NÁZOR: František Mikloško o slovenskom exile, Rádiu Slobodná Európa a Imrichovi Kružliakovi

V tomto mesiaci uplynulo 60 rokov od začiatku vysielania Rádia Slobodná Európa. Prinášame vám text Františka Mikloška o slovenskom exile za komunizmu, jednom z jeho najvýznamnejších predstaviteľov Imrichovi Kružliakovi a Rádiu Slobodná Európa.

Sú v živote udalosti alebo témy, ktoré človeka oslovia a trvale v ňom zostanú. Pre mňa takouto témou je a asi navždy zostane osud slovenskej povojnovej emigrácie, ktorej jadro tvorili kňazi, rehoľnici, umelci a politici. Najprv som sa s touto témou zoznamoval ako mladý človek, počúvajúc akési tabuizované rozhovory starších na túto tému. Potom začali prichádzať prvé spomienkové knihy aktérov tohto príbehu - ako prvú som čítal knihu Jána Okáľa: Dr. Jozef G. Cincík - Pútnik dvoch svetov. Myslím, že som prečítal podstatnú časť spomienkových kníh povojnových slovenských exulantov.

Aký to bol príbeh? S prichádzajúcim frontom, ale i neskôr, v materiálne i organizačne úplne rozvrátenom prostredí Európy sa pustila táto slovenská mlaď do sveta, nikto z nich nevedel, kde vlastne skončí. V jedných topánkach, s batôžkom alebo kufríkom. Bola to cesta štvancov, ktorí sa museli stále skrývať, pretože každý, kto prichádzal zo Slovenska, bol podozrivý.

Prvý vytúžený cieľ bol snáď Rím, potom Amerika.

V krátkom čase prišla druhá vlna, rovnako riskantná a pre mnohých tragicky osudná. Ilegálny prechod cez hranice, najčastejšie cez rieku Moravu. A znovu do neznáma, nikým nečakaný.

Keď preskočíme čas, o ktorom píšu tieto spomienky, poskočíme o dvadsať rokov, stojíme v úžase pred zázrakom. V Ríme stojí Ústav sv. Cyrila a Metoda, v Mníchove vysiela už zabehnutá Slobodná Európa, v Amerike existujú slovenské literárne časopisy a združenia, vzniká Svetový kongres Slovákov, vychádzajú slovenské knihy, vzniká exilový časopis Horizont. Slovenský povojnový exil nadviazal na slávu slovenského exilu na začiatku 20. storočia a túto slávu dotiahol do výšky, ktorá, zdá sa mi, je už nepresiahnuteľná.

Tak ako dejiny Slovenska v období komunizmu sú jednou z najtragickejších, ale zároveň najhrdinskejších epoch v slovenskych dejinách, to isté plnou mierou platí o slovenskom exile v tomto období.

Dnes uvádzame do života knihu v pravom zmysle slova barda a asi posledného predstaviteľa slovenského kultúrneho exilu a svedka všetkých udalostí Slovenska v 20. storočí. Knihu Imricha Kružliaka Cyrilometodský kult u Slovákov.

Krátky životopis Imricha Kružliaka je na zadnej obálke knihy a mnohí ho už poznáme. Spracovanie jeho diela, prejavov, článkov a zorganizovaných podujatí môže obsiahnuť len odborne spracovaná monografia. Zastavím sa pri troch miestach jeho verejnej činnosti, ku ktorým mám osobný vzťah. Imrich Kružliak je spoluzakladateľ rádia Slobodná Európa. Bol za vrchstolom úvodnej tlačovej konferencie, ktorou toto rádio začalo vysielať, a potom bol dlhoročný šéfredaktor slovenského kultúrneho vysielania.

Slobodná Európa! Absolútna súčasť môjho detstva. V zúfalej atmosfére 50. rokov, neprestajnej hrozby zatvárania, domových prehliadok a výsluchov, vidím moju mamu s uchom priamo na rádiu, počúva Slobodnú Európu a zúfalo zápasí s rušičkami, ktorých zvuk mám dodnes v ušiach.

Slobodná Európa! Nosič potechy, nádeje, informácií i často márnych ilúzií tým, ktorí ju počúvali. Bolo treba prejsť štyridsaťročným bolestným putovaním; ale táto stanica napriek zúfalému rušeniu neprestala za tieto roky ani minútu vysielať.

Národná pamäť Slovenska nemôže existovať bez toho všetkého, čo Slováci v exile vytvorili, zorganizovali a s námahou publikovali. Všetko toto je neoddeliteľnou a prirodzenou súčasťou kultúry Slovenska. Zdieľať

Imrich Kružliak bol dvadsať rokov šéfredaktorom slovenského exílového časopisu Horizont. Dvadsať rokov stáť na čele jedného časopisu, a pritom sa vnútorne nevyčerpať! Horizont sa mi dostal do rúk väčšinou cez Jána Čarnogurského, v jeho byte sa takéto veci občas objavili. Musím povedať, že som Horizont veľmi rád čítal. Bol slovenský, mal slovenskú dušu a bol európsky. Aj dĺžkou trvania, aj svojou úrovňou považujem Horizont za najvýznamnejší kultúrny časopis, aký tu kedy bol. Okrem toho bol zrejme ohnivkom Slovákov roztrúsených po celom svete. Zatiaľ sa nikto nepokúsil spracovať tento príbeh. Nazdávam sa, že Horizont, ako aj iné stránky slovenského kultúrneho exilu mali svoje zavŕšenie v páde komunizmu. Z generačného hľadiska aj vzhľadom na celkovú vtedajšiu atmosféru to bolo prirodzené.

Imrich Kružliak bol predsedom Spolku slovenských spisovateľov a umelcov v zahraničí. Niektoré knihy historikov a spomienkové knihy sa mi dostali do rúk ešte za komunizmu. Ale poézia Mikuláša Šprinca, Rudolfa Dilonga, Karola Strmeňa - pre mňa zvlášť jeho preklady, ako aj ďalšie knihy sa mi dostali do rúk až po novembri 1989 a bol to pre mňa kultúrny objav. A nielen pre mňa, pre mnohých ľudí v mojom duchovnom okolí. Bola to hviezdna generácia básnikov, spisovateľov, publicistov. Aj s ohľadom na dnešnú duchovnú krízu bolo by zaujímavé zamýšľať sa a pokúsiť sa opísať podhubie, z akého táto veľká generácia vyrástla. Národná pamäť Slovenska nemôže existovať bez toho všetkého, čo ste vy všetci, vážený Imrich Kružliak, v exile vytvorili, zorganizovali a s námahou publikovali. Všetko toto je neoddeliteľnou a prirodzenou súčasťou kultúry Slovenska.

František Mikloško

Text bol pôvodne uverejnený v Slovenských národných novinách v roku 2004. Aktuálne vychádza v novej knihe Františka Mikloška Desať spravodlivých (Vydavateľstvo Michala Vaška, 2011), ktorá bola včera prezentovaná v Pálffyho paláci v Bratislave.

Ilustračné foto: osobnosti.sk, archív

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo