Liberál, ktorý chce ovládnuť Francúzsko

Liberál, ktorý chce ovládnuť Francúzsko

Emmanuel Macron máva po návšteve nákupného centra v Paríži. Foto TASR/AP

Prezidentská kampaň Françoisa Fillona je v kríze a jeho hviezda stúpa. Obáva sa ho aj Marine Le Penová a socialisti. Emmanuel Macron.

Politický startupista, muž bánk, kandidát médií či Beppe Grillo od Giorgia Armaniho. Vo Francúzsku momentálne niet politika, ktorého meno by nieslo toľko nálepiek ako súčasný kandidát na post prezidenta Emmanuel Macron.

39-ročný bývalý minister hospodárstva o sebe vyhlasuje, že je antisystémový centristický liberál, ktorý nestojí ani naľavo, ani napravo.

V krajine, ktorá je 60 rokov politicky rozdelená na tieto dva bloky a dosiaľ zažila len neúspešné pokusy kandidátov politického stredu o kreslo prezidenta, nebude jednoduché prekonať zažité delenie.

Otázkou teda ostáva, či ambiciózny a nepredvídateľný Macron môže byť skutočnou zmenou alebo je iba jednorazovým fenoménom, ktorý po prelete politickou scénou zhasne ako meteor.

Kanibal ľavice, provokatér pravice

Nedávno zverejnené prieskumy naznačujú, že šanca na zvrátenie tradície Francúzov voliť len socialistov či republikánov s Macronom rastie.

Mladý kandidát oslovuje sympatizantov pravice aj ľavice, navyše jeho pozícia antisystémového kandidáta priťahuje aj sympatie nevoličov a extrémnej pravice. Je schopný napĺňať sály s nadšenými podporovateľmi aj zvedavcami, jeho hnutie má 120-tisíc sympatizantov, preto znervózňuje všetky politické tábory.

U socialistov sa o obavách z jeho rastúcich preferencií verejne nehovorí. No podľa francúzskych médií sú v súkromných kuloároch celkom zdesení z predstavy, že Macron vyradí ľavicu už v prvom kole.

Mladý kandidát oslovuje sympatizantov pravice aj ľavice, navyše jeho pozícia antisystémového kandidáta priťahuje aj sympatie nevoličov a extrémnej pravice. Zdieľať


Blízky spolupracovník súčasného prezidenta Hollanda sa pre denník Le Monde vyjadril, že ak podpora Macrona ďalej porastie, tak ho možno podporí, keďže je schopný mobilizovať voličský stred.

Navyše po prvom kole primárok ľavice, v ktorých zvíťazil bývalý minister školstva a tvrdý ľavičiar Benoît Hamon, zvažujú po prvýkrát podporu Macronovi aj niektorí socialisti. Podľa Macronovho tímu sa až 50 socialistických poslancov a niekoľko dôležitých odborov pridalo k jeho hnutiu En Marche! (Vpred!).

V médiách sa objavili špekulácie, že aj jeho „učiteľ“ Hollande, ktorý s verejnou podporou svojho favorita vyčkáva, napokon odporučí práve Macrona. Elyzejský palác však tieto informácie dementoval.

Nervozita panuje aj v tábore pravičiarov. Oficiálne Macrona nepovažujú za nič viac ako mediálnu bublinu, ktorá vypĺňa prázdne miesto v prieskumoch po centristovi Alanovi Juppém. Toho totiž porazil v primárkach práve François Fillon, doteraz najhorúcejší favorit volieb.

Množiace sa verejné útoky, ktoré iniciovali fillonisti, sú však znakom obáv zo schopnosti Macrona pritiahnuť mladých pravicových voličov. Víťazstvo Fillona paradoxne urýchlilo krízu v strane pravicových centristov, ktorí na protest proti jeho zvoleniu vyzvali na Macronovu podporu.

Po medializovaných informáciách o tom, že Fillon osem rokov fiktívne zamestnával svoju ženu, sa Fillonova kampaň ocitla nad priepasťou. To takisto zvyšuje voličský potenciál Macrona.

Sebavedomie v Národnom fronte sa nástupom dravého kandidáta tiež oslabuje. Šéfka extrémistov Marine Le Penová vyhlasuje, že mladý a  neskúsený Macron nemá skutočnú šancu ohroziť základňu voličov Národného Frontu, no časť strany je pred ním na pozore.

„Je to typ Le Penovej, len na strane ľavice,“ vyjadril sa pred pár dňami pre denník Libération člen strany. Macron rastie aj u tradičných voličov Národného frontu, strednej pracujúcej triedy. V decembrovom prieskume Odoxa o najpopulárnejšom z 25 vedúcich francúzskych politikov obsadil Macron prvú priečku. Le Penová sa ocitla až na štvrtom mieste.

Francúzsky minister financií Emmanuel Macron prichádza na mimoriadne zasadnutie francúzskej vlády v Elyzejskom paláci v Paríži 10. mája 2016. (Foto: TASR/AP)

Mozart Elyzejského paláca

Politik, ktorý si ako minister hospodárstva urobil meno kritizovaním francúzskej posvätnej kravy, 35-hodinového pracovného týždňa, pretrvávajúcej nerovnosti a neschopnosti Francúzska sa vymaniť z moci privilegovaných záujmových skupín, priťahoval pozornosť od svojej mladosti.

Je najstarším z troch detí, na jezuitskom lýceu v rodnom meste Amiens sa angažoval v divadelnom krúžku. Jeho ambicióznosť a inteligencia očarila o 24 rokov staršiu profesorku francúzštiny a latinčiny Brigitte Trogneuxovú. Ich vzájomná náklonnosť vyvrcholila pred desiatimi rokmi v nekonvenčné manželstvo, ktoré celkom prirodzene fascinuje médiá.

Štúdium na prestížnej Vysokej škole administratívy, ktorá produkuje politické elity krajiny, ukončil ako jeden z najúspešnejších absolventov. Odtiaľ už bolo len na skok do politiky.

Ako 31-ročný začal pracovať ako bankár u Rothschilda, kde neskôr zariadil akvizíciu Nestlé a Pfizer, vďaka čomu sa z neho stal milionár. Zároveň sa dostal do Sarkozyho komisie, ktorá tvorila návrhy podporujúce hospodársky rast.

Jej vtedajší šéf Jacques Attali na neho v dokumente štátnej televízie spomína ako na výnimočného člena tímu, ktorý svojou intelektuálnou kapacitou a schopnosťou argumentovať zaujal pestré zloženie ekonomických expertov. Bol to práve Attali, ktorý ho predstavil vtedajšiemu prezidentskému kandidátovi Hollandovi.

Po nominácii Macrona na post ministra hospodárstva v roku 2014 sa stal najliberálnejším členom vlády, ktorého zvolenie ľavica vnímala ako provokáciu. Vďaka jeho elegancii nielen vo výbere oblekov, ale aj spôsobom diskusie, ho médiá prirovnávali k štátnikovi Valérymu Giscardovi d'Estaingovi. Kvôli svojmu pohľadu na ekonomiku zas k bývalému britskému premiérovi Tonymu Blairovi.

Bol to chlapec, ktorý bol brilantný v myslení, pozorný v počúvaní, vedel networkovať a vychádzať s názorovými oponentmi.

Liberál, radikál či stratég?

Nie každý je však očarený touto francúzskou zmesou intelektu, súťaživosti a tvrdohlavosti. O jeho programe, skutočnej politickej inklinácii a pripravenosti na prezidentský úrad panujú pochybnosti.

V prvom rade sa mu vyčíta, že nemá skúsenosti ako poslanec alebo vyšší štátny úradník. Kritiku žne aj za nedokončené reformy trhu práce. Z nich sa podarila len liberalizácia autobusovej dopravy a to, že umožnil obchodným centrám v turistických zónach mať otvorené aj počas nedele.

Počas jeho dvojročného ministrovania sa rovnako zvýšilo fiškálne zaťaženie domácnosti a počet nezamestnaných bol pri jeho odchode z vlády v auguste minulého roka o pol milióna vyšší, než keď nastupoval.

V druhom rade sa mu vyčíta politická nevyhranenosť a doteraz nejasne definovaný program. Macron pracoval v ľavicovom kabinete, kde hájil pravicové reformy, no dnes kritizuje existujúce politické štruktúry naľavo i napravo.

Profiluje sa ako centrista a vyznávač politického a sociálneho liberalizmu. Programové smerovanie iba naznačujú myšlienky z jeho politickej eseje Révolution, ktorú publikoval v novembri. Ako prezident by dĺžku pracovného týždňa prispôsobil veku zamestnanca a bol by za flexibilný systém odchodu do dôchodku v závislosti od druhu vykonávaného zamestnania.

Profiluje sa ako centrista a vyznávač politického a sociálneho liberalizmu. Zdieľať


Je za znižovanie nákladov pre zamestnávateľov a väčšiu decentralizáciu služieb štátu. Vytvoril by 10-tisíc nových miest pre policajtov, v oblasti zahraničnej politiky by posilnil spoluprácu s Nemeckom a podporil právo na azyl.

Politický komentátor Laurent Joffrin v denníku Libération jeho program označil za nepopísaný biely papier, na ktorý si môžu sklamaní voliči pravice či ľavice napísať, čo chcú.

Emmanuel Macron reční v Paríži v auguste 2014 ako nový francúzsky minister hospodárstva. (Foto: TASR/AP)

Novinár ho prirovnáva k psychoanalytikovi, ktorý počúva bez toho, aby niečo povedal, a opakuje len posledné slová klienta. „Revolučný“ kandidát, ktorý sa zrodil v systéme, zdá sa, zatiaľ živí sny iných bez toho, aby povedal tie svoje.

Mašinéria Macron

Napriek programovej nejasnosti nadobudla mašinéria Macron od začiatku založenia hnutia En Marche! v apríli minulého roka kozmické rozmery.

Nikto z prezidentských kandidátov nie je schopný na stretnutiach s voličmi mobilizovať taký dav ako on. Voličov sa mu darí získavať cez sociálne siete a priame tzv. door to door oslovovanie.

Jeho komunikačná stratégia, v ktorej centre stoja mladí, sa ukazuje ako veľmi efektívna: „Ak ste schopný sa prihovárať mladým voličom, tak hovoríte k celej spoločnosti,“ hovorí Jérôme Batout, bývalý konzultant socialistov.

Podobný prístup a cieľová skupina vyniesla Obamu v roku 2009 do prezidentského kresla. Vydania, ktoré ho zobrazujú na titulke, zvýšili spoločenskému týždenníku Paris Match predajnosť o 30 až 50 percent, čo potvrdzuje jeho popularitu.

Nikto z prezidentských kandidátov nie je schopný na stretnutiach s voličmi mobilizovať taký dav ako on. Zdieľať


Premyslená komunikácia s voličmi dáva rastúcej skupine voličov nádej, že práve tento politický benjamín by v druhom kole volieb mohol poraziť favoritku prieskumov Le Penovú.

Pre Francúzov bude bytostne dôležité mať kandidáta, pri ktorom nebudú robiť také hodnotové kompromisy ako pri zvolení pravičiara Jacquesa Chiraca v roku 2002. Májový výsledok francúzskych volieb dopadne na celú Európu. Stojí za to sledovať, akú trajektóriu dovtedy opíše Macron. Teda či sa rozplynie na politickej orbite alebo, naopak, zmení tvár francúzskeho systému.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo