Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
K Veci Komentáre a názory
18. apríl 2011

K VECI: Pokánie, o ktoré dnes ide

Každoročne počas pôstneho obdobia nás homílie upozorňujú, že obdobie pôstu neznamená iba „vzdať sa“ jedla, pitia, dezertov či sledovania televízie. Zvykne sa zdôrazňovať pokánie „v pozitívnom zmysle“ – pokánie ako požiadavka vľúdnejšieho prístupu k našim známym, s ktorými pomerne ťažko vychádzame, p...

Každoročne počas pôstneho obdobia nás homílie upozorňujú, že obdobie pôstu neznamená iba „vzdať sa“ jedla, pitia, dezertov či sledovania televízie. Zvykne sa zdôrazňovať pokánie „v pozitívnom zmysle“ – pokánie ako požiadavka vľúdnejšieho prístupu k našim známym, s ktorými pomerne ťažko vychádzame, prípadne požiadavka dodatočnej obety či služby pre druhých. Je to v poriadku, hoci vyhýbanie sa zmyslovým pôžitkom môže byť práve tým najlepším receptom pre dnešnú spoločnosť zameranú na pohodlie.

Vo Fatime nám Matka Božia zjavila, že ak sa chceme vyhnúť budúcim vojnám a zničeniu národov, je nevyhnutné činiť pokánie. Bola však zjavená aj konkrétna forma pokánia? V roku 1945 v zjavení sestre Lucii nám Pán objasnil, čo konkrétne vyžaduje: „Obeta, ktorá sa žiada od každého človeka, je plnenie si povinností vo svojom živote a dodržiavanie Môjho zákona. Toto je pokánie, ktoré teraz očakávam a žiadam.“

Čo znamená plnenie si povinností vyplývajúce zo stavu, v ktorom žijeme? Je jasné, že očakávame, že ľudia budú konať svoje povinnosti vyplývajúce zo stavu, v ktorom žijú. Ide vôbec o základnú etickú požiadavku? Ak áno, čo má spoločné s pokáním? Zdá sa, že vnímať túto požiadavku ako pokánie sa akosi prieči našej intuícii.

Vieme, že dramatické formy pokánia, ktoré napĺňajú históriu Cirkvi a životopisy svätcov, sa od nás dnes nežiadajú. Cirkev žiada takpovediac pokánie „nižšieho stupňa“, napríklad postenie v niektoré dni, vyhýbanie sa mäsitým pokrmom v piatky a podobne. Cirkev nás nabáda k nedramatickým „malým“ obetám v duchu „malej cesty“ sv. Terezky z Lisieux.

Pokánie ako plnenie si povinností

Na druhej strane, dôraz na povinnosti vyplývajúce zo stavu, v ktorom žijeme, prítomný vo vízii z roku 1945, nemusí byť až taký nový. Keď sa Jána Krstiteľa pri rieke Jordán hriešnici spýtali, čo majú robiť, odpovedal takto:

– Lukáš 3:12-13: Aj mýtnici prišli, aby sa dali pokrstiť, a hovorili mu: „Učiteľ, čo máme robiť?“ On im povedal: „Nevymáhajte viac, ako vám určili!“ Inými slovami, robte si svoju robotu, vyberajte dane, ale neberte úplatky a nešikanujte svojich spoluobčanov.

– Lukáš 3:14: Pýtali sa ho aj vojaci: „A čo máme robiť my?“ Vravel im: „Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!“ To znamená, vykonávajte to, čo sa od vás žiada, ale nepoužívajte silu, keď to nie je nevyhnutné, správajte sa slušne k druhým, atď.

Treba si však uvedomiť, že niekedy práve vykonávanie povinností vyplývajúcich zo stavu, v ktorom žijeme, je výslovným pokáním. Príklady:

– V prípade človeka, ktorý bol uväznený za zločiny, predovšetkým toho, kto bol nespravodlivo uväznený za zločiny, ktoré nespáchal.

– V prípade človeka, ktorý sa v dôsledku v minulosti spáchaných hriechov alebo nesprávnych rozhodnutí ocitol v nefunkčnom manželstve alebo neúmyselne v situácii, keď musí sám vychovávať deti, prípadne uprostred inej nepríjemnej všednej reality, ktorej súčasťou nikdy byť nechcel.

– V prípade talentovaných či „prekvalifikovaných“ ľudí, ktorí nie sú schopní nájsť si vhodné zamestnanie v dôsledku finančných ťažkostí alebo nedostatku vzdelania v danej oblasti a podobne.

Inzercia


Výzva k pokániu: Kázanie Sv. Jána Krstiteľa (Paolo Veronese, 1562)

No rady Jána Krstiteľa jednako sú výzvami k pokániu aj pre tých, ktorí nepatria do žiadnej z uvedených kategórií. Podobne ako pri mýtnikoch, ktorých Ján varoval, aby nebrali úplatky, aj pre nás je schopnosť nehľadať dodatočné výhody a uspokojiť sa s aktuálnym „popisom práce“, istou formou pokánia. Podobne aj príbeh vojakov, ktorých Ján Krstiteľ napomína, aby sa nenechali uniesť mocou a správali sa k druhým slušne, môže byť pre nás napomenutím, aby sme prijímali nevšímavosť či dokonca neúctu okolia, najmä vo vzťahu k pocitu vlastnej dôležitosti. Pokáním je aj to, keď sme slušní a vnímaví voči tým, o ktorých sa nám zdá, že nevyžadujú žiadnu pozornosť.

Život ako pokánie - stačí?

Toto širšie chápanie „pokánia“ je skryté aj v príbehu Genezis 3:16-19, keď Boh potrestal Adama a Evu v dôsledku ich neposlušnosti:

Žene povedal: „Veľmi rozmnožím tvoje trápenia a ťarchavosť; v bolesti budeš rodiť deti,
a hoci budeš po mužovi túžiť, on bude vládnuť nad tebou.“
Adamovi povedal: „Preto, že si počúval hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, o ktorom som ti prikázal: ‘Nesmieš z neho jesť!’, nech je prekliata zem pre teba; s námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života. Tŕnie a bodľačie ti bude rodiť a ty budeš jesť poľné byliny. V pote svojej tváre budeš jesť svoj chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, z ktorej si bol vzatý, lebo prach si a na prach sa obrátiš!“

Radi by ste čítali viac podobných článkov, ktoré nenájdete v iných médiách? Zdieľať

Inými slovami, tvoj život bude pokánie! V tomto prípade môžeme hovoriť o „všeobecnom“ pokání, ktoré sme zdedili v dôsledku prvotného hriechu. Ale tento širší zmysel „pokánia“ zahŕňa aj ťažkosti s pôrodom (ktoré sú iba začiatkom ďalších ťažkostí s vychovávaním detí na „obraz Boha“ vnútri hriešneho sveta), ako aj trvalú a často skrytú námahu všetkých tých, ktorí pracujú telesne či duševne, a ktorí sa snažia vytvoriť hodnotné plody svojej práce s použitím často neadekvátnych alebo nepoddajných materiálov. No a samozrejme, aj mnohé ženy vnímajú svoju podriadenosť mužovi ako pokánie.

Mohli by sme teda uvažovať takto: „No, som teraz v nejakom stave, v ktorom žijem, a vykonávam svoje povinnosti, ktoré z tohto môjho stavu vyplývajú. Preto nepotrebujem ďalšie formy pokánia.“ Je v tom kus pravdy, no ak chceme naozaj „prejsť úzkou bránou“, stačí si predstaviť, čo by nám na to povedal Ján Krstiteľ, ktorý sa živil kobylkami a poľným medom. Môžeme si byť istí, že by od nás žiadal oveľa viac než to, čo by sme my, ľudia tejto modernej a pohodlnej doby, boli ochotní považovať za „rozumné“.

Howard Kainz
Autor je emeritným profesorom filozofie na Marquette University. Je autorom mnohých kníh, jeho najnovšia publikácia má názov Existencia Boha a inštinkt viery (Existence of God and the Faith-Instinct).

Pôvodný text: The Penance Now Required, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, delabatkerk.blogspot.com.

Odporúčame

K VECI: Človek, tvor spoločenský

K VECI: Človek, tvor spoločenský

David Brooks, stály stredopravý dopisovateľ denníka New York Times, sa vo svojej najnovšej knihe Social Animal (Tvor spoločenský) venuje otázke ľudskej prirodzenosti a objasňuje, prečo je človek schopný okrem iného milovať, dosahovať ciele alebo rozvíjať svoj charakter. Brooks nie je žiadny redukcio...

NÁZOR JANY TUTKOVEJ: Potraty hýbu americkou politikou i rozpočtom

NÁZOR JANY TUTKOVEJ: Potraty hýbu americkou politikou i rozpočtom

Len pred pár dňami hrozilo, že americká vláda prestane fungovať pre neschválenie federálneho rozpočtu. Informovali o tom aj slovenské média, no neodznelo prečo. Dôvodom, pre ktorý sa republikáni do poslednej chvíle vzpierali demokratom, bolo vládne financovanie najväčšej siete potratových kliník vo ...

K VECI: Vstaňte, poďme a pohnime rozumom

K VECI: Vstaňte, poďme a pohnime rozumom

Boh kresťanského teizmu je Prameňom Rozumu. Sv. Ján nazýva druhú osobu sv. Trojice termínom Logos, čo je grécke slovo, od ktorého je odvodené aj slovo „logika“. V najväčšom prikázaní nachádzame výzvu „Milovať budeš Pána, svojho Boha (...) celou svojou mysľou" (Mt 22:37). Sv. Peter prikazuje veriacim...