Dymové signály Winnetouovej spásy

Dymové signály Winnetouovej spásy

Old Shatterhand, Winnetou a Sam Hawkins v novej filmovej sérii. Foto: RTL

Pôvodného filmového Winnetoua si spájame s našou mladosťou a od jeho vzniku uplynulo už 50 rokov. Nová séria musela byť iná. Aká teda je?

Mayovky, knihy a filmy o Winnetouovi a Old Shatterhandovi ovplyvnili už generáciu našich rodičov a ovplyvnili aj generáciu našich detí. Som zvedavý, ako ovplyvnia našich vnukov. Najviac však ovplyvnili tú našu generáciu. Keď sme sa naučili v prvej polovici šesťdesiatych rokov čítať, v kníhkupectvách sa objavili tri zväzky Winnetoua v edícii Stopy a vo výkladoch kín fotografie zo západonemeckej filmovej série winnetouoviek. Fotografie z filmov sa predávali v predajniach tabaku, čiernobiele za dve koruny, farebné za päť.

Meno režiséra sme vyslovovali so zbožnou úctou: doktor Harald Reinl, s dôrazom na akademický titul. Mená hercov sme vedeli naspamäť, v antikvariátoch sme zháňali staré vydania mayoviek. Ešte v druhej triede nám pani učiteľka na vyučovaní rozprávala obsah prvého filmového dielu Winnetoua kombinovaný s obsahom prvého knižného dielu a bolo to úžasné medzigeneračné porozumenie.

Nový Winnetou nám ukázal, akú cestu sme prešli my jednotlivci a akou celá Európa. Zdieľať

Keď som niektorým menej chápavým kamarátom vysvetľoval, že Old Shatterhand sa volal krstným smerom Karol, smiali sa mi ako kone. Ten úžasný Barkerov Old Shatterhand predsa nemôže mať také banálne meno. Že vraj Karol... Ja, reku, veď šarlí – Charles – Karol – Karol May, knihy sú v prvej osobe, nie? Čím viac som racionálne dokazoval, tým viac sa rehotali.

Objavenie mayoviek v šesťdesiatych rokoch možno považovať za jeden zo signálov kultúrnopolitickej zmeny, ktorá prišla po púšti päťdesiatych rokov.

Preto keď som minulé leto vídal na uliciach retro tričká s náhľadom na tri diely Winnetoua zo Stôp, v duchu som dvíhal palec hore. A keď sa objavila správa o novom Winnetouovi, bola to výzva. Proste „must see“. Pozrel som si ho troma pármi očí. Očami dieťaťa, ktorým som bol, očami nádejného šesťdesiatnika a očami veterána kultúrnych vojen. Neľutujem tých takmer šesť hodín. Nový Winnetou nám ukázal, akú cestu sme prešli my jednotlivci a akou celá Európa. Píšem o ňom a postupujem od menej podstatných vecí k najpodstatnejším.

Foto: betafilm.com

Nesklamať sa je nemožné už z princípu

Videli sme už remake všeličoho a máme skúsenosť, že poväčšine to nie je ono. Platí to najmä v prípade, keď sa zídu mimoriadni ľudia a vytvoria mimoriadne dielo. To práve sú winnetouovky s Pierrom Briceom a Lexom Barkerom. Platí to i v prípade, že originál reprezentuje našu mladosť, pretože „nikdy se nevrátí pohádka mládí“. A napokon v prípade, že remake sa robí po polstoročí, keď spoločnosť stihne prejsť takými zmenami, že noví tvorcovia už bytostne nie sú schopní urobiť to dielo tak, aby to bolo „také ako predtým“. A tu nastávajú všetky tri prípady.

Preto sklamaný nebol práve ten, kto nemal veľké očakávania a dopozeral do konca. A ak berieme do úvahy, že uvedené faktory všetky hovorili proti tvorcom, no tak si s výzvou možno aj trochu poradili.

Videli sme už remake všeličoho a máme skúsenosť, že poväčšine to nie je ono. Sklamaný nebol práve ten, kto nemal veľké očakávania a dopozeral do konca. Zdieľať

Vďaka za humor

Vďaka za humor. Old Shatterhand ako člen športového boxerského klubu Saxonia, to bolo dobré. Shatterhandom spočiatku ohrdnutá Nšo-či, potom čo je oslobodená úderom do hlavy svojho únoscu, podráždene hovorí Shatterhandovi: „Aj ty by si si zaslúžil jednu do hlavy.“ No nezasmejte sa. A Winnetou s dojatím si utierajúci slzu pri sobáši Nšo-či s poznámkou, že to ten vietor.

A záver víťazného súboja Winnetoua s Tokvi-kavom, keď Winnetou úctivo poprosí Tokvi-kavu o láskavý súhlas, či by on, víťaz, nemohol darovať jemu, porazenému Tokvi-kavovi život. Tokvi-kava súhlasí a nám sa so smiechom zdá, že ten Tokvi-kava je fakt veľkorysý.

Motívy pôvodnej hudby Martina Böttchera sú dobrý nápad, rovnako pôvodné exteriéry v Chorvátsku a zachovaný typ písma v názve filmu. Výber hercov je fajn. Winnetou a Nšo-či sú výborní a Old Shatterhand ujde. Pocty Mariovi Adorfovi a Gojkovi Mitičovi sú spravodlivé. Adorf na seba vzal doživotné bremeno byť podliakom, čo zabil Nšo-či. A Gojko Mitič, čo sa ten nahral v konkurenčných východonemeckých indiánkach. Veď aj tie sme pozerali, ale niečo tam chýbalo, však?

Drobné nedostatky odpúšťame. Mal som pocit, že Apači hovoria rečou Siouxov. Slovo Wasichu (čítaj Vašíču) označujúce belochov je z jazyka Siouxov. Rovnako slovo Wakan Tanka označujúce Veľkého Ducha. Boli sme zvyknutí na Manitoua, ale prosím. Hatatitla a Ilči boli lepší, keď boli vraníkmi.

Posun k drsnému realizmu

Filmy sa už dávno robia inak, všetko je drsnejšie a temnejšie. Explicitnejšie je násilie i sex. Naopak, hranica medzi dobrom a zlom v postavách je menej zreteľná. Winnetou a Old Shatterhand nie sú takí supermani. Sam Hawkins sa objaví nie ako veselý šibal, ale ako stratená existencia.

Ako deti sme mohli byť ponechaní v nevinnom nepochopení, čo je povolaním oných žien v saloonoch, oblečených v krikľavých šatách. Mysleli sme si, že sú to nejaké platené partnerky v spoločenských tancoch. V novom Winnetouovi, keď vidíme prostitútku, vieme, že to je prostitútka. Rovnako máme byť pripravení na to, že Old Shatterhanda a Nšo-či uvidíme na spoločnom lôžku.

A teraz prikročme k ideologickej zrážke medzi originálom a remakeom.

Foto: betafilm.com

Spiritualita Old Shatterhanda versus spiritualita Nšo-či

V knižnej predlohe je Old Shatterhand zreteľným a nespochybniteľným nositeľom kresťanskej viery a z nej vyplývajúceho kresťanského humanizmu. Škoda, že zrejme nie je katolík, keďže je zo Saska (prepáčte, to bol vtip...).

Knižná predloha je plná dôkazov. Keď Winnetou skúma na začiatku svojho priateľstva so Shatterhandom jeho hodnoty, ten mu odpovedá, že najviac si želá bohatstvo, a to bohatstvo duchovné, napríklad milosť Božiu. Ba viac. Knižný Old Shatterhand vie, že má ľuďom pomáhať pri ich obrátení k Bohu. Príbehy Mayových postáv sú často príbehmi osobnej spásy v zmysle nájdenia Boha, pričom ten Boh je Bohom Zjavenia. Spomeňme Old Wabblea, starého agnostika, ktorý sa zmieri v pokání s Bohom počas svojho dramatického umierania (Old Surehand, II. diel).

Obálka Mayovky Old Surehand, vydanie z roku 1904. Autorom ilustrácie je Sascha Schneider. Foto: wikimedia

A, samozrejme, Old Shatterhand roky sprevádza samotného Winnetoua na jeho ceste ku konverzii. Napríklad osobným príkladom ho učí povinnosti odpúšťať. Old Shatterhand nenalieha, ale pomaly posúva veci ďalej. V treťom knižnom diele Winnetou hovorí o predtuche svojej smrti. Chce povedať, že sa jeho duša odoberie do večných lovíšť, ale slová „večné lovištia“ už nechce vysloviť, lebo ten pojem sa mu zdá príliš pohanský. Old Shatterhand to sám pre seba a pre čitateľa komentuje slovami: „Stykom so mnou sa stal v duši kresťanom.“ Jeho konverziu napokon symbolizuje pieseň Ave Maria, ktorú si Winnetou zažiada vypočuť tesne pred smrťou.

Filmové winnetouovky zo 60. rokov nemajú čas na filozofiu, ale scéna z tretieho dielu, keď Winnetou počuje zvony v Santa Fé, sú skratkou kresťanského posolstva mayoviek.

Samaritán môže zahanbiť pravoverného, mýtnik farizeja, Indián bieleho. Ale ak indiánske šamanstvo víťazí nad vierou evanjelia, tak to je úplné popretie filozofie mayoviek. Zdieľať

Rovnako suverénne si Old Shatterhand ako Kara ben Nemsí počína v knihách, ktorých dej sa odohráva v prostredí islamu. Jeho pobočník hadži Halef Omar sa ho sprvoti pokúša obrátiť na islam, ale napokon sa on pod vplyvom Shatterhanda tiež stane kresťanom. Old Shatterhand iné viery neuráža, ale vie, kde je pravda a podľa toho sa suverénne správa.

Obálka Mayovho Winnetua III. diel z roku 1904. Autorom ilustrácie je Sascha Schneider. Foto: wikimedia

Old Shatterhand vo verzii 2016 je tomu na míle vzdialený. (Nomen omen: prvé vlastné meno herca Wotana Wilke Möhringa je menom starogermánskeho boha.) Najprv sa deklaruje ako matrikový kresťan: „Som síce pokrstený, ale v podstate uznávam ľudský rozum.“ Keď sme sa už s tým zmierili, v treťom diele zrazu príde scéna z oslavy Vianoc v stodole za účasti Apačov, Nemcov i Poliakov. Old Shatterhand sa pomodlí, ale nie k Rozumu, ale k Pánu Ježišovi. Nazvime ho teda vianočným kresťanom, ktorý vyznáva svoju vieru raz za rok, na Vianoce. Winnetouovi síce vie sprostredkovať, že Ježiš je Synom Božím, ale nie je si istý Ježišovým víťazstvom.

A kto tam má vlastne pevnú vieru? Čo je opakom rozkolísanej Shatterhandovej spirituality? Je to šamanka Nšo-či. Tá vo svojich duchov verí a tí jej dokonca pomáhajú. Pritom tvorcovia filmu sa, samozrejme, vo svojich životoch indiánskym šamanstvom neriadia.

Samaritán môže zahanbiť pravoverného, mýtnik farizeja, jednoduchý vzdelaného, Indián bieleho. A veď to všetko sa dialo práve v originálnych mayovkách. Ale ak indiánske šamanstvo víťazí nad vierou evanjelia, tak to je úplné popretie filozofie mayoviek. Mimochodom, v knižnom prvom diele Winnetoua medicinman – šaman Apačov vyznieva ako podvodník.

Foto: betafilm.com

Rousseauov ušľachtilý divoch volá do divočiny

V knihe na jednom z prvých stretnutí s Winnetouom Old Shatterhand vidí, že gramotný Winnetou číta Longfellowovu poému „Pieseň o Hiawathovi“. Tento Winnetou je totiž otvorený voči kultúre bielych, chce, aby ju on i jeho sestra Nšo-či viac spoznali. Old Shatterhand je zase zakotvený nielen vo svojej viere, ale i vo svojej kultúre. Je priateľom Indiánov, ale nie je Indián. Tvár by si bojovými farbami nepomaľoval. I keď ho s Winnetouom spája vedomie, že bieli Indiánom v mnohom ublížili.

Starý Old Shatterhand je zakotvený nielen vo svojej viere, ale i vo svojej kultúre. Je priateľom Indiánov, ale nie je Indián. Tvár by si bojovými farbami nepomaľoval. Zdieľať

Old Shatterhand roku 2016 na začiatku chápe, že nie je Apač, keď najprv odmietne ponuku Nšo-či na manželstvo. Napokon sa stáva náčelníkom Apačov. No veď v poriadku. Prečo však nevie v bielej spoločnosti vymenovať ani jednu vec, v ktorej bieli prevyšujú Indiánov? Napríklad, že belosi už dávno nemučia pri mučiarskom kole.

Všimnime si, že jedinými dôležitejšími kladnými postavami medzi bielymi okrem Shatterhanda sú Sam Hawkins a ex-prostitútka Bella. Nič proti tomu, veď ako sa píše, „mýtnici a neviestky vás predchádzajú do kráľovstva nebeského“. Nie je tam však jediná kladná postava, ktorá by patrila k bielemu establišmetu. Všetci sú chamtiví či skorumpovaní. Ešte aj Mr. Henry, tvorca henryovky, vo verzii 2016 pôsobí ignorantsky.

Vo filmových winnetouovkách s Barkerom a Briceom hlavní hrdinovia bojujú najmä s bielymi lotrami, ale môžu spolupracovať s poctivými typmi v bielom establišmente. Je to napríklad hlavný inžinier Jones vo Winnetouovi I, idealistický poručík Merill (a v podstate aj jeho skeptický otec plukovník) vo Winnetouovi II či guvernér štátu vo Winnetouovi III.

Temné videnie sveta bielych v novom Winnetouovi pripomína skôr tie staré východonemecké indiánky s Gojkom Mitičom. Ako napísal na facebooku komentátor Peter Králik, vyzerá to, ako keby nový Winnetou nebol podľa Karla Maya, ale podľa Karla Marxa.

Foto: betafilm.com

A predsa...

A predsa napriek všetkým uvedeným herézam proti mayovskému kánonu nemôžem nového Winnetoua len tak s pohŕdaním odmietnuť. Pre niekoľko kľúčových okamihov. Predovšetkým je to Winnetouova smrť. Tá totiž nie je celkom nepodobná tomu, ako ju v knihe opisuje May.

V knihe umierajúci Winnetou hovorí o kresťanskej vízii Boha ako spravodlivého sudcu, ktorý posúdi skutky bielych i červených, ako aj Boha milosrdného, ktorého on, Winnetou, bude prosiť, aby odpustil bielym všetky krivdy, ktorých sa dopustili na jeho indiánskom ľude.

Niečo podobné vidíme v novom Winnetouovi. Old Shatterhand drží svojho umierajúceho červeného brata v náručí a chce odprisahať hroznú pomstu jeho vrahom. Winnetou ho zadrží, odmietne pomstu a oproti nej postaví odkaz na vianočné stretnutie ľudí rôznych národov a hovorí o ich bratstve.

Na konci novej série Winnetou odhovorí Old Shatterhanda od pomsty. Je to zavŕšenie Winnetouovej konverzie, ako to bolo v knihe? Úprimne povedané, nevieme to s istotou. Ale máme nádej, že to je dobre. Zdieľať

Táto scéna je odkazom na pasáž z knižného prvého dielu, ibaže Winnetou a Old Shatterhand majú opačné roly. V knihe, tesne po zavraždení Inču-čunu a Nšo-či, je rozhnevaný Winnetou pripravený odprisahať prísahu strašnej ničivej i sebazničujúcej pomsty. Old Shatterhand ho zadržiava a ide až na hranicu ľudského rozchodu s Winnetouom, ale dosiahne svoje. V novom filme tesne po Winnetouovej smrti vidíme Old Shatterhanda s horiacou fakľou v ruke pred mlákou petroleja, uprostred ktorej stojí Winnetouov vrah. Stačí hodiť fakľu a vrah zahynie strašnou smrťou. Ale nestane sa to. Winnetou ho skutočne od pomsty odhovoril.

Je to zavŕšenie Winnetouovej konverzie, ako to bolo v knihe? Je to jeho spása (a aj Old Shatterhandova)? Je to vízia Kristovho kráľovstva? Nie je to onen ľavicový imanentizovaný eschaton, predvídanie multikultúrneho raja na tejto zemi?

Úprimne povedané, nevieme to s istotou. Ale máme nádej, že to je dobre.

Tvorcovia filmu aj jeho diváci sú takí, akou je Európa päťdesiat rokov od hviezdnych čias Lexa Barkera a Pierra Bricea. Ale občas tvorcom nového Winnetoua súhlasne prikývnem. Nalomenú trstinu nedolomíš.

Aby sme mali nádej. Slovensko, Európa, svet.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo