Spoločnosť K veci 07. január 2017

Islamizmus nie je pre Západ vonkajšou, ale skôr vnútornou hrozbou

Robert Royal
Robert Royal
Príčetná spoločnosť by vnímala 3 500 útokov na kresťanské kostoly ako bitie na poplach.
Príčetná spoločnosť by vnímala 3 500 útokov na kresťanské kostoly ako bitie na poplach.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Robert Royal

Islamizmus nie je pre Západ vonkajšou, ale skôr vnútornou hrozbou
Pierre Vogel, salafista a jeden z najvplyvnejších islamistických kazateľov pôsobiacich v Nemecku. Foto: facebook.com/PierreVogelOffiziell

Niektoré európske noviny nedávno – veľmi potichu – informovali, že podľa polície v nemeckej spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko sa v rokoch 2011 až 2016 uskutočnilo 3 500 prípadov vandalizmu či znesvätenia kresťanských kostolov (zdroj na informáciu, správne má byť zrejme v rokoch 2010 až 2015, pozn. red.). Asi dva prípady denne, a to iba v jednom nemeckom regióne, každý deň za posledných päť rokov.

Pravdepodobne ste o tom nikdy nepočuli. Ale to ani väčšina Európanov, lebo… nuž lebo. Je ťažké dostať sa dokonca i k týmto hrubým údajom. Polícia (vo viacerých krajinách) nechce vystrašiť verejnosť, že nedokáže zaistiť základnú bezpečnosť. (Pamätáte sa na tie ženy, ktoré obťažovali minulého Silvestra?) A, samozrejme, je v hre i politická korektnosť.

Za útokmi na kostoly v Severnom Porýní-Vestfálsku sú podľa nemeckých úradov salafistickí džihádisti, ktorí kradnú z pokladničiek, aby aj takto získavali prostriedky na svoje aktivity. Pre salafistov je typické zakazovanie používania rozumu (kalam) v náboženských otázkach, no na násilnom džiháde sa nezhodujú. V Nemecku je asi 7 500 salafistov, vo Francúzsku 17 000, milióny v Egypte a v Indii a menšie skupiny od Švédska po Čínu. V Amerike ich je určite dosť, no nikto nevie koľko.

Rok 2017 by mohlo definovať to, ako sa Západ vysporiada alebo nevysporiada s výzvami, ktoré predstavuje salafizmus a iné podobné hnutia.Zdieľať

Ak hľadáte čosi, čo by sa mohlo stať skutočnosťou definujúcou rok 2017, pokojne by to mohlo byť, ako sa Západ vysporiada alebo nevysporiada – bez ohľadu na útoky, akými bol masaker na berlínskych vianočných trhoch inšpirovaný ISIS – s výzvami, ktoré predstavuje salafizmus a iné podobné hnutia.

Čína a Rusko budú žiadať tvorivé a tvrdé ekonomické a zahraničné opatrenia. Domáca politika bude vojnovou zónou. Islamizmus však predstavuje zásadné výzvy pre myslenie a presvedčenie.

V skutočnosti nepredstavuje ani tak vonkajšiu hrozbu, ako skôr krízu vo vnútri samotného Západu. Nemecká kancelárka Angela Merkelová povedala, že problémom Európy nie je priveľa moslimov, ale primálo kresťanstva. Oneskorená racionalizácia vpustenia vyše milióna nepreverených moslimov do Nemecka – a podľa Schengenskej dohody prakticky do celej Európy i ďalej.

Predsa je však na tom i čosi pravdy, aj keď to asi nemala na mysli. Zmätok nie je len na Východe, ale i na Západe, ako vidíme na prvých náznakoch rozpadu Európskej únie a na populistickej vzbure, ktorá viedla k Donaldovi Trumpovi.

Starý liberálny poriadok založený na pluralizme a tolerancii podľa hesla „ži a nechaj žiť“ bol úspešný, kým bol Západ ešte stále pod posvätným baldachýnom židovsko-kresťanskej tradície. Ak veríte, že ľudské bytosti sú stvorené na Boží obraz a podobu, ako sa môžete dočítať v knihe Genezis, potom je ľahké vysvetliť, prečo sa navzájom rešpektujeme ako bytosti obdarené rozumom a slobodnou vôľou.

Ak však už, podobne ako mnohí príslušníci západnej elity, neveríte do dôsledkov v ľudskú dôstojnosť, potom je ťažšie vysvetliť, prečo by mal jeden človek rešpektovať iného, ktorý je ešte v matkinom lone, či kohosi, kto sa s vami nezhodne na politike či viere.

Naše politické strany sa stále väčšmi rozdeľujú do radikálne opačných táborov, keď republikáni pretláčajú vieru, rodinu a národ a demokrati rasu, rod a triedu. Samozrejme, je to zjednodušenie, no i orientácia v tom, kam sa bude krajina zhruba uberať, keď bude pri moci jedna alebo druhá strana. Keď bude prezidentom Trump, malé sestry chudobných sa nemusia báť a Plánované rodičovstvo by sa malo znepokojovať. Keby zvíťazila Hillary Clintonová, bolo by to naopak.

Podobné rozdelenie panuje i v otázke obrany Západu. Trump obhajuje prísnejšie opatrenia, demokrati veria, že môžeme naďalej brať moslimov len ako ďalšiu skupinu veriacich v nábožensky pluralistickej Amerike.

Sú tu komplikované otázky – a aj iné, ktoré už také komplikované nie sú. Vláda demokratov ich však nebola schopná rozlíšiť, keď šliapala po kresťanoch a po iných, ktorí sa stavali na odpor novej morálke moderného štátu, a zľahčovala islamskú hrozbu.

Reportáž televízie Deutsche Welle o salafizme v Nemecku z roku 2013.

Samozrejme, dokážeme koexistovať s moslimami, ktorí chcú koexistovať s nami. No prítomnosť džihádistov – v podstate amorfnej ozbrojenej sily v našej spoločnosti – nás zavedie dosť blízko k náboženským previerkam pre vstup do krajiny a možno i k niečomu ďalšiemu.

Katolícky politický filozof Pierre Manent tvrdí, že Francúzsko čelí podobnej kríze, lebo jeho elity sú stále prevažne presvedčené, že podľa osvietenských pravidiel revolúcie tento problém nemôže nastať. Ak vraj sekulárny štát všetkých víta, oni pochopia, že je v ich záujme asimilovať sa a vychádzať s okolím. Preto ak vznikajú konflikty, môžu sa týkať len peňazí a sociálneho vylúčenia. Ako keby neboli žiadne iné pohľady na politiku, spoločnosť či náboženstvo.

Opakovane sa ukázalo, že to nie je pravda: 11. septembra v New Yorku a vo Washingtone a teraz aj pri iných príležitostiach v Madride, v Kodani, v Bostone, v Paríži, v Bruseli, v Saint-Étienne-du-Rouvray, v Nice, v San Bernardine, v Columbuse, v Orlande, v Káhire a nedávno v Istanbule.

Celé sa to podobá na diskusiu o Sovietskom zväze počas studenej vojny, keď veľká časť verejnej mienky na Západe bagatelizovala rozdiely voči agresívnemu ateistickému systému.Zdieľať

Naši svetskí a, žiaľ, i náboženskí vedúci predstavitelia sa veľmi urputne snažia tvrdiť, že tieto útoky nemajú žiaden „autenticky“ náboženský faktor. K tomuto refrénu sa pridal i Vatikán, od ktorého by sa dalo očakávať, že docení ústredné postavenie náboženstva v ľudskom živote, keď tvrdil, že skutočným motívom sú peniaze, moc, ropa či obchod so zbraňami  – všetko, len nie náboženstvo.

Celé sa to podobá na diskusiu o Sovietskom zväze počas studenej vojny, keď veľká časť verejnej mienky na Západe chcela bagatelizovať rozdiely voči agresívnemu ateistickému systému ozbrojenému tisícami jadrových zbraní, a treba povedať, že väčšinou preto, čo by to znamenalo, keby sme si priznali pravdu.

Západ je v súčasnosti takmer rovnako ako Východ rozdelený v otázke náboženstva a v tom, čo pre ľudí znamená viera. V roku 2017 toto rozdelenie neprekonáme – naopak, pravdepodobne sa ešte prehĺbi, keď vidíme, ako sa neustále zosilňuje už teraz značný odpor voči prezidentovi Trumpovi. Príčetná spoločnosť by však vnímala 3 500 útokov na kresťanské kostoly – a ktovie koľko inde? – ako bitie na poplach.

Toto všetko neznamená „vojnu s islamom“ – o to nejde – ale večný zápas proti všetkým vrátane príslušníkov našej vlastnej kultúry, ktorí ohrozujú základy ľudskej slobody a dôstojnosti.

Šťastný nový rok.

Robert Royal
Autor je šéfredaktor The Catholic Thing a prezident Faith & Reason Institute (Inštitút pre vieru a rozum) vo Washingtone D. C. Jeho najnovšia kniha A Deeper Vision: The Catholic Intellectual Tradition in the Twentieth Century (Hlbší pohľad: Katolícka intelektuálna tradícia v dvadsiatom storočí) vyšla vo vydavateľstve Ignatius Press. Knihu The God That Did Not Fail: How Religion Bult and Sustains the West (Boh, ktorý nesklamal: Ako náboženstvo vybudovalo a udržiava Západ) možno v súčasnosti dostať v mäkkej väzbe v Encounter Books.

Pôvodný text: The Future of the Past.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0