Utópia

Utópia

William Frederick Yeames: Stretnutie sira Thomasa Morusa s dcérou po vynesení trestu smrti. Foto: wikimedia

V čítaní na nedeľu prinášame úryvok z prekladu klasického diela sv. Tomáša Mora.

Ale zo všetkých radostí si najviac cenia tie, ktoré vychádzajú z duše. Tie sú podľa nich hlavné a prvotné, vychádza z nich ozajstné dobro a sú dôkazom božej vôle. Zdravie považujú za hlavnú radosť súvisiacu s telom, pretože pôžitok z jedla a pitia a ostatné potešenia zmyslov pokladajú za dôležité len do tej miery, že podporujú alebo zlepšujú zdravie.

Nie sú totiž príjemné samy osebe, ale len ak nám pomáhajú vzdorovať chorobe. Preto sa múdry človek radšej vyhýba chorobám, než aby požíval lieky, a radšej sa bude vyhýbať bolesti, než od nej hľadať úľavu – tak aby preňho bol tento druh potešenia nepotrebný a nemusel ním utlmovať bolesť.

Ak niekto trvá na tom, že v týchto radostiach spočíva skutočné šťastie, potom si musí priznať, že by bol najšťastnejší na svete, keby sa jeho život zmenil na neustály hlad, smäd a svrbenie, a tak, následkom toho, by musel ustavične jesť, piť a škrabať sa. A to, ako všetci chápeme, by nebol len nepohodlný, ale strašný život.

Ide samozrejme o najnižšie rozkoše, ktoré sú najmenej čisté. Nikdy sa totiž neobjavia bez sprievodu bolesti. Bolesť od hladu nám potom navodí radosť z jedla a to nie pri rovnocenných podmienkach. Bolesť je silnejšia, trvá dlhšie, lebo sa začína pred rozkošou a končí sa tam, kde sa končí aj rozkoš. Preto si myslia, že žiadnej takejto rozkoši by sa nemal prikladať väčší význam, než je potrebné.

Ale aj z nich sa tešia a s vďakou uznávajú milosť Stvoriteľa prírody, ktorý nás stvoril tak, aby sme mali chuť na veci, ktoré sú pre nás ako nevyhnutné, tak aj potešujúce. Pretože život by bol ozajstným utrpením, keby sme denné nešťastia hladu a smädu museli zaháňať takými nepríjemnými liekmi, akými si pomáhame v prípade chorôb, ktoré nás navštevujú menej často!

A tak týmito príjemnými a zároveň vhodnými darmi sa Príroda stará o silu a sviežosť našich telesných schránok. Zároveň sa tešia aj z ostatných pôžitkov, ktoré im poskytujú oči, uši a nozdry. Tieto radostné arómy a chute života, ktoré môže vďaka prírode zažívať len človek, keďže žiadny iný tvor nemôže vnímať tvary a krásy sveta, nemôže si užívať jeho vône, tie vníma len na rozlíšenie potravy, ani sa nemôže tešiť z harmonického či disharmonického zvuku.

Napriek tomu pri všetkých rozkošiach si dávajú pozor, aby menšie potešenie nebránilo väčšiemu, a aby rozkoš nikdy nespôsobovala bolesť, ktorá je podľa nich následkom nepoctivých radostí.

Ambrosius Holbein: Ostrov Utópia (1518), foto: wikimedia

Na druhej strane považujú za nesprávne, ak človek ničí krásu svojej tváre alebo moc svojej sily, ak kazí sviežosť svojho tela lenivosťou a nečinnosťou, alebo sa vyčerpáva pôstmi. Odmietajú oslabovanie telesnej schránky a zamietanie iných životných pôžitkov, pokým takýmto činom neslúži buď verejnému blahu alebo nenapomáha šťastie iných ľudí, a neočakáva za to odmenu od Boha.

Takýto život potom chápu ako prejav človeka, ktorý je zároveň krutý sám k sebe a zároveň nevďačný voči Stvoriteľovi. Vnímajú to akoby sa človek cítil nehodný za svoje prednosti, a preto odmieta božie požehnanie; akoby sa niekto trápil pre prázdny tieň cnosti alebo pre lepší koniec, ktorého sa možno nikdy nedočká.

Takto teda chápu cnosť a pôžitok: myslia si, že človek nemôže nájsť nič, čo by ho priviedlo k skutočnejšej predstave o nich, ak nejde o objav z nebies, ktorý by ho priviedol na vyššie myšlienky.

Nechcem sa zamýšľať nad tým, či sú ich názory na túto problematiku správne alebo nie, ani ich hodnotiť, pretože som vám chcel iba ukázať, ako funguje ich spoločnosť, nie obraňovať pred vami ich zákony.

Ale som si istý, nech už sú ich zásady akékoľvek, že na celom svete neexistuje lepší, ani šťastnejší národ. Telo majú energické a živé, a hoci sú len strednej postavy, a nemajú ani najplodnejšiu zem či najčistejší vzduch na zemi, aj tak sú dosť silní. Ubránia sa proti nepriaznivému počasiu a vďaka priemyslu kultivujú pôdu tak, že nikde nenájdete lepšie nárasty ako v rastlinnej, tak i v živočíšnej výrobe, ani zdravších ľudí s menším počtom chorôb.

Človek tam môže vidieť nielen to, ako sú starostlivo rozdelené všetky práce roľníkov vo výrobe a obrábaní pôdy, ale aj to, ako klčujú celé lesy a na iných miestach, kde predtým nerástli, vysadia nové.

Takto konajú nie preto, aby mali hojnosť, ale kvôli doprave – aby mali lesy buď pri mestách alebo pri pobreží mora či riek a mohli si drevo doviezť, pretože sa ťažšie preváža po krajine než obilie. Ľudia sú pracovití, radi sa učia, rovnako sú aj srdeční a milí.

Nikto nevykonáva viac práce než treba, keďže majú radi aj svoj odpočinok. Sú neúnavní vo vzdelávaní sa, preto sme im dali návod, ako sa učiť a študovať grécku filozofiu, ale iba sme ich naviedli (z rímskych dejín ich nezaujímalo nič okrem historikov a básnikov). Bolo zvláštne sledovať, ako horlivo sa učili ich jazyku: začali sme im trochu čítať, skôr preto, aby sme reagovali na ich dotieranie, než vo viere, že tak niečo dosiahneme, ale po veľmi krátkom čase sme zistili, že urobili veľký pokrok, čo nás presvedčilo, že naša činnosť bola oveľa úspešnejšia, než sme očakávali.

Naučili sa písať znaky a vyslovovať hlásky v tom jazyku veľmi presne, rýchlo mu začali rozumieť, verne si ho pamätali a zrazu boli pripravení bezchybne ho používať.

Vyzeralo to ako zázrak, no ľudia, ktorých sme učili, boli neobyčajne nadaní a mali správny vek na vzdelávanie sa.

Väčšinu z nich vybral senát z ich vzdelancov, hoci niektorí študovali sami od seba. Za tri roky sa stali expertmi na gréčtinu tak, že najlepších gréckych autorov čítali bez chýb. Domnievam sa, že si gréčtinu tak ľahko osvojili preto, že ten jazyk je podobný ich jazyku. Myslím si, že boli kolonizovaní Grékmi, a hoci je ich jazyk blízky perzskému, stále v ňom pretrváva veľa mien, ako pre mestá, tak i pre úrady, ktoré pochádzajú z gréčtiny.

Pri svojej štvrtej ceste do Utópie som namiesto tovaru so sebou viezol veľké množstvo kníh, pretože som veril, že sa odtiaľ tak skoro nevrátim, alebo že sa nevrátim už nikdy. Všetky knihy som im rozdal, medzi nimi bolo veľa Platónových a Aristotelových spisov, ale aj Theofrastovo dielo Rastlinopis, ktoré – a to ma veľmi mrzí – bolo poškodené, pretože počas plavby bola táto kniha nedbalo uložená a dostala sa do rúk opici, ktorá z nej povytŕhala mnoho stránok. Okrem Laskarisa nemali žiadne učebnice gramatiky, keďže som nepriviezol Theodora, a zo slovníkov len Hesihia a Dioskorida. Veľmi si cenia Plutarcha a takisto aj Lukiana pre jeho vtipný a príjemný štýl písania.

Čo sa týka básnikov, poznajú Aristofana, Homéra, Euripida a Sofokla z Aldovej tlačiarne.

Z historikov zase Th ukydida, Herodota a Herodiana. Jeden z mojich spoločníkov, Tricius Apinatus, so sebou privie zol niečo od Hippokrata a Galénovu Mikrotechne.

Obe tieto knihy si veľmi vážia. Hoci patria k národom, ktoré potrebujú medicínu azda najmenej zo všetkých, ctia si túto disciplínu ako najkrajšiu a najužitočnejšiu oblasť filozofie.

Skúmaním tajomstiev prírody túto vedu považujú za príjemnú, ale takéto bádanie chápu ako milé aj samotnému Stvoriteľovi. Toho si predstavujú ako vynálezcu dávajúceho na obdiv stroj tohto sveta jedinému tvorovi, ktorý je schopný pochopiť takú zložitú vec, ktorý je dôkladným a zvedavým pozorovateľom a obdivuje Stvoriteľovo dielo.

Veria, že Boh miluje väčšmi takéhoto pozorovateľa než nejakého barana, ktorý ako zviera nie je schopné pochopiť tento nádherný výjav a sleduje ho iba očami hlúpeho a nezaujatého diváka.

Mysle obyvateľov Utópie, ktoré sú plné lásky k vzdelaniu, sú veľmi dômyselné pri vynálezoch, ktoré súvisia s remeslami a zlepšujú ich tak k dokonalosti.

Text je úryvkom z knihy Thomasa Morusa: Utópia, ktorá práve vychádza vo Vydavateľstve spolku slovenských spisovateľov. Vychádza so súhlasom vydavateľa.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo