Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
27. máj 2011

KULTUREVUE: Benediktovo svedomie

O čosi menej nápadne, než kniha rozhovorov Svetlo sveta alebo druhý diel trilógie Ježiš Nazaretský sa v kníhkupectvách objavila pápežova kniha o svedomí. Napriek názvu Chváloreč na svedomie nie je nijakou moralizátorskou príručkou. Mozaika niekoľkých voľne pospájaných úvah tvorí kompaktný celok, kto...

O čosi menej nápadne, než kniha rozhovorov Svetlo sveta alebo druhý diel trilógie Ježiš Nazaretský sa v kníhkupectvách objavila pápežova kniha o svedomí. Napriek názvu Chváloreč na svedomie nie je nijakou moralizátorskou príručkou.

Mozaika niekoľkých voľne pospájaných úvah tvorí kompaktný celok, ktorý vyniká brilantnosťou štýlu, aktuálnosťou analyzovaných problémov a jedinečným prístupom. Napokon, tak ako každá Ratzingerova kniha. Chváloreč na svedomie zrejme ostane v tieni vyššie spomenutých titulov. Určite však nikto, kto sa rozhodne venovať aspoň jeden večer pápežovým reflexiám, neostane sklamaný. Ostrý a presný analytický rez pretínajúci pohodlnosť myslenia dnešného sveta. Presne taký je „nový Ratzinger“ v kvalitnom preklade Mariána Gavendu.

Morálka, pravda a štát

Vysokú úroveň znalostí širokého spektra filozofických náhľadov istotne u Benedikta XVI. netreba zvlášť zdôrazňovať. Aj tentoraz ponúka prehľad dôležitých východísk známych filozofov, teológov či dokonca právnikov, ktoré tvoria bázu na rozvíjanie jeho vlastných úvah. Prečo by minulý rok blahorečený kardinál Newman dal pri prípitku prednosť svedomiu pred pápežom? Čo znamená pre Tomáša Akvinského posväcovať sa v pravde? Aký je odkaz zdanlivo neaktuálnej diskusie Sokrata a Platóna o hľadaní kritérií ľudského života pre dnešok? Na týchto základoch stavia pápež svoje dôkazy opodstatnenosti Bohom zjavenej pravdy nielen pre individuálny život kresťana, ale dokonca pre celú spoločnosť, pre štát.

Implicitný odkaz Benediktových úvah o mieste morálky, resp. pravdy v štáte ústi do rozpoznania troch postojov jej evidentnosti. Na okrajoch tejto línie sa nachádzajú dva extrémy: štát „pravdu“ sám vytvára alebo funguje podľa pluralistickej schémy, čo znamená, že každému občanovi ponúka možnosť utvoriť si vlastný súbor morálnych zásad.

„Ostrý a presný analytický rez pretínajúci pohodlnosť myslenia dnešného sveta. Presne taký je 'nový Ratzinger'.“ Zdieľať

Z hľadiska prvej pozície je štát dokonale absolutizovaný. Neúprosné pravidlo „demokratickej“ väčšiny je rozhodujúcim nástrojom na tvorbu mravných kritérií. To však pápež odmieta. „Štát sám osebe nie je zdrojom pravdy ani morálky. Sám od seba nemôže ,vytvoriť´ nejakú pravdu, ktorej by bol správcom...“ (s. 71). Napokon, história nás učí, že všetky takéto snahy vyústili nevyhnutne do totalitarizmu, ktorý v konečnom dôsledku život človeka neoslobodzuje, ale ho ničí. Druhý pól je všetkým dôverne známy. Atomizovaná spoločnosť rozdelená na ostrovy jednotlivcov, na ktorých každý disponuje vlastnou pravdou. Hľadať nejakú „spoločnú pravdu“ je zbytočné, ba až smiešne. Taká totiž neexistuje, rovnako ako nejestvuje ani kritérium rozlišovania toho, čo je „dobré“ a čo „zlé“. Svedomie sa stotožňuje so svojvôľou.

Kresťanstvo a vízia záchrany

Za východisko spomedzi týchto dvoch extrémov Ratzinger označuje možnosť, že štát mravné hodnoty predpokladá. „Štát vo svojej podstate ustanovuje isté presné usporiadanie občianskeho spolužitia, nie je však schopný sám odpovedať na základné problémy ľudskej existencie. Štát musí nielen ponechať voľný priestor aj pre niečo iné, než je on sám, a azda aj niečo, čo má kvalitatívne vyššiu úroveň. Okrem toho musí vždy znova prijímať a osvojovať si pravdu o zákone a práve, prichádzajúcu zvonku, pretože sám osebe nie je jej vlastníkom“ (s. 59-60).

Vodidlom rozlišovania na poli etiky je podľa neho kresťanstvo, resp. kresťanská viera, ktorá „sa potvrdila ako tvorkyňa univerzálnej a racionálnej náboženskej kultúry najvyššieho stupňa“ (s. 72). Čerpá totiž z pravdy zjavenej Bohom, ktorý sám je Pravda. V tejto súvislosti upozorňuje pred nebezpečenstvom zamieňania poslania cirkvi ako zvestovateľky Pravdy s absolutistickým, mocenským poňatím, ktoré sa snaží stotožniť ju so štátom, čo je v príkrom rozpore s jej úlohou a povahou. „Cirkev musí zostať na svojom mieste a neprekračovať hranice, ktoré sú jej vlastné, a to isté musí robiť aj štát. Na druhej strane musí zaangažovať všetky svoje sily, aby na nej mohla zažiariť tá morálna pravda, ktorú dáva k dispozícii štátu...“ (s. 73).

Inzercia

Poslanie cirkvi a povolanie teológa

Zdôrazňujúc vertikálny model cirkvi Ratzinger pripomína jej eschatologický charakter, jej zameranosť „na nebo“. Centrálne postavenie v každom jej snažení, v každom úsilí jej člena má zaujímať Boh. Boží primát je meradlom správnosti jej konania a účinkovania vo svete. Na časté výhrady tak v minulosti (marxizmus), ako aj dnes, že viera v Boha odvádza človeka od správneho a zodpovedného prežívania pozemského, teda „jediného skutočného“ života odpovedá, že „len ak je mierou nášho života večnosť, až potom aj tento život na našej zemi je veľký a jeho hodnota je nesmierna“ (s. 132). Leitmotív celého Benediktovho pontifikátu od jeho prvých chvíľ (inauguračná homília) – nevyhnutnosť Boha pre človeka – zaznieva osobitným spôsobom znova: „Boh nie je konkurentom nášho života, ale garantom našej veľkosti“ (s. 132).

„Tvrdé slová, ktoré Ratzinger používa, sa nebudú čítať ľahko tým, ktorí si svoje teologické vzdelanie interpretujú ako patent na pápežskú neomylnosť vo veciach viery a mravov.“ Zdieľať

V knihe, ktorá je doplnená o text inštrukcie Kongregácie pre náuku viery Donum veritatis z 24. mája 1990, na záver pápež rozvíja niekoľko myšlienok o povolaní teológa. Tvrdé slová, ktoré autor používa, sa nebudú čítať ľahko tým, ktorí si svoje teologické vzdelanie interpretujú ako patent na pápežskú neomylnosť vo veciach viery a mravov. Čo je nešvár, ktorý nie je vlastný len teológom oslobodenia či Hansovi Küngovi, ale aj niektorým slovenským odborníkom bohoslovia. Varovanie pred svojvoľnosťou výkladu zverenej náuky zaznieva mimoriadne rázne.

Pre tých, ktorí sú nepochybne presvedčení o pravdivosti svojich názorov a vyčerpali už všetky dostupné možnosti na to, aby o nich presvedčili tých, ktorí sa s nimi nestotožňujú, nájdeme napokon v knihe, resp. v inštrukcii povzbudivé slová. „Pre človeka, ktorý je úprimný a miluje Cirkev, môže takáto situácia predstavovať ťažkú skúšku. Môže sa však stať pozvaním trpieť v tichu a v modlitbe s istotou, že ak naozaj ide o pravdu, tá sa napokon nutne presadí“ (s. 106-107). Pápežova kniha je teda v každej svojej časti zvlášť i ako celok predovšetkým pozvaním hľadať Pravdu. Pozvaním, ktoré nabáda vykročiť na neľahkú Cestu, ktorá zaručene vedie k Životu.

Marián Sekerák

Joseph Ratzinger: Chváloreč na svedomie. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2010. 168 s. 5,50 €.

Foto: Flickr.com (licencia Creatice Commons), Pavol Rábara

Odporúčame

KULTUREVUE: Kresťanská filozofia žije aj na Slovensku

KULTUREVUE: Kresťanská filozofia žije aj na Slovensku

Nedocenený poklad Slovenska. Aj takto možno nazvať popredné osobnosti slovenskej kresťanskej filozofie, ktoré vo svojej najnovšej monografii približuje profesor Ján Letz. Vďaka jeho komplexnému prehľadu sa potvrdzuje, že skutočnou devízou Slovenska sú predovšetkým kvalitné osobnosti. Rozsiahle, takm...

GLÓBUS: Zapatero predkladá zákon o konci života

GLÓBUS: Zapatero predkladá zákon o konci života

V polovici mája španielska vláda dala zelenú navrhovanému Zákonu o konci života, o ktorom sa bude v júni debatovať v španielskom parlamente. Zákon, známy ako „zákon o dôstojnej smrti“, podľa ministra zdravotníctva Leirea Pajina, „nepenalizuje eutanáziu ani asistovanú samovraždu“, ale jeho cieľom je ...

KÁZEŇ PETRA FOGAŠA: S bejzbalovou pálkou na spoveď

KÁZEŇ PETRA FOGAŠA: S bejzbalovou pálkou na spoveď

Máj je mesiac prvých svätých prijímaní, čo pre kazateľov predstavuje značnú výzvu. Je potrebné prihovoriť sa pútavo a zrozumiteľne, no zároveň osloviť aj rodičov či príbuzných, ktorí do kostola vstupujú po dlhých rokoch. Môže to vyzerať aj takto. Košická arcidiecéza slávi Rok svätého Ondreja, svojho...