K VECI: Ako zamlčať, prečo kňazi zlyhávajú

Titulok na stránke Americkej konferencie katolíckych biskupov (USCCB): „Podľa správy John Jay College má zneužívanie maloletých zo strany kňazov viacero príčin aj varovných príznakov.“ Takže po všetkých tých rokoch, investíciách a štúdiách dochádzame k záveru, že žiadny záver nemožno vysloviť?

V časti Príčiny a kontext sexuálneho zneužívania maloletých katolíckymi kňazmi v Spojených štátoch amerických v rokoch 1950 – 2010 sa na strane 8 uvádza, že miera zneužívania dramaticky klesla a cirkev urobila kroky, aby do budúcna zabránila podobnej „kríze“.

John Jay Report: Príčinou je sexuálna revolúcia

USCCB cituje vyjadrenie vedúcej výskumného tímu, Karen Terryovej, podľa ktorej „príčinou zneužívania nie je ani celibát, ani homosexualita.“ (Pokiaľ ide o celibát, správa sa nemýli.) Zhrnutie správy ponúka nasledujúce vysvetlenie: Spoločenské a kultúrne zmeny v 60. a 70. rokoch sa prejavili zvýšeným deviantným správaním v celej spoločnosti a taktiež v radoch kňazov Katolíckej cirkvi v Spojených štátoch.

Tento argument možno nazvať „obranou Woodstockom“ [kultový festival hnutia hippies – pozn. prekl.]. Cirkev má byť podľa všetkého vďačná, že kňazi neboli rovnako zasiahnutí „požívaním drog a zvýšenou kriminalitou“, ktoré – ako sa uvádza v správe – boli charakteristické pre spomínané obdobie revolty. Správa však neponúka žiaden dôvod, prečo väčší počet kňazov nepodľahol aj týmto morálnym neduhom.

K téme:
Pedofília a nedôslednosť médií
Taliansky sociológ: Za útokmi na pápeža je homosexuálna loby
Iný pohľad na sexuálne „škandály“ kňazov
Pedofili na vzostupe
Zdieľať

Správa ďalej uvádza, že nebola zistená žiadna „špecifická inštitucionálna“ príčina. Čiže nič také ako kritériá pre prijímanie kandidátov do seminára, manažment farností, postoje vo vnútri diecéz a podobne. Naopak: „Na základe anamnéz vývinu resp. psychologických charakteristík neboli previnilci štatisticky odlíšiteľní od ostatných kňazov“ [zvýraznenie pridané autorom]. Rozdiel bol teda jediný: že na rozdiel od ostatných kňazov zneužívali deti a teenagerov. Zo správy sa ďalej dozvedáme, že tí, ktorí boli vysvätení v 60. a 70. rokoch „začali so zneužívaním omnoho skôr po vstupe do kňazskej služby“ než ich starší (resp. mladší) kolegovia.

Spoluautorka správy, Margaret L. Smithová, ešte vlani uviedla, že prevažujúci homosexuálny rozmer zneužívania nedokazuje, že kňazi, ktorí sa zneužívania dopustili, boli „homosexuáli“. Podmienky, v ktorých kňazi žijú, prirovnala k prostrediu mužov zatvorených vo väzení, kde sexuálny život naberá nevyhnutne homosexuálny rozmer: Je to vec konkrétnej situácie. Je to vec prostredia.

Hriech, ktorý sa neodvažuje vysloviť svoje meno...

Zdá sa, že výskumný tím musel čeliť vážnemu (no dobre známemu) problému: keďže väčšina zneužití sa diala medzi príslušníkmi jedného pohlavia, výskumný tím musel nájsť spôsob, ako naložiť so zistenými údajmi bez „démonizovania“ homosexuálnej subkultúry. Napokon to výskumníci vyriešili tak, že v správe túto skutočnosť takmer ani nespomenuli. S tým možno súhlasia mnohí v USCCB aj napriek tomu, že verejne vyhlasujú homosexuálne správanie za ťažký hriech, a to nie len u kňazov. Zdá sa, že Oscar Wilde bol skutočným prorokom: Hriech, ktorý sa neodvažuje vysloviť svoje meno... [pôvodne: „Láska, ktorá sa neodvažuje...“ narážka na Wildov opis homosexuálnej lásky – pozn. prekl.] Aké príznačné pre „slušných“ akademikov, kňazov alebo médiá naklonené homosexuálnej menšine, ktoré nestrpia žiadnu námietku proti svojej ideológii „novej normálnosti“. No tvrdenie, že previnilci neboli štatisticky odlíšiteľní od ostatných zachádza priďaleko.

Keďže väčšina zneužití sa diala medzi príslušníkmi jedného pohlavia, výskumníci museli nájsť spôsob, ako s tým naložiť bez „démonizovania“ homosexuálnej subkultúry. Napokon túto skutočnosť v správe takmer ani nespomenuli. Zdieľať

Je predsa úplne zrejmé, že táto kríza je vo svojich koreňoch homosexuálna. Dôvodom je skutočnosť, že viac než 80 % zneužívaní sa dialo medzi osobami rovnakého pohlavia, pričom sexuálne zneužívanie v širšej kultúre je v drvivej väčšine heterosexuálne. Lenže odborníci na spoločenské vedy z John Jay College sa vo svojom výskume a analýze zamerali striktne na zneužívanie maloletých. Preto neposkytujú (a ani nechcú poskytnúť) údaje o miere sexuálnej aktivity kňazov počas sledovaného obdobia s inými dospelými mužmi (prípadne so ženami).

Koľko homosexuálov bolo prijatých do seminárov a koľko z nich vzišlo počas sledovaného obdobia? Tento údaj takisto nie je k dispozícii a pritom je úplne kľúčový. Výsledky iných štúdií v tejto oblasti sa rôznia a rôzna sa aj metodiky a ich spoľahlivosť. Podľa niektorých odhadov podiel homosexuálnej populácie v kňazskej sfére dosahuje až 50 %. Tento údaj sa zdá nepravdepodobný. Iné štúdie hovoria o menej než piatich percentách. Toto číslo sa zase zdá príliš nízke.

„Jednotlivci, ktorí sexuálne obťažujú deti, môžu byť heterosexuáli, homosexuáli a bisexuáli vo vzťahu k výberu svojich obetí,“ uvádza sa v správe. Je to však prvý aj posledný krát, keď sa táto správa odvažuje pomenovať sexuálnu preferenciu, čo iba podčiarkuje úplné odmietanie akejkoľvek súvislosti medzi sexuálnou orientáciou a sexuálnym zneužívaním.

Hlavy v piesku

Treba však uviesť narovinu: kňazi nie sú väznení kriminálnici. Normálni heterosexuáli nekonajú homosexuálne skutky, a ktokoľvek, kto mal možnosť stráviť určitý čas v americkom seminári v 70. rokoch (tak ako autor článku) vie, že homosexualita – rovnako ako averzia voči učeniu a vedeniu Vatikánu – sa v tom čase naozaj rozmohla. Strávil som nejaký čas v dvoch seminároch. Bolo to v čase, keď som uvažoval o kňazskej službe. Jeden viedli verní kňazi a naozaj na mňa zapôsobil, keďže bol vedený takmer ako vojenská základňa: každý bol v uniforme, dodržiavalo sa dekórum a celý seminár bol presýtený doktrinálnou disciplínou. Druhý seminár bol iný, azda niečo medzi klasickým internátom a homosexuálnym kúpeľným domom. Nikto nenosil predpísané uniformy a konverzácia medzi študentmi seminára, členmi fakulty a návštevníkmi bola heretická alebo profánna. Katolíkom som sa stal, keď som mal 26 rokov. Kým som mal 27, dostal som dve sexuálne ponuky od mladých kňazov, čo ma sklamalo a zároveň aj odpudilo. Aj tieto dve epizódy hrali úlohu pri mojom rozhodnutí nestať sa kňazom.

Kým si budú akademici či biskupi nahovárať, že Cirkev nemá žiadny homosexuálny problém, dovtedy budú mať svoje hlavy pevne zastrčené v piesku. Zdieľať

Kým si budú akademici či biskupi nahovárať, že cirkev nemá žiadny homosexuálny problém, dovtedy budú mať svoje hlavy pevne zastrčené v piesku. Odhodlanie Ríma napraviť situáciu začalo už inštrukciou z roku 2005 s cieľom vykoreniť homosexuálov zo seminárov a Svätý otec toto odhodlanie opätovne potvrdil v knihe Light of the World (Svetlo sveta). Kardinál Levada nedávno napísal list s pokynmi, ako reagovať na prípady zneužívania maloletých. Vatikán totiž vie to, čo správa John Jay nechce priznať.

Správa o Príčinách a kontexte je obšírna a má viac než 140 strán. Zaslúži si preto dôslednejší rozbor. Položme si však otázku: vážne niekto verí, že ku kríze spojenej so zneužívaním maloletých by došlo aj bez takého veľkého počtu aktívnych homosexuálov v radoch kňazov? Iste, zopár homosexuálnych či heterosexuálnych zneužití by sa vyskytlo tak či onak. No asi sotva v takom rozsahu, akého sme boli svedkami.

Brad Miner
Autor je bývalý literárny redaktor amerického konzervatívneho časopisu National Review, v súčasnosti pôsobí ako senior redaktor portálu The Catholic Thing a pridružený člen Inštitútu pre vieru a rodinu (FRI). Nedávno vyšla v reedícii jeho kniha The Compleat Gentleman (Dokonalý džentlman).

Pôvodný text: The John Jay Report, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo