ROZHOVOR: Hodnotenie bin Ládinovej smrti komplikuje nedostatok spoľahlivých informácií

O morálnych otázkach vyplývajúcich z usmrtenia Usámu bin Ládina sme sa rozprávali s Jánom Baňasom z Katedry filozofie Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Je zabitie Usámu bin Ládina vykonaním spravodlivosti?
Na takto formulovanú otázku sa podľa mňa nedá jednoznačne odpovedať. Aby sme mohli posúdiť spravodlivosť zásahu, museli by sme najprv zistiť, či bola akcia morálne dobrá. Spravodlivosť totiž nemôže byť nastolená morálne problematickým konaním. Nepoznáme však mnohé faktory, ktoré potrebujeme poznať, aby sme túto akciu mohli dostatočne spoľahlivo analyzovať a morálne posúdiť.

Spravodlivosť totiž nemôže byť nastolená morálne problematickým konaním. Zdieľať

Pri morálnom hodnotení ľudského skutku potrebujeme poznať úmysel, prostriedky a cieľ skutku. V tomto prípade, zdá sa, s určitosťou poznáme len dôsledok skutku, teda, že pri akcii bol bin Ládin usmrtený. Aký bol úmysel a cieľ akcie proti bin Ládinovi (mali ho vojaci zatknúť alebo popraviť?) a ako samotná akcia presne prebiehala (použité prostriedky) nepoznáme dostatočne spoľahlivo, respektíve v médiách sa objavujú rôzne protichodné vysvetlenia týchto faktorov a je málo pravdepodobné, že by sa nám s určitosťou podarilo zistiť, ktoré sú pravdivé.

Radi by ste čítali viac podobných článkov, ktoré nenájdete v iných médiách? Zdieľať

Posúdenie akcie sa ďalej komplikuje tým, že pri jej hodnotení by sme potrebovali poznať a posúdiť jednak úmysel toho/tých, ktorí akciu nariadili, ako aj úmysel vojaka, ktorý stlačil spúšť. Dobrý úmysel, morálne prípustné prostriedky, ako aj cieľ (čo sa má dosiahnuť) skutku, sú nevyhnutné podmienky dobrého ľudského skutku a len dokopy tvoria dostatočnú podmienku pre označenie nejakého skutku za dobrý. Teda, len ak boli úmysel, prostriedky, aj cieľ akcie morálne neproblematické, len potom ju môžeme označiť za morálne dobrú. Ak ktorákoľvek z týchto úrovní bola morálne problematická, potom sa stáva z morálneho hľadiska problematickým celý zásah. Dobrý cieľ totiž nemôže ospravedlniť zlé prostriedky, dobrý úmysel nemôže ospravedlniť zlý cieľ alebo zlé prostriedky, a ani dobré prostriedky neospravedlňujú zlý úmysel alebo cieľ.

Aké sú všeobecné podmienky na kvalifikovanie skutku zabitia ako vraždy?
Zabitie a vražda sú dva odlišné druhy skutkov, ktoré majú rovnaký dôsledok, a síce privodenie smrti inému človeku. Čo ich robí odlišnými je úmysel a cieľ skutku. O zabití hovoríme vtedy, ak smrť nastala ako nezamýšľaný a nechcený dôsledok nejakého konania, ktorého cieľom bolo niečo iné ako privodiť smrť. Vražda je skutok, pri ktorom je smrť privodená vedome a zámerne, s tým, že úmysel privodiť obeti smrť existuje už pred samotným činom.

K téme:
Morálne dilemy nad mŕtvolou Usámu bin Ládina
Jeden cieľ – dve cesty: Usáma a Karol
Zdieľať

Mohlo by sa zdať, že pod túto definíciu spadá napríklad aj trest smrti. Nie je to však tak, pretože pri treste smrti - a teraz to hovorím bez ohľadu na otázku jeho morálnej prípustnosti - nesmie byť zamýšľaným cieľom konania smrť zločinca, ale znovunastolenie spravodlivosti.

Predstavme si situáciu, keď sme svedkami toho, ako auto v plnej rýchlosti vybehne na chodník a usmrtí chodca. Na to, aby sme vedeli posúdiť, či sa jednalo o zabitie alebo o vraždu, potrebujeme poznať úmysel a cieľ vodiča. Ak bolo šoférovým úmyslom vyhnúť sa zrážke s iným autom, aby ochránil svoj život a život šoféra druhého auta, a pritom si nevšimol chodca, jedná sa o zabitie. Ak však šofér vyšiel na chodník s úmyslom usmrtiť svojho suseda, ktorý tade práve prechádzal, bude sa jednať o vraždu. Schválne som použil uvedený príklad, aby som ukázal, že hoci je medzi zabitím a vraždou podstatný rozdiel, navonok oba skutky môžu vyzerať rovnako, respektíve jeden a ten istý skutok je možné v závislosti od úmyslu a cieľa hodnotiť ako zabitie alebo ako vraždu.

Hoci je medzi zabitím a vraždou podstatný rozdiel, navonok oba skutky môžu vyzerať rovnako. Zdieľať

Za akých podmienok by ste zásah proti bin Ládinovi považovali za vraždu?
Ako vraždu by bolo možné zásah hodnotiť azda vtedy, ak by primárnym a výlučným úmyslom a cieľom akcie bolo práve bin Ládinovo usmrtenie. Teda ak by rozkaz pre vojakov znel ísť a bin Ládina usmrtiť bez ohľadu na to, ako bude na prítomnosť vojakov reagovať. Teda zabiť ho aj v prípade, že by po spozorovaní vojakov vyšiel s rukami nad hlavou. Alebo si naopak predstavme, že by jednotka mala rozkaz, pokiaľ to len bude možné, bin Ládina zatknúť a on by pri zatýkaní nekládol žiaden odpor, ani by sa nepokúšal ujsť, no napriek tomu by na neho niekto z vojakov vystrelil s úmyslom usmrtiť ho. V takomto prípade by sme mohli povedať, že daný vojak usmrtením bin Ládina spáchal vraždu.

Toto je však len myšlienkový experiment, aby som odpovedal na otázku, nie hodnotenie toho, čo sa stalo. Totiž, pokiaľ nemáme dostatočne spoľahlivé informácie o podrobnostiach celej akcie, teda pokiaľ presne a pravdivo nepoznáme úmysel, použité prostriedky a cieľ operácie, zásah je možné hodnotiť len podmienečne.

Ak vieme, že bin Ládin sa aktívne bránil, keďže akciu sprevádzala prestrelka, nie je jeho zneškodnenie oprávnené?
Ak bol vydaný rozkaz bin Ládina zatknúť, a konkrétni vojaci na miesto išli s týmto úmyslom (teda ak vopred neboli rozhodnutí napriek rozkazu ho zastreliť, ak sa im naskytne príležitosť) a teda jeho zastrelenie bolo dôsledkom bin Ládinovho odporu, potom by to bolo morálne v poriadku. Inak by sme museli za zločinca považovať aj každého policajta, ktorý by pri zatýkaní zastrelil zatýkaného zločinca ohrozujúceho jeho či ľudí okolo.

Princíp, že zlo sa nemá odplácať zlom, je správny a platný. Treba však byť opatrný, keď tento princíp chceme použiť pri kritike nejakého konania. Zdieľať

Avšak zo samotného faktu, že došlo k prestrelke ešte nevieme spoľahlivo usúdiť, že sa bin Ládin aktívne bránil. Pokojne mohol stáť s rukami nad hlavou, zatiaľčo na vojakov strieľali len jeho spoločníci. Potom by jeho zastrelenie v poriadku nebolo. Opäť nám teda kategorické hodnotenie skutku komplikuje nedostatok spoľahlivých informácií.

Čo hovoríte na argument, že zlo sa nemá oplácať zlom - teda smrť bin Ládinových obetí jeho smrťou?
Princíp, že zlo sa nemá odplácať zlom, je správny a platný. Treba však byť opatrný, keď tento princíp chceme použiť pri kritike nejakého konania. Ako som ukázal na príklade s usmrtením chodca, navonok identický skutok môžeme za rôznych okolností oprávnene hodnotiť odlišne. Pri nedôslednom rozlišovaní sa potom môže ľahko stať, že usmrtenie bin Ládina budeme príliš rýchlo považovať za takú istú vraždu, akou bolo zavraždenie ľudí pri teroristickom útoku 11. septembra v New Yorku. Týmto, samozrejme, neobhajujem jeho usmrtenie, len tvrdím, že by sme mali byť pri hodnotení zásahu amerických jednotiek v Pakistane pozorní a opatrní, keďže ho kvôli nedostatku spoľahlivých informácií o úmysle, použitých prostriedkoch a cieli dokážeme hodnotiť len podmienečne.

Lukáš Obšitník

Ilustračné foto: Flickr.com (licencia Creative commons), ff.ku.sk (Ján Baňas)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo