K VECI: "Celé mystérium Krista"

Veľký týždeň je týždeň ako žiadny iný od stvorenia sveta. Utrpenie, smrť, zmŕtvychvstanie a všetky tie zvláštne udalosti... Aj zmŕtvychvstanie je akosi zaťažko prijať, najmä keď si človek uvedomí, čo tejto udalosti predchádza. Môžeme to vidieť na apoštoloch, ktorí boli hodnú chvíľu ohromení všetkým čo sa dovtedy udialo, a to aj napriek prázdnemu hrobu. Skôr než považovať všetko za „vybavenú vec“ nám pomôže, keď sa nachvíľu zamyslíme nad okamihmi neistoty a úžasu z tajomných udalostí, ktoré sa udiali počas Veľkého týždňa.

Názov tohto článku je prevzatý z knihy Benedikta XVI. Ježiš Nazaretský, ktorá prenikavým spôsobom osvetľuje evanjeliový príbeh od príchodu Krista do Jeruzalema až po Zmŕtvychvstanie, bez toho, aby sa snažila vtesnať príbeh do jednoduchého racionalistického systému. (Mimochodom, 19. apríla sme si pripomenuli výročie zvolenia súčasného pápeža, čo je ďalšia z vecí, za ktoré môžeme byť vďační). Úplné vysvetlenie Božieho plánu v ľudskej histórii neexistuje. A ani tie najroztomilejšie veľkonočné zajačiky a sladkosti nemôžu zatieniť tento Boží plán, aj keď sa o to ich majitelia usilujú. Na rozdiel od Vianoc je pomerne ťažké nájsť spôsob, ako by sa dali tieto sviatky sprofanovať na úroveň sladkastej cukrovej vaty a „dobrého pocitu“. Kresťania tento sviatok vnímajú ako najdôležitejšiu udalosť od vzniku univerza.

Veľká noc nie je cukrová vata

Táto zvláštna neredukovateľnosť je aj jedným z dôvodov, prečo sa médiá o tento sviatok príliš nezaujímajú. No predsa možno nájsť niekoľko senzácií, po ktorých sa dá siahnuť – napríklad rekonštrukcia skutočného ukrižovania v nejakej filipínskej dedinke (bez zabitia dobrovoľníka), pašijové hry v Oberammergau, ktoré môžu, ale nemusia byť antisemitské, alebo najnovší „archeologický“ objav nejakého filmového producenta, ktorý samozrejme obracia celý kresťanský príbeh naruby a akousi zvláštnou zhodou okolností potvrdzuje moderné protikresťanské predstavy.

Za týchto okolností má veriaci tendenciu vytesniť všetko a stiahnuť sa do seba. Lenže Kristus neprišiel na tento svet kvôli nejakej privátnej seanse niekoľkých vyvolených duší. Prišiel na svet, aby ho spasil. Preto je úplne normálne a prirodzené zamýšľať sa nad tým, čím to je, že svet nedokáže tieto udalosti prijať. Ak sa nad tým nezamyslíme, môžeme naopak my prijať provokatívnu singularitu Veľkej noci iba ako útechu či príbeh s happy endom.

Útecha z neho zaiste vyplýva, ale akákoľvek skratka k nej znamená ignoranciu tiaže, ktorá nám umožňuje uvažovať nad tým, ako by Boh mohol urobiť takú veľkú vec – zvíťaziť nad hriechom a smrťou – bez onej krvavej predohry.

Priznám sa, že ja osobne nie celkom rozumiem tomu, či bola potrebná. Zdá sa, že ani sv. Peter sprvu nechápal a bol netrpezlivý. Sv. Anselm sa snažil túto otázku objasniť v diele Cur Deus Homo? („Prečo sa stal Boh človekom?“). Odpoveď: aby nás spasil. Ale potom je namieste ďalšia otázka: Katechizmus hovorí, že Boh nás tak miloval, že sa uponížil a stal sa človekom, bol ochotný trpieť, zomrieť na Kríži a bol pochovaný, aby nás spasil.

To všetko je súčasťou Kréda a je to jednoducho pravdivé.

No neodpovedá to na ešte hlbšie „prečo?“. Veľkí teológovia sa zamýšľali, či by sa Boh vtelil aj vtedy, ak by sme nezhrešili. Múdrejšie hlavy než je moja nech sa zamýšľajú nad touto otázkou. Pre mňa je viac než dosť kontemplovať holé fakty Veľkého týždňa, ktoré ma pozývajú z mystéria do mystéria, ktoré sotva možno rozuzliť.


Rembrandt: Tri kríže (1653)

A to môže byť veľmi dobrá vec. Mystérium, ako zvykol hovorievať Gabriel Marcel, nie je problém. Žiadna dávka geniality či racionálneho vypätia nemôže v úplnosti pochopiť určité skutočnosti a pravdy, ktoré sú kľúčové pre život každého človeka.

Mystérium neprávosti a mystérium Krista

Samozrejme, racionalisti každej doby považujú práve toto za kameň úrazu zjaveného náboženstva. Majú problém s jeho fundamentálnou iracionalitou. Ale je to naozaj tak? Či nie je racionálnejšie priznať, že niektoré veci nás presahujú, hoci sila rozumu je obrovská? Napokon aj samotná táto sila je tajomná osebe. Ako môže to, čo sa deje v ľudskej lebke, reflektovať obrovský vesmír starý 15 miliárd rokov? Alebo: čím to je, že chemické procesy v našom mozgu nám umožňujú vôbec niečo poznať?

Áno, človek však všetky tieto veci dokáže. Zároveň platí, že mnoho závisí od poznania pravdy v zásadných otázkach. Len uvážme, ako nás zopár mylných odpovedí na kľúčové filozofické otázky priviedlo k tejto absurdite: vieme ohromné množstvo vecí o kozme, ale zároveň sme schopní spochybňovať, či vôbec niečo môžeme naozaj vedieť. Popieranie a krivenie právd malo iba v minulom storočí za následok asi 150 miliónov obetí. A potratové mlyny melú aj dnes, a to práve v takzvaných „najvyspelejších“ častiach sveta.

„Aké zvláštne, že Boh si vyvolil židovský národ.“ No áno, ak uvážime, že ľudstvo môže byť spasené iba v osobnom vzťahu ľudstva a Stvoriteľa, a nie na základe abstraktných filozofických systémov. Ale o koľko zvláštnejšie je, že Boh sa stal človekom, a azda najzvláštnejšie na všetkom je, že umrel na Kríži, aby naše hriechy odčinil sám voči Sebe. Benedikt nám pripomína paradox vyjadrený v knihe Zjavenia: „Oprali si rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi.“ (Rev. 7:14) Sotva jediný z paradoxov spojených s Veľkým týždňom.

Čím som starší, tým zreteľnejšie vnímam hriechy – svoje vlastné aj druhých – a tým odpornejšie sú pre mňa ich dôsledky v nespočetnom množstve foriem, od tých nenápadných až po tie závažnejšie. Neprimeranosť postoja „odpúšťať všetkým všetko“ je taká evidentná, že asi nikto, azda okrem nejakého pomäteného Francúza, nemôže veriť, že „pochopiť všetko znamená všetko odpustiť“. Lebo pochopiť všetko znamená cítiť ešte väčšie zdesenie z povahy a rozsahu hriechu.

Sériu tajomných udalostí, ktoré víťazia nad hriechom a smrťou možno azda najlepšie pochopiť vo svetle toho, čo Augustín nazval mysterium iniquitatis (mystérium neprávosti). Napokon aj liek je rovnako tajomný ako nákaza. Ale Benedikt hovorí, že to nové v Novej zmluve je fakt, že Umučenie Krista približuje Boha a človeka viac než čokoľvek iné v celej histórii tohto sveta. A potom ešte my, ktorí veríme, že sme v Kristovi. Pre svet nemusí „celé mystérium Krista“ znamenať úplne nič. Pre nás môže znamenať niečo málo. Ale to málo môže zmeniť všetko.

Robert Royal
Autor je šéfredaktorom portálu The Catholic Thing a prezidentom Inštitútu pre vieru a rozum so sídlom vo Washingtone, D.C. Jeho najnovšou publikáciou je kniha Boh, ktorý nezlyhal: Náboženstvo ako základ a opora Západu dostupná v paperback verzii prostredníctvom Encounter Books.

Pôvodný text: “The Entire Mystery of Christ”, medzititulky redakcia, ilustračné foto: sacraeimagines.blogspot.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo