, ľudí, ktorí sledujú nové knihy, myšlienky, možnosti politických riešení, ktorí chcú, majú guráž a talent osloviť nové zdroje a investorov. Atlas pracuje globálne, snaží sa nájsť týchto intelektuálov a podporuje programy, ktoré vytvárajú, zvyčajne okolo think-tankov, niekedy okolo univerzít. Ale zameriavame sa hlavne na think-tanky, lebo univerzity sú často blízko trhovo orientovaným myšlienkam. Neprijímame žiadne peniaze od vlády. Väčšina z nás pracuje v ekonomickej oblasti, ale sme si vedomí, že ekonomika nie je vo vákuu, takže finančné zdroje určené pre think-tanky sú obmedzené a aj zástupcovia tretieho sektora musia byť rozumní v nachádzaní zaujímavých a aktuálnych tém pre spoločnosť. Za dôležité považujem to, aby spoločnosť vytvorila právny rámec, ktorý podporuje fungovanie think-tankov obohajujúcich myšlienky slobodného trhu a osobného vlastníctva. Vieme, že ekonomika ako veda nemá hodnotu, ale ekonomické politiky už hodnotu majú, to znamená, že hodnoty prichádzajú zvonka.

Niektoré think-tanky ako Acton Institute pracujú na strane hodnôt a trhového systému. Iné think-tanky vedú rabíni, existuje aj zopár, ktoré vedú moslimovia, ktorí sú presvedčení, že medzi moslimami sú takí, čo si myslia, že islam by mohol byť v súlade s myšlienkami voľnej spoločnosti, ale je ich malé percento.

Ste človek, ktorý veľmi tvrdo pracuje. Ako trávite voľný čas? Máte ho vôbec?

V podstate všetko je voľný čas, je na mne, ako sa ho rozhodnem stráviť. Keď mám možnosť, veľmi rád chodím do prírody. Mám chatu na samote, bez susedov, uprostred lesov, rúbem drevo, tiež rád hrám tenis a študujem nové veci. A milujem robiť barbecue.

Myslím si, že veci, ktoré majú v živote naozaj hodnotu, by sme nemali robiť automaticky, aj keď zaberú viac času. Viete, ja rád varím, rád zakladám oheň a vždy nejaký čas trvá, kým sa rozhorí. Život je poklad a práca je modlitba. Posledné roky sa udialo veľa vážnych vecí , viacerí ľudia, na ktorých mi záleží, ktorých mám rád, mali zdravotné problémy. Pre mňa takéto situácie znamenajú viac sa modliť, viac sa upínam na katolícku tradíciu. Cez takéto veci vlastne nosíte Kristov kríž.

"Sú tisíce možností, ako sa vyvíjať a byť šťastný, ale nevyber si tú ľahšiu cestu. To, čo ťa spraví šťastným, je služba iným, ktorú potrebujú a ocenia ju." Zdieľať

Veľmi mi pomáha šport. Niekedy je omnoho ťažšie prehrať ako vyhrať, lebo keď prehráte, vždy vás to niečo naučí. Keď vyhráte, je to niečo, čo ste dokončili, urobili, čo už neposunie.

Máte ešte nejaké životné výzvy, niečo, čo by ste ešte chceli spraviť?

V profesionálnom živote sa mi už sen v podstate splnil. Kedysi som ani nesníval, že by sa to mohlo niekedy stať, také bolo ťažké nájsť ľudí, ktorí verili v náboženstvo a slobodu. Teraz sú v jednej organizácii, ktorá tieto hodnoty šíri. Takže sen sa mi splnil.

Čo by ste poradili mladým ľuďom na Slovensku pri ich profesionálnej aj životnej ceste? Na čo by sa mali zamerať?

Bolo by klišé povedať buďte sami sebou a nebojte sa. Ale myslím si, že dnešní ľudia sú neustále bombardovaní informáciami – sociálne siete, neustále slúchadlá na ušiach – a nemajú čas na skutočné premýšľanie o jedinečnosti svojej ľudskej bytosti. Takže môj odkaz pre každého mladého človeka je – svet by bol bez teba iný a máš veľkú možnosť zmeniť to, ako vyzerá. Neboj sa byť iný. Sú tisíce možností, ako sa vyvíjať a byť šťastný, ale nevyber si tú ľahšiu cestu. To, čo ťa spraví šťastným, je služba iným, ktorú potrebujú a ocenia ju. Tak budeš konštruktívny a jedinečný.

Videoreportáž z prezentácie českého vydania knihy Viera a sloboda.

Čo čitateľ nájde vo vašej knihe Viera a sloboda?

Začal som viac zisťovať o dôležitosti slobodnej ekonomiky, a čím viac som to študoval, tým viac som zisťoval, že to, čo povedal Adam Smith o niektorých témach ako sú hodnoty, už povedali a rozvinuli katolícki učenci, ktorí študovali teórie od 13. storočia.

Napísal som túto knihu v polovici 80. rokov a vyšla vo viacerých jazykoch, v taliančine, v poľštine a teraz aj v češtine. Úvod k nej napísal arcibiskup Dominik Duka. Veľmi ma to potešilo, lebo v tejto oblasti tu v 16. storočí určite existovali autori, ktorí napísali podobné knihy. Snáď niektorí, ktorí čítajú tento rozhovor, dominikáni, jezuiti alebo františkáni, ktorí píšu o ekonomických témach, o spôsobe, akým sa dosiahla veľká zmena vo svete ako ekonomická, resp. priemyselná revolúcia. Ich myšlienky sú veľmi užitočné aj dnes, lebo sa nezameriavajú len na samotný trh, ale aj na etickú stránku. Je to vlastne nekonečné objavovanie dobrých myšlienok týchto autorov. Myslím si, že títo katolícki učenci, najlepší ekonómovia, poznali princípy a možný spôsob použitia týchto myšlienok na rozvoj spoločnosti. Nenachádzajú sa v nich žiadne rozpory medzi vierou a ekonomikou.

The Atlas Economic Research Foundation je nezisková organizácia združujúca viac ako 400 trhovo orientovaných think-tankov z vyše 80 krajín sveta zameraných na presadzovanie myšlienok slobody.

Za rozhovor ďakuje Ondrej Sočuvka
Spolupracovali: Monika Kuhajdová, Kristína Šmogrovičová, Zuzana Holíčková

Foto: autori

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo