Ako rozumieť stretnutiu Kaczynského s Ficom

Ako rozumieť stretnutiu Kaczynského s Ficom

Archívna fotografia zo stretnutia Roberta Fica s Jaroslawom Kaczynským z mája 2007. Foto: Martin Baumann/TASR

Jeho význam rastie vďaka návšteve Angely Merkelovej v Poľsku.

Bolo to pozoruhodné stretnutie. Samozrejme aj preto, že slovenský premiér sa nestretol s poľskou premiérkou Beatou Szydlovou, ale s jej straníckym šéfom. Všetci v Poľsku aj za hranicami vedia, kto má v Poľsku moc a kto funkciu.

Peter Schutz dnes špekuloval, že predmetom stretnutia bolo Rusko, protiruské sankcie a boj o Ficovu dušu, aby sa postavil na stranu Poľska. Nuž takúto interpretáciu nepodporuje žiadna informácia, zhola nič. Peter Schutz by si iste niečo také želal, ale okrem podcenenia Fica tým podceňuje aj Kaczynského.

Spoluprácu s Ficom si predseda PiS totiž cení, Fico pomáha tmeliť Vyšehradskú štvorku, navyše o budúcnosti sankcií proti Rusku sa celkom určite nerozhodne v Bratislave, ak aj k zmene príde, my sa pridáme, dôležitejšia bude zmena vo Washingtone, prípadne v Paríži a tiež v Berlíne. Preto by bolo veľkým prekvapením, keby Kaczynski do Starého Smokovca s takýmto cieľom cez víkend cestoval.

Prejdime k podstate.

Kľúčom, ako chápať stretnutie Fico – Kaczynski, je zrejme iné stretnutie, ku ktorému v utorok podvečer došlo vo varšavskom hoteli Bristol. Na návšteve Poľska je totiž nemecká kancelárka Angela Merkelová. Stretla sa so svojou poľskou partnerkou Beautou Szydlovou, poľským prezidentom Andrzejom Dudom a – celkom netypicky – aj s Jaroslawom Kaczynským.

Ide o vážne stretnutie, ktoré môže mať dôsledky pre širší región a EÚ. Nemci aj Poliaci majú totiž nielen svoje záujmy, ale aj personálne strety. Začnime tým druhým.

Kancelárka Merkelová navrhuje, aby Donald Tusk zostal na ďalšie obdobie prezidentom EÚ. Bol to jej nominant, vo funkcii je lojálny voči Berlínu aj Bruselu, z pohľadu Nemecka nie je dôvod na jeho výmenu. Je to však Poliak, a teda je dosť nepredstaviteľné, aby ho nenavrhlo opäť Poľsko. Je to tiež Kaczynského vnútropolitický sok, to, aby ho podporil, chce od Kaczynského kúsok predstavivosti (prípadne inú motiváciu).

Nie je to nepredstaviteľné, len – celkom netypicky – Varšava za podporu Poliaka bude čakať od Berlína ústupky.

Stretnutie nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a poľskej premiérky Beaty Szydlovej vo Varšave. Foto: TASR/AP

Kaczynského ľudia sa zároveň dostali do tvrdého konfliktu s Martinom Schulzom, bývalým predsedom Európskeho parlamentu a kandidátom SPD na kancelára v tohtoročných nemeckých voľbách. Schulz sa o Poľsku vyjadroval nevyberavo ostro, konflikt na Ústavnom súde a zmenu vedenia verejnoprávnych médií prirovnal k politickému prevratu.

Jaroslaw Kaczynski v nedávnom rozhovore pre nemecký konzervatívny denník Frankfurter Allgemeine Zeitung síce podporil Trumpovu definíciu EÚ, ktorá slúži najmä Nemecku, a to nie je podľa neho dobre (preto by mali podľa Kaczynského získať viac moci národné parlamenty), ale zároveň podporil Merkelovú pred Schulzom.

Ako dôvod uviedol, že Schulz by bol proruský, na čom niečo je, ale dôležitejšie je, že by bol oveľa viac kritický k Poľsku. V každom prípade Kaczynski a Merkelová majú dôvod si rozumieť. Potrebujú sa.

Okrem personálií sú však v hre aj reálne štátne záujmy.

Poľsko navrhuje, aby sa z EÚ stala vojenská superveľmoc, aby štáty zvýšili výdavky na obranu na 3 percentá HDP a aby EÚ mala vlastný jadrový dáždnik. Inými slovami, aby aj Poľsko, Nemecko a celá východná Európa boli chránené jadrovými zbraňami. Tak si predstavuje Kaczynski reakciu na Putina aj Trumpa, ktorý ho svojou politikou k Rusku vyrušuje.

Problém je, že Angela Merkelová sníva trochu iný európsky sen. Presnejšie trochu výrazne iný. S blížiacim sa výročím Rímskych zmlúv a rastúcimi percentami Schulzovej SPD Merkelová podľa nemeckého denníka FAZ pripravuje politickú deklaráciu, ktorá by budúcnosť EÚ zadefinovala presne naopak – nie vojensky, ale ekonomicky. Budúcnosť EÚ – na rozdiel od Kaczynského – oveľa viac spája s eurom, Schengenom a záujmami európskeho jadra. Má v tom podporu Francúzska, Belgicka či Luxemburska.

A zapadá to aj do jej dlhodobej politickej stratégie: svojho súpera rada porazí jeho vlastnými zbraňami, tým, že mu vysaje časť programu. Poľsko, logicky, je v takejto EÚ okrajovým a politicky reakcionárskym štátom.

A tu sa dostávame k Ficovi a dôležitosti Slovenska.

Berlín sa síce za posledné dva roky na Vyšehradskú štvorku pozeral cez prsty, musel však rešpektovať, že v strede Európy vznikol mocenský blok, ktorý bol schopný získať čas a v konečnom dôsledku spochybniť berlínsko-bruselskú politiku. Nielen formálne, ale aj symbolicky. Viktor Orbán sa stal európskou anti-Merkelovou, a tešil sa sympatiám a podpore aj v samotnom Nemecku, od CSU aj od Helmuta Kohla, ktorý sa s ním demonštratívne stretol. Žiadny európsky politik, ktorý išiel tak tvrdo proti nemeckej politike, nikdy nič podobné nedosiahol.

Kaczynski preto na zvýšenie svojho postavenia potrebuje ukázať, že reprezentuje a tematizuje viac než len poľské záujmy, že za ním stoja aj ďalšie krajiny. (Čo je, samozrejme, aj dôvod, prečo by nikdy Fica netlačil, aby zmenil politiku voči Rusku, najmä ak je z jeho pohľadu nepodstatná.)

Na stretnutí v Starom Smokovci sa okrem Roberta Fica zúčastnil aj minister Lajčák, z poľskej strany robili doprovod Jaroslawovi Kaczynskému podpredseda Sejmu a podpredseda PiS Joachim Brudziński a Ryszard Terlecki, podpredseda Sejmu a predseda poslaneckeho klubu PiS. Foto: twitter PiS

Stredná Európa sa zjednotila na dvoch veľkých témach. Prvou sú kvóty pre utečencov a druhou spoločná energetická politika. Obidve tieto témy vznikli v strede Európy a obidve majú najsilnejších advokátov práve tu. Komisár Maroš Šefčovič je navyše zodpovedný za riadenie Energetickej únie. Tá doteraz dosiahla viacero malých krokov, ale žiadny prielom. Tým by celkom určite bolo, ale v opačnom zmysle, keby došlo k podpísaniu nemecko-ruskej dohody o Nordstreame II., čoho najväčšími zástancami sú politici SPD, ale od CDU nemožno čakať nič iné, jedine ak menej okázalý jazyk. Poľsko, ale aj Slovensko, to, prirodzene, považuje za zradu Ukrajiny a pokrytectvo EÚ.

Stretnutie Merkelovej s Kaczynským je preto dôležité aj pre Slovensko a celú EÚ. Čím viac Kaczynski dosiahne, čím viac bude schopný nemecké návrhy blokovať, tým lepšie pre nás. A v konečnom dôsledku aj pre EÚ. Riešenie jej problémov určite nespočíva v masívnejšej integrácii, to len vyvolá ďalšiu reakciu.

Stretnutie Fica s Kaczynským ukázalo, že prechovávajú vzájomný rešpekt a že sa navzájom informujú. To je tiež, mimochodom, v našich vzťahoch isté nóvum. Podobných stretnutí medzi Kaczynským a Orbánom bolo v posledných mesiacoch niekoľko. Pre strednú Európu by, samozrejme, bolo dobre, aby sa vo Varšave čím skôr urovnal spor na poľskom Ústavnom súde a aby Poľsko pôsobilo konsolidovanejším dojmom. Kým sa tak nestane, bude Varšava aj Vyšehradská štvorka oslabená.

Že by sa niečo mohlo zmeniť, napovedá práve návšteva Angely Merkelovej v Poľsku. Je to okrem iného aj krok k normalizácii vzťahov. Napokon, vzdala Poliakom kompliment, aký radi počujú: že bez Solidarity by možno nepadol ani komunizmus. Od Nemky, ktorej otec v komunizmus veril, sa to počíta dvakrát.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo