Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
02. február 2017

Pochod za život, Paríž 2017

Pochod za život v Paríži 22. januára sa konal po dvojročnej prestávke. Minulý rok bol zrušený vzhľadom na tragické udalosti v Bataclane v novembri 2015 a následne prijaté protiteroristické opatrenia.
Pochod za život, Paríž 2017

Pochod za život v Paríži z nedele 22. januára 2017. Foto: facebook.com/enmarchepourlavie

V skutočnosti boli proliferi hádam jediní, ktorí rešpektovali opatrenia spojené so stavom zvýšenej pohotovosti v krajine. Všetky ostatné sociálne a iné kategórie vrátane odborárov, taxikárov, policajtov, právnikov, sudcov, poľnohospodárov, študentov, gayov, lekárov, lekárnikov, smetiarov, učiteľov, pilotov, zelených… jednoducho všetci boli v uliciach minimálne raz. Len vojaci a proliferi si netrúfli. Tí prví nemôžu, nemajú právo. Tí druhí ho zrejme tiež onedlho stratia.

Atmosféra pochodu, samozrejme, nemohla byť nepoznačená aktuálnou prípravou zákona o stíhaní za digitálne marenie potratu. Ten bol práve vo štvrtok, teda len štyri dni po pochode, opäť schválený v dolnej komore parlamentu.

Zákon sa vráti ešte raz do Senátu, keďže poslanci odmietli navrhovanú modifikáciu, aby záber trestného činu nebol zameraný len na internet. Na konci marca sa tak znovu dostane do parlamentu na definitívne schválenie. Bude to na jeho poslednom zasadaní, teda akási symbolická bodka za účinkovaním prezidenta Hollanda.

Atmosféra pochodu nemohla byť nepoznačená aktuálnou prípravou zákona o stíhaní za digitálne marenie potratu. Ten bol len štyri dni po pochode opäť schválený v dolnej komore parlamentu.  Zdieľať

Zavedenie postihu za digitálne marenie potratu je len pokračovaním ságy o potieraní iného názoru a obmedzovaní slobody vyjadrovania, ktorá sa začala už pred štvrťstoročím.

Za súčasného prezidenta mali protagonisti tejto propotratovej diktatúry obzvlášť silnú pozíciu. Stačí spomenúť reformu zdravotníctva, do ktorej sa vtesnali aj také zmeny, ako zrušenie lehoty na rozmyslenie, umožnenie vykonávania potratu pôrodným asistentkám, prístup k tabletkám „deň po“ na školách, a to bez konzultácie lekára a vedomia rodičov.

A potom hlavne problematické potratové kvóty, ktoré každému zariadeniu vykonávajúcemu menej ako jeden potrat na štyri pôrody ukladajú povinnosť zabezpečiť „nápravu“.

Foto: facebook.com/enmarchepourlavie

Spomenuté zmeny boli v iných zákonoch ešte doplnené „vylepšeniami“, ako odstránenie pojmu „prípad núdze“ pri potrate a tiež parlamentná rezolúcia o potrate ako základnom ľudskom práve v novembri 2014.

Grégor Puppinck, riaditeľ Európskeho centra pre zákon a spravodlivosť, však výstižne vyjadril, prečo sa potrat základným právom nikdy nemôže stať: „Všetko to, čo poznáme ako základné práva: myslieť, združovať sa, modliť sa, vyjadrovať sa, sú schopnosti, cez ktoré každý jednotlivec vyjadruje svoju ľudskú prirodzenosť. Základné práva chránia tieto špecificky ľudské schopnosti, ktoré v každom jednotlivcovi realizujú jeho ľudskosť. To znamená, že užívaním týchto práv sa jednotlivec poľudšťuje. Možno však povedať, že sa žena potratom poľudšťuje, tak ako to robí, keď sa vyjadruje?“

Francoisa Fillona v kampani takmer odrovnali za to, že si o potrate ako základnom práve dovolil nahlas zapochybovať. Zdieľať

O tom, že nejde len o nevinné lingvistické cvičenie socialistov, sa už presvedčil nejeden politik. Naposledy Francois Fillon, keď ho v kampani takmer odrovnali za to, že si o potrate ako základnom práve dovolil nahlas zapochybovať.

A pokiaľ ide o uvedenú parlamentú deklaráciu, Grégor Puppinck vystihuje jej nezmysel veľmi presne: „Zatiaľ čo v prvom článku je potrat prezentovaný ako univerzálne právo, v druhom článku sa odporúča jeho prevencia. Ak je však potrat skutočne základným právom, bolo by absurdné a nespravodlivé brániť jeho užívaniu.“

Dnes, keď sa o myšlienky mája '68 zaujímajú už len archeológovia, má propotratová klika dve hlavné priority. Prvou je sakralizácia potratu. Prezentovať ho ako niečo banálne, úplne bezpečné a jediné možné riešenie. „Iná farba nebude,“ spievala svojho času známa slovenská kapela a francúzska potratová loby dosiahla stav, keď za iné názory a návrhy hrozí mediálny lynč a spoločenská kritika vystupňovaná ad hitlerum.

Inzercia

Preto sa budúca mamička na oficiálnej stránke ministerstva pre rodinu nikdy nedozvie, že má nárok na finančnú pomoc v závislosti od svojej situácie, na príspevky na bývanie, na príplatky k zdravotnému poisteniu, na pomoc pri hľadaní bývania, zamestnania, škôlky atď. Tieto informácie si môže nájsť v dokumente Aliancie Vita, jednej z tých organizácií, ktorú má pripravované opatrenie o marení potratu postaviť mimo zákona.

Je nutné konštatovať, že tento prvý cieľ potratových militantov je takmer splnený. Počet potratov v krajine nielenže neklesá, ale mierne stúpa, a to najmä u mladých, pre ktorých sa potrat stal antikoncepciou aj vďaka spomínanej banalizácii.

V kombinácii s tabuizáciou problému je verejnosť preniknutá ľahostajnosťou a politici sa témy boja. Na spomínanom parlamentnom prerokovávaní sa zúčastnilo celkovo 41 poslancov z celkového počtu 577. Inými slovami, pre viac ako 90 % poslancov je zabitie nenarodeného života niečím, kvôli čomu sa neoplatí páliť si prsty. Pritom vzhľadom na kvórum v hlasovacej sále by na zamietnutie zákona bolo stačilo 21 hlasov. Našlo sa ich len 17.

Foto: instagram.com/marchepourlavie, facebook.com/enmarchepourlavie

Je zjavné, že v tejto atmosfére má prolife hnutie problém mobilizovať verejnosť a aktivovať politikov. Na pochode bolo podľa organizátorov 50-tisíc ľudí, čo je síce o niečo viac ako pred dvomi rokmi, ale na Francúzsko predsa len ďaleko od zdravého normálu.

Politikov nebolo vidieť, a ak áno, tak len tých menej známych. Podpora cirkevných predstaviteľov bola vlažná. V zástupe boli aj kňazi, ale biskupi sa obmedzili len na slovnú podporu. Predseda biskupskej konferencie Mons. Pontier ešte v novembri poslal prezidentovi list, v ktorom vyjadril obavy zo zákona pripravovaného narýchlo a bez poriadnej prípravy. Od najvyššieho predstaviteľa cirkvi vo Francúzsku to však bolo veľmi málo, lebo aj keby bol zákon pripravovaný pomaly a dôsledne, nič by to nezmenilo na jeho nemorálnosti.

Navyše, prezident Hollande bol v tom čase zaneprázdnený prípravou vlastnej rezignácie na tohtoročné voľby a listy už zrejme nečítal.

Nádej možno vkladať do mladých, ktorých tam bolo neúrekom. Treba ich však duchovne nakŕmiť, aby nepodľahli všeobecnej ľahostajnosti či korektnosti. Zdieľať

Druhou prioritou potratových aktivistov je eliminovať výhradu zo svedomia. Iste nebolo náhodou, že týždeň pred pochodom publikoval Najvyšší výbor pre rovnosť medzi ženami a mužmi správu, v ktorej si na jednej strane pochvaľuje „pokrok“ v propotratovej legislatíve, na strane druhej upozorňuje, že „za súčasnej výhrady zo svedomia nebude právo na potrat nikdy úplne garantované“.

Táto posledná bašta bude teda musieť padnúť a nesmelé návrhy obsahoval už aj prvý text spomínanej reformy zdravotníctva. Pritom výhrada nie je priznaná všetkým, nevzťahuje sa na lekárnikov a ani na študentov medicíny. Minuloročný pokus o jej rozšírenie na lekárnikov v kontexte zákona o plazivej eutanázii, ďalšieho výdobytku prezidenta Hollanda, samozrejme, stroskotal.

Bol to teda zvláštny pochod. Organizátori si pochvaľujú, že bioetické otázky sú stále v centre politických debát. Nie je to až také isté. Ak áno, tak sú to debaty, kam proliferi nemajú prístup. Konkrétne úspechy, ani len tie maličké, nevidno.

Nádej možno vkladať do mladých, ktorých tam bolo neúrekom. Treba ich však duchovne nakŕmiť, aby nepodľahli všeobecnej ľahostajnosti či korektnosti. Dve pobožnosti v predvečer pochodu je na Paríž predsa len trochu málo. Bez toho sa ťažko dá bojovať za práva nenarodenych, možno tak ešte za práva narodených. Za právo na názor, na vyjadrovanie, na výhradu zo svedomia a za možnosť voľby. Je to tak, dnes sú to proliferi, ktori bojujú za možnosť voľby. Na viac zatiaľ nemajú sily.

Odporúčame