Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
02. január 2017

Putovanie za svätým Olafom

„Svätoolafská pútnická cesta“ oživuje starú pútnickú cestu medzi Oslom a Trondheimom. Považuje sa za jednu z najkrajších diaľkových pútnických trás na svete.
Putovanie za svätým Olafom

Hrob sv. Olafa bol pre stredovekých európskych pútnikov severným dielom na ružici kompasu. Ďalšími základnými spirituálnymi kameňmi boli Rím na juhu, Jeruzalem na východe a Santiago de Compostela na západe.

Katedrála Nidaros bola postavená na hrobe sv. Olafa, kanonizovaného a vyhláseného za mučeníka po jeho smrti v bitke pri Stiklestade v roku 1030. Kult sv. Olafa rýchlo získal popularitu a na počesť svätca vzniklo v Škandinávii, Británii, Rusku, Pobaltí, Poľsku, Nemecku a Holandsku 340 kostolov.

Z celej Európy mierili pútnici k jeho hrobu v Nidarose a púť sem sa stala najobľúbenejšou v severnej Európe. Chudobní aj bohatí putovali z Osla, iní sa odvážili na dlhú cestu z Islandu, Grónska, Orknejí a Faerských ostrovov.

Kult sv. Olafa

Pútnici postupovali od dediny k dedine a po ich cestách sa šíril kult sv. Olafa. V stredoveku sa cesta sama považovala za skúšku súladu s Bohom – prvé trasy vedúce cez divoké hory, lesy a rieky poskytovali pútnikom veľa príležitostí zamyslieť sa nad nástrahami životnej púte do večnosti.

Väčšina pútnikov cestovala pešo, tí zámožnejší na koňoch. Najchudobnejší sa cestou spoliehali na pohostinnosť miestnych, v Nórsku boli pútnici vo veľkej úcte a srdečne vítaní.

V 16. storočí po luteránskej reforme v Kráľovstve Dánska a Nórska boli prerušené vzťahy so Svätou stolicou a pútnická cesta sa prestala používať.

Kríž sv. Olafa

V roku 1997 bola „Svätoolafská pútnická cesta“ alebo nórsky Pilegrimsleden, ktorá oživuje starú pútnickú cestu medzi Oslom a Trondheimom, slávnostne znovuotvorená (vrátane rôznych alternatívnych úsekov s celkovou dĺžkou 926 km). Pútnická cesta sleduje Kráľovskú cestu, ktorú v stredoveku vyšliapali kopytá kráľovských koní na svojich cestách medzi týmito mestami.

Nórsky patrón

Znovuotvorenie bolo čiastočne vyvolané veľkým úspechom pútnickej cesty do Santiaga de Compostela, kam posledné roky chodí viac ako štvrť milióna pútnikov ročne. V Nórsku to bola spoločná iniciatíva štátu, cirkvi a jednotlivých regiónov. Putuje sa hlavne v lete, ročne je to do 5-tisíc pútnikov, polovica pochádza z Nórska, zvyšok tvoria väčšinou Nemci a Holanďania. 

Rovnako ako v Santiagu sme dostali Credential, oficiálny pas pútnika, ktorý nám opečiatkovali pri každom prenocovaní a na konci putovania sme dostali veľký dekrét pútnika. O strechu nad hlavou je postarané (ubytovne, farmy, cirkevné zariadenia), horšie je to s potravinami, na niektorých úsekoch treba počítať aj s tromi dňami bez možnosti nakúpenia proviantu.

 

Pokladnička, kam majú vodiči zaplatiť za prejazd cesty

Cesta je dobre značená logom – krížom sv. Olafa opleteným štvorlístkom. Považuje sa za jednu z najkrajších diaľkových trás na svete. Existuje aj švédska trasa zo Selångeru vo Švédsku, kde kráľ Olaf Haraldsson stúpil na pevnú zem na jar 1030 po návrate z exilu. Pochodoval so svojou armádou do Nórska, rozhodol o konvertovaní krajiny na kresťanstvo a získal späť trón. Jeho cesta sa skončila v Stiklestade, kde Olaf padol v tom istom roku v bitke 29. júla. 

Táto udalosť počtom zúčastnených predstavovala len malú šarvátku, ale znamená veľmi veľa pre národné uvedomenie Nórov. Jeho bojová jednotka o sile asi 100 mužov bola porazená väčším a lepšie vyzbrojeným vojskom, ktorému velili miestni feudálni náčelníci. Bitka pri Stiklestade je považovaná za dejinný prelom v Nórsku – predstavuje prechod od doby vikingskej ku stredoveku, od predhistórie k modernej dobe. Aj keď bol Olaf v boji zabitý, bitka je považovaná za víťazstvo kresťanstva v Nórsku.

Vie sa, že ostatky kráľa Olafa sú uložené niekde pod katedrálou Nidaros, presné miesto nie je známe.

Svätý Olaf je nórsky patrón. Kráľ, ktorý sa od začiatku svojej vlády v roku 1015 snažil zjednotiť a pokresťančiť Nórsko. Zároveň bol však tiež Viking, a tak to celé neprebiehalo celkom mierumilovne, respektíve vôbec.

Inzercia

7-dňové putovanie

My sme sa rozhodli pre 7-dňovú140-kilometrovú trasu zo Stiklestadu ku katedrále Nidaros v Trondheime. Z letiska nás odviezol vlak, ktorý zastavoval aj na znamenie.

Prvú noc spíme na farme u šarmantnej farmárky, druhú v Munkeby v bývalej údiarni mäsa prerobenej na štýlovú turistickú ubytovňu. 

Neďaleko sú ruiny stredovekého kláštora z roku 1100 a nový cisterciánsky kláštor založený v roku 2009. Nedeľné ranné chvály so štyrmi nórskymi mníchmi, spievajúc podľa nórskych spevníkov sú značne osviežujúci zážitok.

Nocujeme na farme, ktorá je vo vlastníctve rodiny 250 rokov, už deviatu generáciu. Míňame farmy s minimom ľudí a maximom mechanizmov. Ponárame sa do lesov, obchádzame jazerá, prechádzame trasoviskami, cez ktoré vedú len úzke drevené chodníčky. Večer sme zahliadli rodinku losov.

Prechádzame okolo kostola Værnes, ktorý pochádza približne z roku 1100. Je to najstarší kamenný kostol v Nórsku. Dorážame k lesnej ceste, ktorá je pre všetky motorové vozidlá spoplatnená. Je tu pokladnička, kam majú vodiči vhodiť príslušnú taxu podľa kubatúry vozidla. A sú tam aj pokladničné bloky, ktoré si môžu vyplniť a opečiatkovať! Najšialenejšie na tom je, že to asi funguje.

Míňame obrovský vodopád Storfossen. Prespávame na samote v elegantnom dome učiteľa angličtiny a nórčiny, ktorý skoro ráno odchádza, ale ešte predtým nám pripraví kráľovské raňajky a necháva odkaz, aby sme za sebou zabuchli.

Šiesty deň prichádzame k moru. Spíme v peknej drevenici vysoko nad fjordom. Večer zbehneme dole k zálivu do supermarketu po pivo. Dorazili sme trošičku neskoro. Napriek tomu, že v Nórsku je o chlp jemnejší variant prohibície ako vo Švédsku a v supermarketoch sa dá kúpiť aspoň pivo, nepochodili sme.  Aj keď sú obchody otvorené do polnoci, pivo kúpite len do 20.00. Pokladníci sa klepú po čele a ospravedlňujú sa za nórske zákony.

Posledný deň ráno prichádzame na Saksvikskorsen. Z tohto kopca mohli pútnici prvýkrát vidieť Trondheim. Je tu veľký kríž a zvonica. Popri mori vchádzame do mesta a nechávame sa uniesť gotickou krásou katedrály.

Najšokujúcejšia na Nórsku je neuveriteľná vnútorná izolovanosť ľudí. Keď na Slovensku z nejakého miesta vyrazíte ktorýmkoľvek smerom, prechádzate dedinami, dedinkami, mestečkami, v ktorých sú kostoly, krčmy, obchody, hasiči, kultúrne domy – miesta, kde sa ľudia stretávajú, komunikujú, vzájomne zdieľajú spoločnú prítomnosť. V Nórsku sme prechádzali krajinou, dedinkami, kde nebolo nič spoločné.

Ľudia žijú vo svojich bordových domčekoch a akoby nemali potrebu prežívať spoločné bytie so svojou komunitou. Počas 140-kilometrového pochodu nórskym vidiekom sme objavili dva kostolíky, žiadny obchod, žiadnu krčmu, dokonca ani bankomat.

Ako sa tu žije starým ľuďom? Bolo nám vysvetlené, že dôchodok dostanú na účet, raz do týždňa naskáču do áut, odfrčia s platobnou kartičkou do okresného mesta nakúpiť na celý týždeň. Ak nevládzu šoférovať, štát sa im postará o asistenta, ktorý im podľa potreby nakúpi, navarí, vyperie.                             

​Nuž iný kraj, iný mrav. Keď si predstavím tú trmu-vrmu po nedeľných omšiach v našich dedinách, sobotňajšie ranné štebotanie gazdiniek pred Jednotou, spoločné sledovanie hokeja v krčmách, hasičské plesy, tá spoločná realita... 

V každom prípade, vďaka Bohu za Habsburgov a za ich spoločenské vzorce správania!

Foto Veronika Regendová

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.