K VECI: Ochráňte fantáziu detí, aby pochopili svet

Momentálne čítam vynikajúcu knihu, ktorá okrem iného venuje pomerne veľa priestoru chvále starých kníh. Má názov Ten Ways to Destroy the Imagination of Your Child (10 spôsobov ako zničiť predstavivosť svojho dieťaťa) a jej autorom je profesor Anthony Esolen pôsobiaci na americkej univerzite Providence College. Ide o zdravo ironický text namierený proti mnohým neduhom, ktoré sa v dnešnej spoločnosti stali bežným javom. Kniha sa v mnohom podobá Radám skúseného diabla od C. S. Lewisa.

V kapitole „Znevažujte akýkoľvek náznak hrdinstva alebo patriotizmu“ nachádzame odporúčania, ktoré sú aktuálne aj dnes v boji proti potratom: „Ďalšia úloha pre tých z nás, ktorí chceme zničiť predstavivosť detí, je jasná: Treba odstrániť zo scény otca aj matku (...) Neboli sme zatiaľ schopní odstrániť matku (...) Boli sme omnoho úspešnejší v odstraňovaní otcov. Vo väčšine našich veľkých miest dnes iba zriedkavo nájdeme dieťa, ktoré žije so svojím otcom (...) Takéto „zabíjanie“ otcov účinne odradí dieťa od chápania podstatnosti tohto sveta.“

Autor sa ďalej venuje úvahe o Sofoklovej tragédii Vládca Oidipus, v ktorej hlavný hrdina, Oidipus, uniká z Korintu, aby sa vyhol naplneniu veštby, podľa ktorej mal zabiť vlastného otca (v presvedčení, že jeho otcom je Polybos z Korintu). Napokon zabije Laia z Téb, ktorý je jeho skutočným otcom. „Keď Sofokles písal tragédiu Vládca Oidipus, niektorým Aténčanom sa zdalo, že aj oni v dôsledku demokratických reforiem v istom zmysle „zabíjajú“ svojich otcov. Nebezpečenstvo, na ktoré Sofokles upozorňoval, bolo prítomné priamo v jadre spoločenského poriadku. Ignorovať tradíciu, opovrhovať minulými skúsenosťami, „zabíjať otcov“ totiž znamená stavať sa nad večné zákony, ktoré v pravom zmysle slova nemajú žiadnu „minulosť“, keďže sa vzťahujú na všetkých ľudí, vždy a všade.“

Autor cituje tento úryvok zo Sofoklovej tragédie*:

Chcel by som statočne prežiť
celý svoj neľahký život
chcel by som zachovať v srdci
čistotu skutkov a slov.
Večné sú zákony dobra,
stráži ich nebeský Olymp
a majú stálejšiu cenu
ako ten najdrahší kov.
Smrteľný človek ich nikdy
nestvorí, ani ich nevie
umlčať v uspatej duši,
sú božou slávou a cťou.

Boj proti potratom je bojom za zachovanie „večných zákonov dobra“. Je to boj pravdy proti silám odlúčeným od pravdy. Tí, ktorí si myslia, že existuje právo na potraty, ponúkajú iba falošný sľub – sľub, ktorý nemožno splniť. V momente počatia vzniká jedinečná, živá, nesmrteľná ľudská osoba a nič nemôže túto skutočnosť zvrátiť. Žena sa môže stať ne-tehotnou výlučne násilím. No jej vzťah k nesmrteľnej duši svojho dieťaťa sa jednoducho nedá vymazať. Už nikdy neprestane byť matkou.

Tieto skutočnosti sú vnorené v prirodzenosti vecí. Nie sú výsledkom ľudskej vôle. Sú tu, aby ich mohla ľudská inteligencia objavovať. No práve to je predmetom sporu. Uvážme nasledujúce konštatovanie sudcu Kennedyho v spore Planned Parenthood vs. Casey: „V jadre slobody tkvie právo určovať svoj koncept vlastnej existencie, zmyslu, vesmíru aj koncept tajomstva ľudského života.“

Iste, každý jednotlivec má právo rozhodovať o vlastnom chápaní reality. Toto rozhodnutie však nemá absolútne žiadny vplyv na skutočnosti, na ktoré jednotlivec svoje chápanie vzťahuje. A tak tí, ktorí bránia právo na potrat, nám vlastne predkladajú nasledujúcu lož: Ak ste nemali v úmysle otehotnieť, máte slobodu zbaviť sa dôsledkov svojho konania. Toto je koncept reality, ktorý si zástancovia potratov definujú sami pre seba. Nie je to však realita samotná.


Nie iba „zhluk tkaniva“

Zabúda sa, že v snahe zbaviť ženu zodpovednosti za dôsledky svojho konania zbavujeme mužov zodpovednosti nielen za dôsledky ich činov, ale aj zodpovednosti muža voči žene; rodinu zbavujeme zodpovednosti voči žene a mužovi a komunitu zbavujeme zodpovednosti voči rodine. A tak zabíjaním detí vlastne „zabíjame“ otcov a matky. Žijeme vo svete, v ktorom sa vo väčšine miest deti rodia matkám, ktorým chýba pomoc a ochrana zo strany otca. Toto sú dôsledky popierania „večných zákonov dobra“.

V záverečnej kapitole s názvom „Popierajte transcendentno a stavajte nízke stropy nad hlavami ľudí“ Esolen uvádza základné prvky taktiky pre ľudí, ktorí nás chcú získať pre svoj vyfabrikovaný koncept reality: „Je dobré zaradiť slovo „iba“ alebo „nič viac než“ do nášho arzenálu slovnej zásoby.“ Najlepšie ho možno použiť v súvise s ideou Boha: „Idea Boha nie je nič viac než našou projekciou otca, zbožné prianie, alebo staromódne vysvetlenie vecí, ktoré sú už aj tak objasnené (hmota, energia, gravitácia, elektrina, pôvod vesmíru, zmysel dobra a zla, náhoda, poriadok, inteligibilná idea, koniec človeka).“

Inžinieri novej reality bez otcov a matiek tvrdia, že plod je iba zhluk tkaniva a žiaľ, stále je dosť ľudí, ktorí tomu aj veria. Preto sme povinní trpezlivo klásť argumenty proti takejto dezinterpretácii pravdy. No azda ešte dôležitejšie je hľadať spôsob, ako obnoviť zdravú predstavivosť našich detí – nad rámec limitov, ktorými ich naša kultúra obmedzuje – aby mohli jednoducho vidieť skutočnosť okolo seba v jej celistvosti. Aby uvideli realitu takú, aká skutočne je.

Greg Pfundstein
Autor je novým prispievateľom portálu The Catholic Thing, výkonným riaditeľom nadácie Chiaroscuro Foundation. Tento príspevok je upravenou verziou jedného z príhovorov na Thomas Aquinas College, ktorú absolvoval aj sám autor.

*[pozn. prekl.: úryvok z tragédie Vládca Oidipus podľa prekladu Vojtecha Mihálika, Bratislava, 1965]

Pôvodný text: In Search of a Healthy Imagination, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, redbubble.net

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo