Prečo svet nekonal? (recenzia)

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Prečo svet nekonal? (recenzia)

32 utajovaných stran: zpráva z pekla (Foto: Youtube.com)

Aké otázky si dnes mladí ľudia kladú v súvislosti s holokaustom.

Koncom minulého mesiaca odvysielala RTVS dokumentárny film 32 utajovaných strán – správa z pekla českého režiséra Jána Nováka. Slovenská verejnoprávna televízia sa na filme aj koprodukčne podieľala.

Námetom filmu, ktorý kombinuje prvky klasického dokumentu s hranými pasážami, je útek dvoch slovenských Židov Rudolfa Vrbu a Alfreda Wetzlera z koncentračného tábora Auschwitz (keďže išlo o nemecký tábor na okupovanom území Poľska, je korektnejšie používať nemecký názov, pozn. aut.).

Na filme nie je zaujímavý ani tak opis dramatického úteku Vrbu s Wetzlerom z tábora, ako to, čo nasledovalo po ich príchode na Slovensko. Dvojica mladých ľudí, Čech a Slovenka, inšpirovaná príbehom týchto dvoch Židov, sa preto vo filme vydáva po ich stopách a snaží sa rekonštruovať aj to, čo nasledovalo, keď sa im útek vydaril.

Kladie si pri tom otázky a hľadá odpovede. Pri tomto pátraní miestami možno až trochu naivne ignorujú zložitú dobovú geopolitickú realitu. Na závažnosti nimi formulovaných otázok to však nič nemení.

Najskôr trochu dobového kontextu. Vrba s Wetzlerom ušli z Auschwitzu začiatkom apríla 1944. Približne po troch týždňoch sa v Žiline skontaktovali s predstaviteľmi židovskej obce na Slovensku. Po prelomení prvotnej nedôvery, ktorá z dnešného pohľadu vyznieva až šokujúco, vypracovali 32-stranovú správu. Tá bola následne preložená do nemčiny.

Okrem opisu hrôz v tábore obsahovala aj informáciu, že esesáci očakávajú v krátkom čase transporty maďarských Židov. Správu si od slovenských Židov koncom apríla v Bratislave prebral líder maďarskej židovskej komunity Rezső Kasztner. Stalo sa tak ešte predtým, ako sa v polovici mája začalo vysídľovanie maďarských Židov. Do 9. júla, keď ho admirál Horty zastavil, ich bolo vyvezených viac ako 400-tisíc.

Filmová dvojica hľadá odpoveď, prečo lídri maďarskej židovskej komunity o obsahu Vrbovej a Wetzlerovej správy, teda o tom, čo Židov v Auschwitzi čaká, neinformovali celú židovskú obec. Ak by sa tak stalo, zrejme by sa mnoho maďarských Židov, ktorí dovtedy nedisponovali presnými informáciami o tom, čo sa v koncentračných táboroch deje, pokúsilo pred deportáciami zachrániť útekom.

Kasztner a jeho okruh sa namiesto toho spoliehali na vyjednávanie s Adofom Eichmannom, ktorého cieľom bola dohoda na záchrane maďarských Židov od deportácií výmenou za dodávky tovaru. Tento plán však nevyšiel a zachrániť sa podarilo len niekoľko stoviek príslušníkov židovskej elity, ktorí za to nacistom zaplatili. Kasztner sa tiež postaral o záchranu istého počtu svojich príbuzných.


Po vojne Kasztner čelil v Izreali súdnemu obvineniu z kolaborácie s nacistami. Obvinil ho maďarský Žid, ktorého rodina holokaust neprežila. Jeruzalemský súd vyniesol verdikt, ktorého súčasťou je aj veľmi tvrdé konštatovanie, že Kasztner „predal svoju dušu diablovi“. V roku 1957 ho zavraždil izraelský atentátnik.

Druhá otázka, ktorú česko-slovenská dvojica vo filme formuluje, reaguje na skutočnosť, že hoci sa Vrbova a Wetzlerova správa dostala k Rooseveltovi aj Churchillovi (Vrba s Wetzlerom neboli prvými väzňami, ktorým sa podarilo utiecť a ktorí informovali spojencov) a upovedomili o nej aj BBC a New York Times, spojenci na zastavenie deportácií nič nepodnikli. Napríklad nebombardovali železničné spojenia a mosty, po ktorých do Auschwitzu a iných koncentračných táborov prichádzali transporty.

Vrbova a Wetzlerova správa narazila v spojeneckých kruhoch na podobne hluché uši, ako to bolo v prípade poľského odbojára Jana Karského, ktorý o vyhladzovaní Židov na poľskom území už v roku 1943 osobne informoval prezidenta Roosevelta. Ten si ho vypočul, ale nič nepodnikol.

Aj pri stretnutiach s ďalšími vysokými americkými predstaviteľmi narážal na skepticizmus. „Nepovedal som, že klamal. Povedal som, že mu nemôžem uveriť. To je rozdiel,“ povedal neskôr po svojom stretnutí s Karskim sudca amerického Najvyššieho súdu Felix Frankfurter.

Treba povedať, že autori filmu si dnes môžu dovoliť luxus odstupu a množstva poznatkov, ktoré doboví aktéri nemali. Tiež platí, že o otázkach, ktoré formulovali už v minulosti, istá, miestami aj pomerne vášnivá diskusia, prebehla. Na pasivitu spojencov a zlyhanie niektorých židovských lídrov svojho času pomerne ostro upozorňovali napríklad Hannah Arendt či Elie Wiesel.

V našom priestore sa však o tejto diskusii stále vie len pomerne málo. Nakoniec vyplýva to aj z tohto filmu, ktorý je do veľkej miery generačnou výboveďou a nastoľuje otázky, ktoré dnes mladí ľudia v súvislosti s tragédiou Židov riešia. A je to úplne v poriadku. Pretože tieto témy ku komplexnému obrazu o holokauste určite patria.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo