Začiatkom júna ustanovil Generálny tajomník Organizácie Spojených národov Kofi Annan stáleho zástupcu Nórska pri NATO Kaia Eideho ako svojho osobitného vyslanca, ktorého úlohou bude spracovať komplexné zhodnotenie pokroku Kosova. Zhodnotenie sa bude zameriavať predovšetkým na súčasný stav politického vývoja, ako i na predpoklady začatia procesu určenia konečného postavenia Kosova. Základom tohto zhodnotenia bude implementácia a dosiahnutý pokrok pri plnení „štandardov pre Kosovo“, ktoré boli definované v roku 2003, a cieľom plnenia ktorých je vytvorenie multi-etnickej, stabilnej a demokratickej spoločnosti založenej na princípoch právneho štátu.
Prečo sú tieto princípy a zhodnotenie ich plnenia také dôležité?
Nielen albánska väčšina v Kosove, ale všetky štáty v regióne na čele so Srbskom a Čiernou horou vo väčšej alebo menšej miere žiadajú konečné riešenie otázky budúcnosti Kosova. Zatiaľ čo albánska väčšina obyvateľov Kosova neústupčivo trvá na jedinom riešení – na získaní samostatnosti pre Kosova, Srbsko a Čierna hora, ako aj väčšina srbského obyvateľstva Kosova by radi videli túto provinciu naspäť v spoločnom štáte. Pre ostatné štáty v regióne sa vyriešením tejto chúlostivej otázky otvára cesta pre zvýšenie bezpečnosti v regióne a na to naviazaný rýchlejší a efektívnejší pokrok v oblasti regionálnej spolupráce. A práve zhodnotenie pokroku pri implementácii štandardov, v prípade pozitívneho výsledku, povedie k zahájeniu procesu stanovenia budúcnosti Kosova a jeho susedov.
Ktoré sú najväčšie problémy?
Generálny tajomník vo svoje poslednej pravidelnej správe však musel konštatovať, že žiadny z 8 štandardov nebol uspokojivo splnený. Najkritickejšími oblasťami naďalej zostávajú práva menšín a ich slobodný pohyb, vrátane účinnej účasti na verejnom živote. Predovšetkým Kosovská Mitrovica je jasným príkladom toho, aké je postavenie menšín v Kosove. Zapojenie sa do verejného života nie je limitované len možnosťami a bezpečnostnou situáciou, ale i jasným a nekonštruktívnym postojom autorít v Belehrade, ktoré jednoznačne nabádajú príslušníkov srbskej menšiny v Kosove, aby bojkotovali všetky aktivity a nezapájali sa do politického života provincie. Doriešenie zodpovednosti za činy spáchané počas vojny na jar 1999 predstavuje popri právach etnických menšín jeden z najcitlivejších problémov. Odstúpenie novozvoleného predsedu vlády Haradinaja kvôli obvineniu z možného spáchania vojnových zločinov je pozitívnou lastovičkou pokroku smerom k demokracii. Berúc však do úvahy fakt, že Haradinaj bol na post predsedu vlády zvolený ako jeden z bývalých veliteľov Kosovskej oslobodzovacej armády, ktorá je mnohými predstaviteľmi medzinárodného spoločenstva označovaná ako teroristická organizácia, možno konštatovať, že cesta k demokracii v Kosove je ešte len na začiatku. V oblasti bezpečnosti sa vytvára nová štruktúra kosovských policajných síl, ktoré sa skladajú zo samotných obyvateľov Kosova. Hlavné výčitky pri vytváraní týchto síl sú smerované predovšetkým na skutočnosť, že sa v nich nachádza množstvo bývalých príslušníkov Kosovskej oslobodzovacej armády. Vnútorná i vonkajšia bezpečnosť naďalej zostáva doménou medzinárodných síl. Marec minulého roka demonštroval, aké môže mať následky stiahnutie medzinárodných bezpečnostných síl a ponechanie bezpečnosti len na obyvateľov Kosova. Ochrana srbských kultúrnych pamiatok je popri právach menšín najviac otváranou agendou zo strany Srbska a Čiernej hory. Vzhľadom na takmer žiadny pokrok v tejto oblasti je o to viac cennejšia iniciatíva medzinárodného spoločenstva, ktoré sa v poslednej dobe čoraz viac angažuje, a to nielen apelmi na kosovské inštitúcie, ale i vo forme finančnej pomoci.
A čo ďalej?
Nedá sa očakávať, že by závery veľvyslanca Eideho boli prevratné, alebo výrazne sa odlišujúce od tých, ktoré prezentoval Kofi Annan a Jessen Petersen. Budú však smerodajné pre stanovenie, akou cestou sa Kosovo začne uberať. Je možné, že otvorí pandorinu skrinku nespokojnosti albánskeho obyvateľstva Kosova, alebo naopak, bude krokom k stabilite v regióne. V každom prípade je však jasné, že stabilita, bezpečnosť a demokracia nebude nastolená v Kosove mávnutím čarovného prútika, ktorý bude mať v ruke veľvyslanec Aide, alebo niekto iný. Tento Čierny Peter zostáva v rukách obyvateľov Kosova a priamo úmerne závisí od ich vôle a túžby po slobode a demokracii.
Peter Bátor
Autor je zakladateľom Fóra pre medzinárodnú politiku – www.mepoforum.sk
Foto: Kelsey Hoppe