Čo mení Walesov podpis ŠtB

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čo mení Walesov podpis ŠtB

Lech Walesa v roku 1990. Zdroj: wikimedia

Lech Walesa nedokázal svoju temnú chvíľu spracovať ako Václav Havel. Na škodu veci.

Poľský Ústav pamäti národa (IPN) znalecky potvrdil pravosť podpisov Lecha Walesu, ktorý pod označením Bolek spolupracoval s poľskou ŠtB a bral za to peniaze. Spolupráca sa začala po roku 1970, keď sa Walesa angažoval v sporoch medzi robotníkmi v lodeniciach a poľskou ŠtB (SB), trvala krátko, najneskôr v roku 1974 sa skončila, o dva roky neskôr bol z registrácie SB Walesa vyradený. Walesa popiera, že by bral od SB peniaze.

Výkričníkom na celej kauze je, že skúmané dôkazy sa našli v súkromnom domácom archíve Czeslawa Kiszczaka, ktorý bol v 70. rokoch šéfom vojenskej tajnej služby a v 80. rokoch komunistickým ministrom vnútra. Kiszczak hral dôležitú rolu pri potlačení Solidarity a nastolení stanného práva v Poľsku (1981 – 1983), čo bolo mimoriadne kruté obdobie, aj neskôr pri zmene režimu pri tzv. okrúhlom stole.

Hoci zverejnené informácie nie sú nové, o Walesovej spolupráci s SB už bola napísaná aj kniha, grafologická expertíza im dáva punc istej definitívnosti, čo si zasluhuje pár poznámok.

O Walesovom podpise a Kiszczakovom archíve som prvýkrát počul od Eugena Gindla, ktorému o tom hovoril Adam Michnik. Gind mi prerozprával, ako Kiszczak Michnikovi naznačil, že Walesa spolupracoval s tajnou službou a čo by prípadné zverejnenie tejto informácie v roku 1989 – 1990 znamenalo pre zmenu režimu a poľskú demokraciu.

Problém, samozrejme, je, že okrúhly stôl nemá v Poľsku takú interpretáciu, ako ju má u nás či vo svete. V Poľsku existovala významná časť antikomunistickej opozície, ktorá dohodu s režimom odmietala už pre jeho zločiny, kvôli existencii exilovej vlády, a teda možnej legálnej kontinuite s nekomunistickým Poľskom, a tiež kvôli kompromisom, ku ktorým došlo. Tie v praxi znamenali nielen zákaz lustrácií, ale aj ďalšie opatrenia, vďaka ktorým si poľskí komunisti a ich rodiny udržali v Poľsku po roku 1989 významné pozície vo verejnom aj hospodárskom živote.

Mohol byť Walesa alebo poľská opozícia vydieraná? O tom ťažko špekulovať, ale Kiszczakove motívy si neradno idealizovať. Najmä ak Poľsko nemožno pochopiť bez ostrého poľského konfliktu v čase stanného práva. Poľsko malo skrátka zásadne iné 80. roky ako Československo, dalo by sa povedať, že Poliaci krátko pred pádom režimu prešli tým, čím sme my prešli v 50. rokoch. A to mení celú perspektívu zmierenia.

Ale nie dejiny: K zmene režimu došlo a Poľsko sa stalo vzorom pre zvyšok strednej a východnej Európy. Naša časť postkomunistickej Európy si musí pamätať, že presne tak, ako o tom desaťročia predtým sníval kardinál Štefan Wyszyński: Komunizmus mal podľa neho padnúť v Poľsku, cítil, že predpoklady na to musí vytvoriť Cirkev, a presne to sa stalo. Preto nie berlínsky múr, ale Poľsko musí zostať symbolom pádu komunizmu.

Problém je, či tým symbolom môže zostať tvár Lecha Walesu, muža, ktorý bol tvárou Solidarity, ktorý od konca 70. rokov preukázal obrovské osobné hrdinstvo a nezlomnosť, ale ktorý pár rokov predtým... nuž podpísal spoluprácu s SB.

Czeslaw Kiszczak a Lech Walesa v roku 1989. Zdroj: wikimedia

Najsmutnejšie na tom všetkom je, že Walesa o tomto probléme rozhodol sám. Nielen podpisom, ten je vzhľadom na ďalší vývoj a jeho osobnú rolu po auguste 1980 v podstate nevýznamný, ale jeho zbytočným zapieraním.

Napokon Walesov podpis je nápadne podobný Havlovmu zlyhaniu vo väzení na jar 1977. Havel vtedy po uväznení za Chartu 77 napísal prokurátorovi list a neskôr podpísal vyhlásenie, v ktorom bola potupná takmer antichartistická veta: „V prípade svojho prepustenia z väzby (...) nemám v úmysle sa verejne politicky prejavovať. Mám tým na mysli zvlášť prejavy všeobecne-politického charakteru, ktorých kritický ráz by mohol byť propagandisticky využitý proti ČSSR.“

Bolo to krátko po smrti Jana Patočku a bolo to nielen vážne zlyhanie Václava Havla, ale potenciálne aj čierna hodina českého disentu.

Havel sám to ľutoval, ale snažil sa s tým následne vysporiadať, no najmä mu pomohlo, že sa o tom vedelo. Havel bol v chartistickom prostredí obviňovaný zo zrady, napokon pre jeho výpovede boli perzekvovaní niektorí disidenti, skrátka išlo to zle a mohlo ísť ešte horšie. Havel však vyvolal aj protireakciu, zastal sa ho Ladislav Hejdánek a ďalší a to najdôležitejšie len bolo pred ním. Rovnako ako v prípade Walesu.

Walesov problém, žiaľ, je, že o svojej slabosti nedokázal hovoriť. Mohla sa totiž stať príkladom jeho charakteru a nezlomnosti. Teraz je už na to neskoro. Na škodu veci.

Walesa, rovnako ako Havel, totiž faustiádu zvládol a zlo dokázal nielen pomenovať, ale sa mu aj postaviť.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo