KOMENTÁR: Ďalšia reforma vysokých škôl?

Na Slovensku je zvykom, že s novým ministrom školstva prichádza aj „reformné nadšenie“. Inak to nebolo ani v roku 2010. Po chvíľke eufórie prišlo dlhšie ticho. Všetci sme dúfali, že to bude ticho tvorivé, na konci ktorého príde dôveryhodný reformný plán. Namiesto neho prišiel trhací kalendár.

Na nedávnej tlačovej konferencii ministra bolo „highlightom“ zrušenie štátnych skúšok. Pán minister to podoprel nepriestrelným argumentom, že štátne skúšky nie sú v súlade s Bolognským procesom, a preto musia byť odstránené. Tí, ktorí pána ministra počúvali, si iste pomysleli, že to nie je jediná vec v našom vysokom školstve, ktorá je v rozpore s „Bolognou“ a nikomu to zvlášť neprekáža, ale minister Jurzyca vyzeral byť pevne rozhodnutý. Zrušenie štátnych skúšok iste stojí za úvahu. Je nepopierateľným faktom, že ide o duplicitu a študenti sú skúšaní z niečoho, čo už mali dávno vedieť a to, že to vedia (teda sú vyskúšaní) majú potvrdené aj v indexe.

Vlajková loď sa potápa

Ďalším argumentom môže byť spoliehanie sa vysokoškolských pedagógov na všemocné štátnice. Na skúške nechá študenta prejsť, veď na štátniciach sa ukáže. Obvykle sa, samozrejme, na štátniciach neukáže nič. Kto neštudoval päť rokov, na štátniciach to nedobehne. Pravda, skúša ho už niekto iný a ten nevie, že si na konkrétneho študenta má dať pozor a neprižmurovať oči. A tak študent prelezie. Opäť. Keby aj nepreliezol, tak to považujem za zlé pre obe strany: študenta i štát. S „vyhodením“ sa nemá čakať na koniec štúdia. Študent premárni päť rokov a štát množstvo peňazí. Áno, zrušenie štátnic určite stojí za diskusiu.

K téme:
Morálka v školstve. Ale čo ďalej?
Stav vysokého školstva na Slovensku a osobitne Katolíckej univerzity v Ružomberku
25 krokov ku kvalitnejšiemu vysokému školstvu
Zdieľať

Na diskusiu pristúpil aj minister Jurzyca. Pravda, svojsky. Jeho vlajková loď zrušenia štátnic sa pomaly rozpadáva. Nie, nezaútočili na ňu piráti, to kapitán ju opúšťa. A tak štátnice zrejme nezrušia lekárom, farmaceutom, právnikom... Pre tých sú veľmi potrebné, lebo ľudia, ktorí študujú tieto odbory, sú iní ako zvyšok populácie a to isté platí o ich pedagógoch. Nechcem špekulovať o tom, ako „iní“ títo ľudia sú. Čitateľ si iste urobí názor sám.

Reforma akreditačnej komisie

Aby sme pána ministra školstva nekritizovali iba za jeden „malý“ bod jeho (ne)reformy, zmieňme sa ešte o Akreditačnej komisii SR (AK SR). Navrhovaná reforma je v dvoch rovinách: 1. nahradiť garantov študijných programov tímami garantov; 2. prebudovať AK SR. Budem sa venovať druhému bodu, lebo akokoľvek nastavíme kritériá akreditácie, výsledok bude vždy závisieť od tých, ktorí rozhodujú o aplikácii pravidiel.

„Potrebujeme silnú agentúru, ktorá bude pripravovať všetky podklady pre akreditačný proces a samotná komisia bude iba odborným orgánom, ktorý bude na základe poskytnutých informácií rozhodovať.“ Zdieľať

Dlhšie sa na Slovensku kritizovalo, že AK SR je preťažená a je potrebné zmeniť jej vnútorné procesy, aby mala čo najviac hodnoverných informácií, s ktorými pracuje. Prebudovať AK SR na akúsi akreditačnú agentúru je krok správnym smerom. To však nie je jediný potrebný krok. Nutne musí nasledovať aj prerozdelenie prác, povinností a oprávnení medzi agentúru a komisiu, ktorú návrh zachováva. Ak agentúru bude tvoriť len pár úradníkov podriadených komisii, tak sa nič nezmení a „kamaradschafty“ budú pokračovať. Slovensko je malé, každý pozná každého. V akademickej obci to platí dvakrát, navyše mnohí sú rozhádaní s mnohými a toto všetko výrazne ovplyvňuje akreditácie. Pokiaľ nezmeníme spôsob rozhodovania v AK SR, tak túto hydru neporazíme. Potrebujeme silnú agentúru, ktorá bude pripravovať všetky podklady pre akreditačný proces a samotná komisia bude iba odborným orgánom, ktorý bude na základe poskytnutých informácií rozhodovať. Tieto dve zložky systému musia byť v rovnováhe a nie vo vzťahu podriadenosti.

Hydra na prsiach

Z ministerstva už presakujú informácie, ako sa bude postupovať, a je čoraz zjavnejšie, že s hydrou sa bojovať nebude, ale skôr si ju chcú pestovať na prsiach. Nehovorme však o kuloárnych informáciách, skôr skúsme demonštrovať prístup ministra Jurzycu na známych faktoch a z toho si urobme obraz.

„Chýba nám minister-vizionár. Namiesto toho máme už po x-týkrát ministra-opravára.“ Zdieľať

Prednedávnom sa uprázdnilo miesto v AK SR a hľadal sa rešpektovaný ekonóm s akademickým titulom. Našiel sa prof. Fidrmuc, ktorý je skutočne rešpektovaný. Pravda, minister Jurzyca ho nie a nie posunúť do vlády na schválenie. Materiál už bol predložený na rokovanie vlády, ale v deň „D“ ho pán minister stiahol. Pravdou je, že kandidatúra prof. Fidrmuca narazila na slovenské akademické prostredie. Prof. Fidrmuc pridlho pôsobil v zahraničí, je primálo spätý so slovenskou realitou „potrieb“ vysokých škôl, a tak môžeme sledovať trápne divadlo na predkladanie a sťahovanie návrhov. Ak sa minister Jurzyca bojí menovať jedného člena AK SR proti vôli časti akademickej obce, čo môžeme od neho čakať v prípade reformy celého systému akreditácie?

V návrhu ministra školstva sú viaceré dobré nápady, problém je s ich realizáciou. To, čo chýba, nie je len skutočná odvaha začať búrať systém, ktorý nefunguje a nahrádzať ho iným, ale aj komplexná predstava, ako by malo slovenské vysoké školstvo vyzerať. Chýba nám minister-vizionár. Namiesto toho máme už po x-týkrát ministra-opravára. Takí ministri v dobrých časoch stačia, ale dobré časy sa na slovenských univerzitách dávno minuli a väčšina ich pamätníkov sa na nás díva z večnosti.

Michal Považan
Autor je výkonný riaditeľ Asociácie pre podporu projektov spolupráce verejného a súkromného sektora.

Ilustračné foto: barandov.cz

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo