TÉMA: Za slobodu cirkvi protestom proti Vatikánu

Mená Felix Maria Davídek, Ľudmila Javorová či Dušan Špiner pozná asi málokto. Keď však na ne príde reč v zasvätených teologických či cirkevno-historických kruhoch, o vášnivú polemiku nie je núdza. Niet sa čo čudovať, že množstvo emócií vzbudilo aj ich ocenenie Nadáciou Herberta Haaga za slobodu v cirkvi, ktoré im bolo udelené 2. apríla vo Viedni.

V októbri minulého roka stránka známeho rakúskeho hnutia Wir sind Kirche (My sme cirkev) oznámila, že švajčiarska Nadácia Herberta Haaga udelí svoju cenu za rok 2011 skrytej cirkvi v Čechách a na Slovensku a profesorovi teológie Walterovi Kirchschlägerovi z univerzity v Luzerne. „Nadácia oceňuje predovšetkým zásluhy a duchovné dedičstvo Felixa Maria Davídka a vyznamenáva tak odvážnych katolíkov, ktorí počas komunistickej vlády napriek neustálemu ohrozeniu a ťažkému prenasledovaniu cirkvi vsadili všetko na to, aby život cirkvi pokračoval aj v podzemí, a ktorí sa vo svojej krajine odvážne podieľali na zápase za slobodu a ľudské práva,“ uvádzalo sa v tlačovej správe (.pdf). Cenu za tieto aktivity mal prebrať biskup podzemnej cirkvi, Slovák Dušan Špiner a pražsky svätiaci biskup Václav Malý.

Za slobodu v cirkvi

Mená tohtoročných, ale aj minulých laureátov, ako aj názov a pozadie samotnej nadácie boli predzvesťou, že slávnostné odovzdávanie cien nebude len ocenením svedkov minulosti, ale aj kritickým posolstvom súčasnosti. „Udelenie ocenení Nadácie Herberta Haaga za slobodu v cirkvi sa stáva znamením, že pamätáme a nebudeme mlčať,“ zdôraznila aj tlačová správa.

Radi by ste čítali viac podobných článkov, ktoré nenájdete v iných médiách? Zdieľať

Prezidentom Rady Nadácie Herberta Haaga je od jej založenia v roku 1985 známy nemecký teológ a kritik Vatikánu Hans Küng. Profesor teológie Herbert Haag (1915 – 2001), po ktorom je nadácia pomenovaná, bol jeho dlhoročným priateľom, v rokoch 1964 – 1973 viedol známe Katolícke biblické dielo v Stuttgarte. Zaujímavosťou je, že začiatkom 60. rokov obaja pôsobili na katolíckej teologickej fakulte v Tübingene, kde boli kolegami Josepha Ratzingera. Keďže sa ich cesty po Druhom vatikánskom koncile, a najmä po menovaní Josepha Ratzingera za prefekta Kongregácie pre náuku viery v roku 1981, rozišli natoľko, že cirkev vedená ním, ako aj jeho predchodcom Jánom Pavlom II., podľa nich vykazuje známky neslobody, rozhodli sa podporovať rozširovanie vnútrocirkevnej slobody.

Ocenenie si v uplynulých rokoch prebrali napríklad nemeckí teológovia Hermann Häring a Karl-Josef Kuschel, v našom prostredí známy vďaka svojej antológii teológie 20. storočia, feministická teologička Elisabeth Moltmann či brazílsky teológ oslobodenia Leonardo Boff. Myšlienku „oslobodenia z pút“ zdôrazňuje aj bronzová medaila, ktorá je odovzdávaná laureátom ceny a ktorá zobrazuje Noemovu holubicu vypustenú z korábu. Vyobrazenie dopĺňajú slová 124 žalmu: „Sieť sa roztrhla, sme slobodní.“


Ľudmila Javorová

Hans Küng a Ľudmila Javorová

Biskup Malý: Ide o protest proti Rímu

V polovici marca sa na oficiálnej stránke Pražského arcibiskupstva objavila správa, že biskup Václav Malý odmieta ocenenie prevziať. Dôvodom boli medializované informácie, že medzi ocenenými bude aj skoro 80-ročná Ludmila Javorová, ktorú tajný biskup Davídek v roku 1970 vysvätil za kňaza. V citovanej tlačovej správe, ktorá priniesla aj profily laureátov, sa však jej meno pôvodne nespomínalo. Otázkou je, či Javorová bola do zoznamu doplnená dodatočne alebo jej ocenenie bolo úmyselne utajované. „Osobne ju nepoznám, ani proti jej osobe nič nemám, ale v kontexte celého aktu jej vyznamenanie vyznieva ako hotová záležitosť v otázke svätenia žien,“ povedal biskup Malý pričom dodal, že sa neuzatvára pred týmto problémom a podporuje slobodnú a dôkladnú diskusiu na túto tému, ale za týchto okolností pokladá svoju účasť za nežiaducu.

Podľa známeho slovenského disidenta a neskôr dlhoročného poslanca Františka Mikloška organizátori oceňovania na biskupa Malého „ušili búdu“. „Na jednej strane uznávajú jeho boj za slobodu a ľudské práva, do zoznamu laureátov sa im hodil aj ako pražský biskup a predstaviteľ ,otvorenejšej´ cirkevnej hierarchie, na druhej strane by jeho prítomnosť naozaj vyznela ako podpora svätenia žien,“ uviedol Mikloško pre Postoy.sk. Zároveň dodal, že sám nebol na odovzdávanie cien pozvaný, keďže ocenenie malo vyzdvihnúť len tzv. progresívne kruhy skrytej cirkvi. Zároveň dal celú slávnosť do súvislosti s nedávnym vystúpením stoviek teológov z nemecky hovoriacich krajín, ktorí vo svojom memorande požadujú reformu cirkvi, vrátane svätenia žien (viac tu). Podobným smerom sa uberá aj uvažovanie biskupa Malého. „Nedávno v Nemecku vystúpilo niekoľko stoviek teológov, ktorí veľmi naliehavým apelom tlačia na zmeny v cirkvi. Ja sa tým zmenám vôbec nebránim, ale pripadá mi to ako príliš silný nátlak a v tomto kontexte má byť udelená aj tá cena a ja nechcem byť vnímaný v tomto kontexte,“ povedal pražský biskup v rozhovore pre Český rozhlas.


Anton Srholec a Petr Žaloudek


Donaucitykirche, Viedeň

Vatikánska totalita

Slávnosť oceňovania, ktorá prebehla v architektonicky zaujímavom viedenskom kostole Donaucity, nakoniec dala za pravdu obavám biskupa Malého. Reportáž Petra Žaloudka, ktorá vyšla na stránkach Teologického fóra naznačuje, že jednou z nosných myšlienok celého podujatia bola paralela medzi neslobodou v časoch socializmu a neslobodou v cirkvi.„Búrlivý aplauz“ si vyslúžili slová oceneného profesora Waltera Kirchslägera, ktorého „myšlienky využívajú všetky reformné hnutia pôsobiace v Európe“, že „cesta podzemnej cirkvi nebola zastavená totalitným komunizmom, ale totalitarizmom,“ napísal Peter Žaloudek pričom zdôraznil, že pod totalitarizmom mal profesor na mysli totalitu Vatikánu.

Profesor Kirchsläger, ináč syn bývalého rakúskeho prezidenta Rudolfa Kirchslägera, vo svojej prednáške zároveň „vysvetlil biblicko-novozákonné argumenty, podložené praktikami prvých kresťanov, oprávňujúce k tomu, čo v období komunizmu konala podzemná cirkev na území celého Československa vrátane odvážnych a prorockých vízií, akými bolo svätenie ženatých mužov a žien za kňazov osobou Felixa Maria Davídka“. Ten sa podľa Žaloudka stal „mučeníkom nielen v období komunizmu, ale ukameňovala ho nakoniec i vlastná hierarchická cirkev“.

Nielen tohtoročné oceňovanie za zápas o slobodu v cirkvi je silnou pripomienkou, že v Katolíckej cirkvi dnes existuje množstvo prúdov. Tzv. tradicionalistické a progresívne skupiny sa usilujú presadiť svoje chápanie katolicizmu, legitimizovať svoju interpretáciu kľúčových otázok a predložiť svoje riešenia. Napredovanie v jednote sa však len ťažko dosiahne silnými slovami a silovými riešeniami. Či už z pozície hierarchického úradu alebo náklonnosti verejnej mienky. Nevyhnutnosťou je bratský dialóg. Tak ako to ukázal Benedikt XVI., ktorý krátko po svojom zvolení za pápeža pozval do rezidencie v Castel Gandolfo svojho priateľa a zároveň kritika Hansa Künga. A ten pozvanie neodmietol (viac tu).

Predpokladom sedenia za jedným stolom je však vzájomné ospravedlnenie a odpustenie. Nezabudnuteľná „mea culpa“ Jána Pavla II. musí zaznievať nielen von, ale aj dovnútra cirkvi. Lebo v rodinách to tak chodí, že tí, ktorí sú si najbližší, si síce vedia najviac ublížiť, ale mali by si vedieť aj najrýchlejšie a najúprimnejšie odpustiť.

Imrich Gazda

Foto: Ľubo Bechný

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo