Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
29. apríl 2011

JP2 ŠPECIÁL: Slovenskí politici o Jánovi Pavlovi II.

Ako si na Jána Pavla II. spomínajú slovenskí politici, ktorí mali možnosť sa s ním osobne stretnúť a komunikovať? František Mikloško, disident a bývalý predseda parlamentu: Mal som tú možnosť štyrikrát byť v tesnej blízkosti Jána Pavla II. Prvýkrát, keď sme v roku 1990 spolu s Jánom Čarnogurským let...

Ako si na Jána Pavla II. spomínajú slovenskí politici, ktorí mali možnosť sa s ním osobne stretnúť a komunikovať?

František Mikloško, disident a bývalý predseda parlamentu: Mal som tú možnosť štyrikrát byť v tesnej blízkosti Jána Pavla II. Prvýkrát, keď sme v roku 1990 spolu s Jánom Čarnogurským leteli s ním v helikoptére z Velehradu do Bratislavy. Druhýkrát ako predseda parlamentu na súkromnej večeri s Jánom Čarnogurským, Silvom Krčmérym, Antonom Neuwrithom a ďalšími. Pápež bol osobou, ktorá v sebe spájala planetárnu veľkosť s obyčajným ľudským postojom. V kontakte s obyčajným človekom bol veľmi prostý. Každý mal pocit, že hovorí s niekým rovnocenným. Pápež mal zmysel pre humor, čo robí ľudí ešte príťažlivejšími.

„Ján Pavol II. urobil cirkev blízkou, skoro ako Kristus, ktorý nechal seba na kríži a ľudia sa mohli na neho pozerať.“
František Mikloško
Zdieľať

Ján Pavol II. stál pri niektorých vrcholoch našej doby. Pri páde komunizmu, pri prechode do tretieho tisícročia, keď sa ospravedlnil všetkým, ktorým cirkev ublížila. A potom tretím vrcholom, keď dokázal rolu pápeža dostať do tej zraniteľnej ľudskej podoby, ukázal sa v chorobe, slabý. Urobil cirkev blízkou, skoro ako Kristus, ktorý nechal seba na kríži a ľudia sa mohli na neho pozerať. Aj pápež Ján Pavol II. strhol tú monarchickosť a nedostupnosť cirkvi. Myslím, že pápež poznačil, ale najmä predznačil cirkev do budúcnosti. To, čo priniesol tomuto svetu, ešte len začneme rozvíjať. Ak sa vôbec na to dáme.

Mikuláš Dzurinda, bývalý predseda vlády, minister zahraničných vecí: Každé osobné stretnutie s Jánom Pavlom II. vo mne zanechalo veľmi hlboký dojem. Cítil som, že je to veľmi dobrý človek. Vzdelaný, sčítaný, hlboko rozmýšľajúci. Už pri prvom stretnutí v roku 1999 ma Ján Pavol II. prekvapil hĺbkou znalostí o Slovensku. K našej krajine ho viazali spomienky na mladosť. Je to už šesť rokov čo zomrel, ale stále je medzi nami. Stále si na neho živo spomíname. Vnútorne cítim, že sem chodil rád aj preto, lebo vedel, že sa povzbudí a že ho my, Slováci, máme radi.

Viac podobných článkov o blahorečení nájdete v rubrike JP2 ŠPECIÁL Zdieľať

Ivan Gašparovič, prezident SR: So Svätým Otcom Jánom Pavlom II. som sa stretol osobne trikrát. Raz som bol ešte ako predseda NR SR na osobnej audiencii vo Vatikáne a dvakrát počas jeho návštev na Slovensku. Jána Pavla II. vnímam ako osobnosť, ktorá dobre poznala aj svetský život obyčajných ľudí a rozumela ich problémom. Slováci si ho obľúbili aj preto, lebo mal veľmi blízko k Slovensku i našej mentalite. Jeho cirkevný život bol o to významnejší, že dokázal rozbehnúť výraznú ekumenizáciu cirkví.

Vladimír Mečiar, bývalý predseda vlády, predseda ĽS-HZDS: So Svätým Otcom Jánom Pavlom II som sa osobne stretol od roku 1990 až do konca svojho volebného obdobia niekoľkokrát. Dvakrát sme sa rozprávali medzi štyrmi očami, z toho raz v Castel Gandolfo a raz na Slovensku. Boli aj rozhovory, pri ktorých boli prítomní svedkovia, ale obzvlášť spomínam na osobné rozhovory. Bol to muž obrovskej morálnej sily a čistoty, obrovského rozhľadu a nadhľadu nad problémom človeka a aj ľudstva vôbec, ktorý hľadal zásady spravodlivosti ľudského a istého Božieho usporiadania, ktoré sa nestotožňovalo ani so západnou ani s východnou Európou. Podľa neho boli obidve choré.
Samozrejme, že sme sa veľa rozprávali aj o Slovensku. Keď som sa s nim prvýkrát rozprával o tom, že by sme chceli byť samostatným štátom, tak mi neodpovedal hneď, ale odpovedal vo svojom vyhlásení Slobodu národom od Baltu po Stredozemné more, kde sa nepriamo vyjadroval k postkomunistickému vývoju. Aj vtedy, keď vznikali problémy, sledoval pozorne Slovensko medzi vládou a cirkvou. Osobne listami zasahoval v cirkevných kruhoch, aby sa pomery zmenili v prospech veci. Osobné rozhovory týkajúce sa aj iných tém súviseli s výhľadom pre ľudstvo vôbec. Pre človeka ako indivíduum a s vecami cirkevnej politiky v Európe, aj tlaku na cirkev, ktorý všade existoval, aj tým, čo Svätá stolica ponúka.

„Keď pri mojej návšteve v Castel Gandolfo chcel byť počas rozhovoru prítomný osobný tajomník, Svätý Otec povedal, že my dvaja si tak rozumieme, že tretieho nepotrebujeme.“
Vladimír Mečiar
Zdieľať

Môžem povedať, že Svätý Otec si Slovákov vážil. Mal nás rád. Ponuky, ktoré prišli cez moje ústa na Slovensko boli mimoriadne povzbudivé a v prospech cirkvi aj duchovných. Bohužiaľ, vo vnútri Slovenska sme dohodu nedosiahli. Pokiaľ išlo o podporu inde, môžem povedať, že pri väčšine mojich oficiálnych zahraničných návštev sa vždy zúčastňoval pápežský nuncius, čo sa každý takou poctou nemôže pochváliť. Keď pri mojej návšteve v Castel Gandolfo chcel byť počas rozhovoru prítomný osobný tajomník, Svätý Otec povedal, že my dvaja si tak rozumieme, že tretieho nepotrebujeme. Vedeli sme sa v mnohých veciach pochopiť, podporiť a byť s ním bolo samo o sebe zážitkom.
Jeho blahorečenie hodnotím ako vec nanajvýš aktuálnu. Nezabúdam ani na to, že Slovensko v tom čase malo a má dvoch kardinálov, čo je vo svete priam unikát. Ale obidvaja si to zaslúžili. Je tu mnoho vecí, za ktoré mu nielen cirkev, ale všetci ľudia môžu ďakovať. Pri prvej návšteve na Slovensku si kľakol a bozkal slovenskú zem, čo bolo fakticky uznanie tejto zeme ako samostatnej. Sprevádzal som ho počas celej doby pobytu na oficiálne pozvanie prezidenta a moje. Ľudia sa so zbožnosťou, úctou a nádejou skláňali pred jeho autoritou. A to mu patrí, kým jeho pamiatka bude žiť.

Inzercia

Pavol Hrušovský, podpredseda NR SR a predseda poslaneckého klubu KDH: Mám množstvo osobných spomienok zo stretnutí so svätým otcom. Boli pre mňa vždy obrovským duchovným zážitkom. Považujem ho za charizmatickú osobnosť, ktorá výrazným spôsobom pozitívne ovplyvnila dejiny 20 storočia. S bezprostrednosťou, s akou konal dobro, si získal srdcia i nekatolíkov a priblížil význam duchovna v živote človeka i pre neveriacich.

Radi by ste čítali viac podobných článkov, ktoré nenájdete v iných médiách? Zdieľať

Béla Bugár, podpredseda parlamentu, predseda Most-Híd: S pápežom Jánom Pavlom II. som sa stretol niekoľkokrát. Každé stretnutie vo mne stále silne žije, z jeho osobnosti totiž vyžarovala neopísateľná láska a mier. Hlava Katolíckej cirkvi sa nielen počas svojho pontifikátu, ale po celý svoj život snažila zbližovať národy a náboženstvá, a preto si ho ctili všetci veriaci, nie len katolíci. Počas svojho pontifikátu sa snažil budovať mosty medzi ľuďmi a týmto sa jeho osoba stala symbolom spolupatričnosti a tolerancie. Ján Pavol II. bol pápežom všetkých a jeho blahorečenie považujem za uctenie si jeho celoživotného diela.

Ján Čarnogurský, bývalý predseda vlády a minister spravodlivosti: S Jánom Pavlom II. mám niekoľko priamych väzieb. Jedna je ešte z čias, keď bol krakovským biskupom. Do jeho diecézy patrili aj tie slovensko-poľské obce, ktoré sú na pohraničí. Vznikol tam jeden problém v súvislosti s procesiou Božieho tela. Počas procesie sa tam pobili slovenskí a poľskí veriaci a pán farár musel utekať s monštranciou do kostola. Vtedajší biskup Wojtyla zablokoval a dal mimo cirkevného práva obec Nová Bela. Keďže môj otec mal s vtedajším pápežom Pavlom VI. veľmi dobré osobné kontakty ešte počas vojny, spolu s ním a biskupom Wojtylom to dávali do poriadku. Potom tú, ľudovo povedané, kliatbu stiahol.

„Ááá, beťári gorali, to je horúca krv.“
Ján Pavol II. Jánovi Čarnogurskému
Zdieľať

Ďalšia osobná skúsenosť pochádza niekedy z roku 1992, kedy sme boli na osobnej audiencii s vtedajším ministrom Jožkom Chrenom. Organizoval to Karol Krčméry, ktorý bol vtedy tajomníkom pri Svätej stolici. Bol to veľmi sugestívny a zaujímavý osobný rozhovor. Keď som mu priblížil, že som z tých slovenských goralských obcí z druhej strany Dunajca, naraz, aj keď to boli roky po tom, vykríkol: „Ááá, beťári gorali, to je horúca krv. Ja som s nimi tam v tej Novej Belej mal problém." Bol som šokovaný, lebo to bola audiencia v Castel Gandolfo, kde mal zakaždým štyri-päť súkromných skupín. Z toho mal vždy nejaké dve väčšie rádové, nejakí saleziáni a podobne. My sme boli taká osobná skupina. Nechal si nás na koniec. Uvážte, že o tom rozprával po toľkých rokoch a po druhé, po absolvovaní štyroch úplne iných tematických stretnutiach (boli tam sestričky z Tanzánie, nejakí Poliaci...). Ten človek bol úplne osvietený Duchom Svätým, keď to všetko zvládal.
Mám z toho aj fotografie. A ešte v takej dosť kurióznej situácii, že ja rozprávam, rozhadzujem rukami a Svätý Otec sa drží za bradu a počúva.

Zozbierala
Mária Škvarlová

Slávnosť blahorečenia, vrátane ďakovnej vigílie a sv. omše, budete môcť naživo sledovať na Postoy.sk už zajtra od 20.00. Z Ríma ju pre vás budú komentovať Imrich Gazda, Pavol Rábara a Matúš Demko, zo Slovenska ostatní redaktori nášho portálu.

Odporúčame

KULTUREVUE: Všetko, čo ste nevedeli o bratislavskom dóme

KULTUREVUE: Všetko, čo ste nevedeli o bratislavskom dóme

Vedeli ste, že v bratislavskom Dóme svätého Martina nájdete opice, ktoré hrajú na gajdy? Alebo že Donnerova socha sv. Martina bola pol storočia „vyhostená“ za kostol? Počuli ste, že do tohto chrámu chodil počúvať evanjelické kázne Gabriel Bethlen? Aj tieto otázky kladú čitateľom autori knihy Dóm s p...

JP2 ŠPECIÁL: Spolitizované blahorečenie?

JP2 ŠPECIÁL: Spolitizované blahorečenie?

Známy americký vatikanista John Allen, Jr. v piatich bodoch spochybňuje odôvodnenosť rýchlosti beatifikačného procesu Jána Pavla II. Stáva sa tak hovorcom katolíckych „neocons“. Vnútrocirkevná kritika blahorečenia poľského pápeža sa stupňuje. John Allen vo svojom komentári publikovanom na portáli Na...