Trumpov štart: Amerika na prvom mieste

Trumpov štart: Amerika na prvom mieste

Donald Trump zdvíha päsť po tom, čo zložil prísahu ako 45. prezident Spojených štátov amerických v centre Washingtonu 20. januára 2017. FOTO TASR/AP

Čo veští nástup Donalda Trumpa k moci.

Inaugurácia bola veľkolepá, na európske pomery nepredstaviteľná. Alebo si viete predstaviť, ako sa po tvrdej osobnej kampani a voľbách, ktoré rozdelia celú krajinu, stretnú súperi na verejnej prísahe aj spoločnom obede, ako odchádzajúci prezident zatlieska novému k jeho inauguračnému prejavu, kde nemôže súhlasiť ani s jednou vetou, ako líder opozície vystúpi s krátkym prejavom a prípitkom v parlamente, kde nájde miesto pre prijateľný vtip a niekoľko pozitív nového prezidenta?

To všetko svedčí viac o sile amerických tradícií než amerických inštitúcií. A keď si predstavíte, že by podobné správanie mala prejaviť Iveta Radičová k Robertovi Ficovi alebo Ivan Gašparovič k Andrejovi Kiskovi či niekedy v minulosti Vladimír Mečiar k Jánovi Čarnogurskému, viete, o čom je reč.

Trump vo svojom prejave zdupľoval prísahu k svojim voličom. Zaviazal sa, že ich záujem bude pre neho na prvom mieste. Či už hovoril o tom, že ochrana amerických hraníc a nie nejakých iných hraníc vo svete, alebo ochrana pracovných miest a výroby a nie voľný obchod.

Keď po prejave mnohí vo svete reagovali na Trumpov princíp America First s obavami a strachom, musel som sa čudovať. Veď čo iné robí nemecký kancelár (kancelárka), keď podpíše dohodu s Ruskom o morskom plynovode, ktorý obíde Ukrajinu aj spojencov z EÚ? Čo iné robí, keď sa snaží udržať automobilovú produkciu vo svojej krajine za každú cenu? Čo iné robia francúzski prezidenti, keď chránia nielen svoj priemysel, keď porušujú dohody o výške dlhu, ale keď obmedzujú voľný pohyb Východoeurópanom, či už šoférom, alebo iným profesiám, ktoré poškodzujú ich trh?  A čo iné robili, keď odmietali odpustiť Grékom dlhy, ktoré vlastnili nemecké a francúzske banky? Takto predsa uvažuje každý jeden západný politik a nikto to nespochybňuje. Prečo by mal americký prezident myslieť inak?

Iste, zvykli sme si, že Američania chodia do vojen, že ich podpora voľnému trhu je bezlimitná, aj keď sebapoškodzujúca, že veľa hovoria o svete a cítia sa povinní zasahovať, aj keď to často nefunguje a svet ich za to nenávidí.

Ten príbeh dejiny poznajú. Videli sme, ako v jeden moment na to začala doplácať Británia, keď voľný trh vysával väčšinu domácich financií na investície vo svete. Doplatili na to najmä Angličania. Ten príbeh sa dnes opakuje. Američania majú dosť peňazí na vojny, ale chýbajú im zdroje na – aj pre nás – bežné výdaje štátu. Nejde len o sociálne výdavky, povedzme materskú, zdravotníctvo či školstvo. Ale aj investície do infraštruktúry a podobne. V Európe a po svete si ľudia mysleli, že Američania sa tých vojen nevedia vzdať. Až zrazu prišiel prezident, ktorý reprezentuje presný opak. To je aj jeho šanca, ako osloviť svet.

Trump na konci svojho prejavu zaťal päsť. To politici nerobia často. Skôr úplne výnimočne. Videl som to na vlastné oči len raz, keď to v roku 1998 pred voľbami urobil Ján Langoš. Stál som pod tribúnou a cítil som vtedy, že svoje slová myslí vážne.

Keď neskôr večer Trump chodil po plesoch, všade dodal, že už bolo dosť prázdnych slov, že budú rozhodovať činy. Presne podľa toho ho aj bude treba merať. V Bielom dome už sedeli skorumpovanejší, nepotickejší aj populistickejší muži ako on. Mnohí z nich dno svojho charakteru našli až v úrade. Ako to bude s Trumpom, to dnes nevieme. Ale zistíme to rýchlo. Menovanie Jareda Kushnera, svojho zaťa, za svojho poradcu je podstatne slabším odvarom toho, čím bolo menovanie prezidentovho brata Roberta za ministra spravodlivosti v Kennedyho administratíve. Kennedyho rodina a Trumpova rodina majú napokon viac podobností.

Trumpovci a ich newyorský glamúr na plese. Úplne vľavo viceprezident Michael Pence s manželkou, vpravo Jared Kusher s manželkou Ivankou.

Vidieť to bolo aj na večerných plesoch po inaugurácii. Jackie tam nebola, boli tam minimálne dve – Melania a Ivanka. Trumpovci (podobne ako Kennedyovci) milujú luxus a radi sa ukazujú. Trump azda nie je ku svojej žene až taký krutý, ako bol Kennedy, už kvôli svojmu veku, ale rodina je pre neho tým, čím bola pre Kennedyovcov. Kennedyovci sa cítili ako klan, Trumpovci sa cítia ako brand. Chvíľami to môže pôsobiť smiešne, ale keď sa k prezidentovi počas prvého tanca pripojil najskôr viceprezident Pence a manželkou (zjavne spolu tancovali viackrát ako Trumpovci) a následne šesť párov Trumpových detí s manželmi a manželkami, bolo vidieť, že to myslia vážne, že takí proste sú. A komentátorov CNN opäť prekvapilo, koľko tých Trumpovcov je. A tiež, že s nimi prichádza aj isté newyorské kúzlo (glamour), niečo gatsbyovské, honosné a sebavedomé do tej miery, že pochybnosti prídu na rad až neskôr, keď sa skončí večierok a vyjde denné svetlo.

Podobnosť medzi JFK a Trumpom vidieť aj na tom, ako sa s ich príchodom zmenila vo Washingtone atmosféra. V Trumpovom prípade nejde len o rytmus hudby z Nashvillu a Tennessee, o návrat kovbojských klobúkov a pokrikovania Ju-es-ej, ktoré sa pomaly strácali z ulíc, ide o celé témy a prístup k nim. Prednedávnom jeden z elitných amerických obchodných vyjednávačov v diskusii u Fareeda Zakariu napríklad opísal, ako sa snažili Američania re-negociovať viaceré nevýhody zo zmluvy NAFTA, keďže niektoré štandardy boli nastavené nevýhodne nízko. O tejto téme sa pritom doteraz na verejnosti mlčalo. Dnes je to verejná téma.

Donald Trump je prezident, na akého milióny Američanov čakali už dlho. Včera, v deň inaugurácie, sa im to snažil pripomenúť tak často, ako sa to len dalo.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo