TÉMA: Ústav pre vzťahy štátu a cirkví nečakane končí

Bola to personálne malá, no svojím významom nezanedbateľná inštitúcia. Údajne ju stopol finančný audit, podľa ktorého je neefektívna. Jej kritikom sa však nepáčilo, že sa až príliš venoval otázke siekt.

Ústav pre vzťahy štátu a cirkví zriadil minister kultúry Ivan Hudec, svoju činnosť začal 1. januára 1997 a jeho prvým riaditeľom sa stal historik Peter Mulík, ktorý predtým zastával pozíciu riaditeľa cirkevného odboru na ministerstve kultúry. Po štrnástich rokoch svojho pôsobenia sa jeho hrobárom stáva minister Daniel Krajcer, ktorý mu dá posledné zbohom 30. júna tohto roku. Ústav, ktorý sa zaoberal medziodborovým výskumom vzťahu štátu a cirkví a mal piatich zamestnancov, tak definitívne končí. „Samozrejme, toto rozhodnutie kompetentných ma mrzí,“ uviedla pre Katolícke noviny súčasná riaditeľka ústavu Michaela Moravčíková (na obr.). Viac sa však k tejto téme pre médiá nechcela vyjadrovať.

Môže za to šetrenie?

Podľa informácií, ktoré Postoy.sk poskytla Ivana Škodová, predsedníčka občianskeho združenia Integra - Centrum prevencie v oblasti siekt, je zrušenie ústavu výsledkom auditu, ktorý prebehol na ministerstve. Údajne sa malo o ukončení jeho činnosti hovoriť aj na koaličnej rade, na ktorú však minister kultúry Krajcer neprišiel a predseda SaS Richard Sulík o tom nemal informácie. Bez ďalších informácií či diskusií dostali zamestnanci 31. marca výpovede. Trojmesačná výpovedná lehota im tak končí 30. júna 2011.

Ministerstvo kultúry plánuje týmto krokom ušetriť finančné prostriedky, v médiách sa objavila suma 130-tisíc eur. Podľa kontraktu (.pdf) ústavu s ministerstvom kultúry je príspevok zo štátneho rozpočtu na rok 2011 na bežné výdavky 133 700 eur. „Zrušenie ústavu je spôsob, akým ministerstvo kultúry ukazuje snahu usporiť finančné prostriedky. Je veľmi pragmatické, ak primárne ukončuje činnosť svojej rozpočtovej organizácie, ktorá je považovaná za slabý článok,” myslí si Tomáš Gál, externý spolupracovník Katedry porovnávacej religionistiky Univerzity Komenského, ktorý sa k práci ústavu stavia kriticky. "Keďže niektoré aktivity ústavu boli fakticky podobné ako činnosť cirkevného odboru, nie je potrebné, aby dve inštitúcie v jednom rezorte vykonávali tú istú činnosť," povedala pre Postoy.sk hovorkyňa ministerstva kultúry Eva Chudinová. Údajne všetky činnosti ústavu okrem publikačnej "je cirkevný odbor schopný plnohodnotne pokryť vlastnými pracovníkmi, pretože mnoho z týchto činností zabezpečoval aj doteraz."

KBS bude ústav chýbať

Podľa vyjadrenia ministra Krajcera pre TV Markíza, zrušením ústavu nedôjde k žiadnej vážnej ujme. Predstavitelia náboženských spoločností však majú iný názor. “V čase, keď sa rozbiehajú vážne rokovania o financovaní cirkví a je tu aj trvalo prítomná otázka ochrany svedomia, vnímame tento krok ako rozpačitý. I preto, že práve tento ústav za minimálne prostriedky poskytoval veľkú efektivitu pri odborných diskusiách alebo konferenciách,” uviedol pre Postoy.sk hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik.

Radi by ste čítali viac podobných článkov, ktoré nenájdete v iných médiách? Zdieľať

Ústav pre vzťahy štátu a cirkví vypracovával mnohé úlohy ako napríklad každoročnú
komplexnú štatistiku registrovaných cirkví, vytváral modely financovania cirkví až do úrovne okresov, posudzoval subjekty, ktoré žiadali o zaregistrovanie ako cirkev či organizoval odborné konferencie. Okrem toho mal bohaté publikačné výsledky. Zaoberal sa napríklad reštitúciami, financovaním cirkví, sektami, pastoráciou Rómov, islamom, new age, terorizmom alebo vzťahom náboženstva a závislosti.

Riaditeľ Centra pre štúdium siekt pri Ekumenickej rade cirkví Boris Rakovský oceňuje, že sa problematike siekt venuje štátna inštitúcia. Ide o lepšie riešenie, ako keď sa tomu venujú iba samotné cirkevné organizácie. „Tie nemajú také právomoci a ich vyjadrenia sa často v spoločnosti vnímajú konfrontačne a posudzujú sa demogogicky ako boj o vplyv medzi tradičnými cirkvami a alternatívnymi smermi.”

K téme:
Reakcia Michaely Moravčíkovej na článok Ústav pre vzťahy štátu a cirkví nečakane končí
Reakcia Ľubomíra M. Ondráška na článok Ústav pre vzťahy štátu a cirkví nečakane končí
Zdieľať

Aj religionista Gál oceňuje, že táto inštitúcia bola prejavom záujmu štátu o duchovnú kultúru a jej rozvoj. Na druhej strane, „medzi najslabšie stránky by som započítal všeobecne nízku odbornosť konferenčných a publikovaných výstupov a ich ideovú predpojatosť, čo pôsobilo až dojmom, že ústav supluje rolu lobistických skupín. Ústav tiež nedokázal využívať moderné technológie na prezentáciu svojej činnosti, ako aj vývoja v náboženskom a duchovnom živote na Slovensku”.

Škodová: Obete siekt ostanú bez pomoci

Minister kultúry Daniel Krajcer pre TV Markíza uviedol, že ústav vznikol umelo. S tým čiastočne súhlasí aj Škodová: „V čase jeho vzniku nebola problematika sporných spoločenstiev taká rozsiahla, respektíve sme o nej nemali informácie a prehľad a všetci sme sa v problematike len začali orientovať.” Podľa nej sa ústav spolupodieľal napríklad na „zrušení zavedenia jogy do škôl ako aj vyučovania detí v sektárskom šarlatánskom gymnáziu a prispeli k odbornému posudzovaniu experimentálneho overovania Waldorfskej školy”.

„Psychológ ústavu je jediným štátom plateným odborným špecialistom a výstupovým poradcom pre pomoc ľuďom závislým na sektách.“
Ivana Škodová, Integra - Centrum prevencie v oblasti siekt
Zdieľať

Škodová sa zároveň obáva sa, že prepustením profesionálneho tímu sa preruší kontinuita v prístupe k deštrukčným náboženským spoločenstvám. „Psychológ ústavu je jediným štátom plateným odborným špecialistom a výstupovým poradcom pre pomoc ľuďom závislým na tzv. sektách. Okrem neho pôsobí na Slovensku len jedna psychologička v súkromnej sfére,” informuje Škodová. „Pritom nelátková závislosť na sektách nie je zaradená medzi zdravotné diagnózy, a preto nie je možná úhrada psychologickej pomoci zdravotnou poisťovňou. Zrušením ústavu stratia títo duchovne znásilnení ľudia, čo je ich vlastné vyjadrenie, bezplatnú profesionálnu psychologickú pomoc. V Nemecku či Poľsku majú takýchto špecializovaných poradní desiatky.” Moravčíková verí, že tejto činnosti sa niekto ujme.

Aj podľa Rakovského je na Slovensku akútna potreba rozsiahlejšej siete poradenských stredísk, ktoré budú mať dostatok vyškolených pracovníkov. „Mali by sa prijať aj určité legislatívne úpravy, aby sa postihovalo hrubé a vedomé zneužívanie náboženstva a náboženského cítenia na nekalú a netransparentnú činnosť s cieľom podmaniť si človeka a manipulovať s jeho vôľou a vedomím.” Rakovský si však uvedomuje náročnosť právnej formulácie. „Štát by sa však nemal tejto zodpovednosti zbavovať a jeho prioritou by malo byť zamedzenie akéhokoľvek extrémizmu, vrátane náboženského.”

Ústav kritizuje aj prvý riaditeľ

Výskum pôsobenia siekt (slovo "sekta" používame ako hovorový výraz pre netradičné a neregistrované náboženské skupiny) pritom pôvodne vôbec nemal byť vo výskumnom pláne ústavu, tvrdí jeho prvý riaditeľ Peter Mulík. „Pragmaticky sme ho tam zaradili, ale mal byť iba marginálnym doplnkom iných výskumných úloh.”

Podarilo sa nám však zistiť, že súčasťou Mulíkom koncipovaného Výskumného plánu ústavu na rok 1997 bolo ako štvrtý bod z pätnástich aj Budovanie databázy neregistrovaných náboženských spoločností. Vtedy vznikol komplexný materiál Neregistrované cirkvi a náboženské spoločenstvá – sekty v Slovenskej republike a formy ich pôsobenia, ktorý v decembri 1997 prerokovala aj vláda Slovenskej republiky. Dokonca bolo v pláne aj založenie informačného a výskumného centra Referát pre výskum nových religiozít pri Ústave pre vzťahy štátu a cirkví.

Ústav sa začal sektám venovať obsiahlejšie, no podľa Mulíka šiel výskum nesprávnym smerom. „Ako spolupracovníci na túto problematiku boli vyberaní ľudia s vyhranenými postojmi voči novým náboženským spoločnostiam. Išlo o konzervatívne stanoviská, prekryté psychologickými a sociologickými analýzami, objednanými u ľudí rovnakého zmýšľania. Tento trend je dnes vo svete neakceptovateľný. Aj vinou analýz ústavu Slovenská republika má dnes anachronickú legislatívu registrácie a pôsobenia náboženských spoločností.” Deštrukčným ideovým prúdom by sa podľa Mulíka malo venovať ministerstvo vnútra alebo zdravotníctva, a nie ministerstvo kultúry. „A už vôbec to nepatrí do kompetencie výskumu vzťahov štátu a cirkví.”

„Ústav sa pôvodne vôbec nemal zaoberať výskumnom siekt.“
Peter Mulík, prvý riaditeľ
Zdieľať

Religionista Gál tvrdí, že ústav bol v konflikte aj s článkom 17 Lisabonskej zmluvy o slobode náboženského vyznania a nezasahovania štátu. „Keďže ústav tieto legislatívne posuny nereflektoval, bol v súčasnej dobe skôr anachronizmom,” nazdáva sa Gál. „Aj keď existencia inštitúcie pôsobiacej v oblasti duchovných potrieb občanov nie je principiálne zlá, praktické fungovanie ústavu mohlo vyvolávať dojem, že sa štátna moc snaží zasahovať do privátnej sféry svojich občanov, čo je všeobecne neprípustné,” uvádza Gál.

Trpký koniec

Je možné, že úlohy, ktorým sa ústav venoval, prevezme cirkevný odbor ministerstva kultúry. Výskumu náboženstiev sa okrem toho venujú univerzity či iné odborné organizácie. Podľa Gála sa zrušenie ústavu na duchovnom živote na Slovensku neprejaví, napríklad nárastom činnosti siekt. „Zrušenie tejto inštitúcie je potom prejavom, že štátnej moci záleží na slobode občanom, v tomto prípade slobode vierovyznania.”

Je zjavné, že názory na fungovanie ústavu sa rôznia – niektorí jeho činnosť obhajujú, iní si myslia, že ústav sa vydal nesprávnym smerom. Napriek tomu je jeho koniec trpký. Bez širšej odbornej či verejnej diskusie, bez snahy reformovať ho, ak to bolo nutné. Jednoducho zrušený.

Matúš Demko

Ilustračné foto: duch.sk, expres.sk, slovakia.humanists.net

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo