Skutočný meč cti

Skutočný meč cti

Britský spisovateľ Evelyn Waugh. Foto: bernardinai.lt

Byť kresťanom znamená aj horlivo sa zaujímať o utrpenie a núdzu tých, ktorých spoločnosť často prehliada.

Písmo je plné výziev, ktoré nám objasňujú naše priority. Biblia napríklad hovorí, že Boh „vysluhuje právo sirote a vdove a miluje cudzinca; dáva mu jedlo a odev. Aj vy majte radi cudzinca, lebo aj vy ste boli cudzincami v egyptskej krajine!“ (Dt 10,18-19) Starí ľudia, nenarodení, siroty, žiadatelia o azyl a utečenci sú rovnako súčasťou nášho poslania ako ľudia bez vyznania.

Táto práca nie je atraktívna. Na každú Matku Terezu a Dorothy Dayovú pripadajú tisíce kňazov, bratov, sestier a laikov, ktorí nikdy nebudú kanonizovaní či obletovaní médiami. Okrem toho náš materialistický a utilitaristický svet často považuje mnohé tieto snahy za mätúce, ak nie rovno za priamy prehrešok voči našim modlám: osobnej slobode a libertinizmu. Dnes sa neustále potrebujeme vracať k tichému a neoslavovanému kresťanskému životu v obeti, o ktorom hovorí sv. Pavol a ktorý definuje láska, pokora a usilovná práca.

Dnes sa neustále potrebujeme vracať k tichému a neoslavovanému kresťanskému životu v obeti, ktorý definuje láska, pokora a usilovná práca. Zdieľať

Možno to bude vyzerať trochu pritiahnuté za vlasy, ale pôsobivú ukážku týchto cností predkladá slávna posledná trilógia britského románopisca Evelyna Waugha Meč cti, ktorá nám pomáha orientovať sa vo svete hemžiacom sa antagonizmom voči nášmu povolaniu v Kristovi.

Meč cti zavŕšil Waughovu literárnu kariéru. Napísal ho počas 50. a začiatkom 60. rokov (zomrel v roku 1966) a získal zaň hojnú chválu. Napriek tomu však túto trilógiu z veľkej časti zatienil Waughov Návrat na Brideshead a dokonca aj iné romány. Waugh je však v Meči cti najzrelší – s prenikavým (hoci cynickým) vyobrazením úpadku anglickej aristokratickej kultúry – a s najhlbšími duchovnými postrehmi.

Rozpráva príbeh Guya Crouchbacka, dediča veľaváženej anglickej katolíckej rodiny na úpadku. Guy je smutný prípad: ženatý s Virginiou, prekrásnou a živou ženou, ktorej sa však čoskoro zunuje a ona odchádza za stále novými nekatolíckymi manželmi a milencami. Guy v smútku premrhá niekoľko svojich najlepších rokov, sám, na malom rodinnom pozemku v Taliansku, no pre svoju katolícku vieru sa nechce znovu ženiť. Ťahá mu na štyridsiatku, keď sa Anglicko blíži k vojne s nacistickým Nemeckom.

Meč cti zavŕšil Waughovu literárnu kariéru. Je v ňom najzrelší – s prenikavým (hoci cynickým) vyobrazením úpadku anglickej aristokratickej kultúry a s najhlbšími duchovnými postrehmi. Zdieľať

Vojna vleje Guyovi novú energiu. Keď vstúpi do anglickej armády, vníma to ako nasledovanie svojho svätého predka, ktorý bojoval v križiackej výprave. Rýchlo sa zamiluje do vojenských tradícií a vojenskej disciplíny, no často ho znechucuje lenivosť, sebectvo a zbabelosť aristokratického dôstojníckeho zboru. Rozprávanie sa točí okolo nesplnených očakávaní, zvlášť sa týkajúcich nasadenia do prvých línií.

Miesto toho sa protagonista stane súčasťou malej expedície pri pobreží Senegalu a zmätenej, občas hanebnej britskej evakuácie Kréty zoči-voči nacistickým útokom.

Posledné mesiace vojny trávi poskytovaním materiálnej podpory poväčšine nečinným komunistickým partizánom, ktorí trávia svoj čas trápením fašistických chorvátskych jednotiek a provokovaním pozostatkov Katolíckej cirkvi. Nie je to žiadny hrdinský príbeh boja dobra proti zlu ako „Patton“ či „Zachráňte vojaka Ryana,“ ale epos preniknutý iróniou a hlbokým cynizmom v súvislosti s anglickou byrokraciou a anglickými cieľmi.

Napriek tomu všetkému sa Waugh nelúči s čitateľom s existenciálnym rozčarovaním typickým pre literatúru po 2. svetovej vojne. Naopak, napriek zlyhaniu a sklamaniu zostáva Guy tichým, ale verným katolíkom.

Trilógia Meč cti od Evelyna Waugha: Muži v zbrani, Dôstojníci a džentlmeni a Bezpodmienečná kapitulácia. Vo Veľkej Británii knihy pôvodne vyšli v rokoch 1952, 1955, 1961. Do slovenského ani českého jazyka zatiaľ neboli preložené. Foto: wikimedia.org

Najviac to vidieť na Guyovom odhodlaní zachrániť približne 100 starých židovských utečencov, ktorí sa snažia infiltrovať z Juhoslávie, kým iní britskí dôstojníci budujú svoju kariéru alebo len jednoducho prežívajú.

Hľadá oblečenie pre utečencov, čo dráždi komunistických partizánov. Jeden britský dôstojník si kladie rétorickú otázku: „Ako máme vysvetliť, že tieto veci by mali dostať títo starí ľudia, ktorí nerobia nič pre našu vec?“ Guy odpovedá: „Možno práve preto, že sú starí a nemajú žiadnu vec, za ktorú by bojovali. Ich núdza je väčšia, než môže mať entuziastický mladík.“

Guy neskôr v Taliansku navštívi židovských utečencov v improvizovanom tábore, kde mu istý britský dôstojník povie: „Nikto ich nechce. Sionistov zaujímajú len mladí. Podľa mňa tu budú len sedieť, až kým nezomrú... nekoleduješ si tým skôr o problémy?“ A naozaj, dôstojník, ktorý reprezentuje sionistické záujmy, neskôr Guyovi povie: „Musíme najprv založiť štát... ten bude potom útočiskom pre všetkých. Treba mať jasné priority.“

Na rozdiel od sionistického a britského utilitarizmu má Guy kresťanský zmysel pre povinnosť a lásku, hoci to má len malý dosah na geostrategické ciele. Pramení to z predchádzajúceho rozhovoru s jeho staručkým otcom Gervasom o rozhodnutiach katolíckej hierarchie: „Milý chlapče, hovoríš naozaj strašné nezmysly. Cirkev takáto nie je. Cirkev nie je na toto.”

List od otca neskôr vysvetlí, čo mal na mysli:

Keď si rozprával o Lateránskej dohode [s Mussolinim], pomyslel si len, koľko duší sa mohlo v dôsledku nej zmieriť a zomrieť v pokoji? Koľko detí, ktoré by mohli žiť v nevedomosti, mohlo byť vychovaných vo viere? Kvantitatívne ukazovatele neplatia. Ak by bola zachránená len jedna duša, je to absolútne odškodnenie za akúkoľvek stratu „tváre“.

Tieto slová priniesli svoj želaný účinok a Guyovi sa vpili hlboko do svedomia. Zdanlivo nelogická kresťanská povinnosť voči chudobným a zbytočným vedie k inému rozhodnutiu, ktorému Guy čelí. Ku koncu trilógie jeho už odcudzená žena zistí, že je tehotná s jedným z Guyových dôstojníckych kolegov. Nie je schopná zabezpečiť si potrat a pokorne prosí Guya, aby ju vzal pod svoju ochranu – a spolu s ňou i potomka muža, ktorý sa Guyovi hnusí.

Takéto rozhodnutia si koledujú o výsmech a spoločenské odcudzenie. Guy poznamenáva, že povedať áno „nie je normálne správanie sa u dôstojníka a gentlemana“. Bez Krista svet skrátka nevie pochopiť rozhodnutie tichej pokory, utrpenia a sebadarovania s pramalým svetským ziskom. Waugh píše: „Vo svete plnom nenávisti a ničenia dostal príležitosť urobiť jediný malý dobrý skutok, aby vykúpil svoju dobu.“

V liste, ktorý Waugh napísal po skončení trilógie, vysvetlil jednu z jej hlavných tém: „Myšlienku, že Boh žiadneho človeka netvorí bez zvláštneho účelu.“ Tento účel je možno nejasný a neznámy. Umožňuje nám však nájsť cnostný a zmysluplný život, ktorý vnáša milosť do inak ponurého a protiľudského sveta nachádzajúceho sa vo vojne.

My kresťania staviame obete vojny na piedestál, lebo vieme, že i my sami sme siroty a utečenci, úplne stratení, nebyť Boha, ktorý si nás vybral, nie ako si vyberá svet, ale podľa svojej nekonečnej lásky.

Casey Chalk
Autor je spisovateľ žijúci v Thajsku, editor ekumenickej webovej stránky Called to Communion (Povolaní k spoločenstvu) a študent teologickej školy Panny Márie na Christendom College. Písal aj pre pakistanské spoločenstvo žiadateľov o azyl v Bangkoku, pre New Oxford Review a pre Ethika Politika.

Pôvodný text: The Real Sword of Honor.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo