Čoho sa obávate a na čo sa tešíte v roku 2017? (anketa)

Čoho sa obávate a na čo sa tešíte v roku 2017? (anketa)

Pýtali sme sa ekonómov, novinárov, učiteľov, lekárov, kňazov a ďalších.

Zaujímavým ľuďom z viacerých oblastí sme položili nasledujúce dve otázky:

1. Čoho sa obávate v novom roku?
2. Na čo sa najviac tešíte v roku 2017?

 

Ľuboš Pástor, profesor finančnej ekonómie na University of Chicago, člen Bankovej rady NBS

1. Najviac sa obávam pokračujúceho nárastu populizmu a nacionalizmu v Európe. Blížia sa dôležité voľby vo Francúzsku, Holandsku, Taliansku. Ak sa k moci dostane extrémna pravica, môže dôjsť k eskalácii napätia a ohrozeniu európskych inštitúcií, ktoré na tomto kontinente pomohli udržať mier už výnimočne dlhých 70 rokov.

2. Teším sa na prekvapenia, ktoré nás v novom roku čakajú. Pred rokom len málokto predvídal, že vyhrá Trump a odhlasuje sa brexit. Verím, že prekvapenia v novom roku budú príjemnejšie.

Zuzana Dudová, lekárka, pôsobí v Iraku 
 

1. Najviac sa v novom roku teším na prekvapenia. Snáď ich v novom roku bude veľa takých, čo pozitívne ovplyvnia nielen jednotlivcov, ale aj svet okolo. 

2. Strach sa snažím nemať. Život je lepší bez neho.

Anton Hykisch, spisovateľ, bývalý politik a diplomat

1. Čoho sa obávam v novom roku? Osobne dúfam, že ma nepostihne nejaký zdravotný kolaps a budem môcť pokračovať v literárnej práci. V globálnej politike sa obávam skratovej neurotickej reakcie terajšieho liberálneho establišmentu, ktorý Trumpovým zvolením utrpel nečakanú porážku. Tí ľudia sú v panickom strese a môžu destabilizovať samotné USA aj západnú Európu. Dúfam však, že zdravý rozum „obyčajných“ ľudí na celom svete si poradí aj s touto neurotickou hrozbou.

2. V novom roku 2017 sa teším, že sa dožijem životného jubilea 85 rokov. Teší ma, že môžem toto jubileum osláviť novou knihou, 400-stranovým románom o živote kontroverzného cisára Jozefa II. a o Bernolákovi, počiatkoch uvedomenia nášho moderného národa. Teší ma, že dostávam prvé nadšené listy neznámych čitateľov, ktorí už román prečítali.

V politike sa teším, že Slovensko a ostatné národy strednej Európy objavili spoločné historické korene a chcú prispieť svojou dejinnou skúsenosťou k revitalizácii základných hodnôt Európy. Grécko-rímsko-kresťanská tradícia vytvorila veľkú a svojráznu európsku civilizáciu, ktorá by nemala zahynúť. My všetci sme spoluzodpovední za jej znovuzrodenie.

Konštantín Čikovský, zástupca šéfredaktora Denníka N

1. Najviac sa obávam vojny. Považujem ju naďalej za veľmi málo pravdepodobnú, ale je to taká zlá vec, že aj jej malá pravdepodobnosť stojí za to, aby sme sa prevencii veľmi venovali. Dosť ma desí aj fakt, že ak by sme sa aj my tu v strednej Európe troška upokojili, nikto nám nevie zaručiť, že nám vojnu nenatlačia z Ruska.

Čo s tým môžeme robiť? Sebavedome, opakovane, sústredene hovoriť, že kadečo je v liberálnej demokracii zlé, ale iné možnosti sú v lepšom prípade diktatúra, v horšom vojna a chaos. Musíme si dávať pozor, aby nás napríklad rozčúlenie nad slovenskými tunelármi nedonieslo do sveta, kde už sa ani rozčuľovať nebudeme môcť verejne.

2. Najviac sa teším na masívny návrat rozumu a zodpovednosti do verejnej debaty. Možno je to len moje zdanie, ale akoby v posledných mesiacoch čoraz viac ľudí pochopilo, že krik škodí, že je nebezpečný, a preto prestane byť v móde.

Mnohým ľuďom tiež došlo, že treba brániť diskutérov, ktorí nie sú splašení, hovoria pravdu, overujú si prijímané tvrdenia, počúvajú protivníkov, snažia sa s nimi nájsť miesta dohody a na ich základe budovať vo verejnom priestore pragmatické riešenia. Také, ktoré možno nikomu neprinesú víťazstvo, ale aspoň nešpičkujú problémy a nezhody. Svoje súkromné životy a hodnoty si potom popri tom môžeme užívať bez toho, aby to iným škodilo.

Martin Luterán, rektor Kolégia Antona Neuwirtha

1.Toho, čo každý rok – ľudskej hlúposti – a nielen mojej vlastnej.

2. Teším sa na pokračovanie všetkých dobrých diel, ktorých som súčasťou. Teším sa na spoluprácu s mojimi kolegami, na nové nápady, nových študentov, stretnutia so starými priateľmi. Najmä sa však teším na každý deň prežitý s mojím synom, manželkou a Bohom.

Dag Daniš, komentátor portálu Aktuality.sk

1. Obávam sa, že v roku 2017 sa ešte viac vystupňujú medzinárodné preteky v zbrojení. Ambíciu posilniť armádu a americký jadrový arzenál ohlásil Donald Trump. Investície do „zbraní novej generácie“ sľubuje aj Putin. Čína a Irán pokračujú v rozširovaní raketových systémov a bojovej flotily... Pod väčším tlakom na vyzbrojovanie bude aj Európa (ktorej Trump radí, aby sa prestala spoliehať na Američanov). 

Za posledné roky ide o radikálny a drastický obrat. Po roku 1945 a hlavne po páde komunizmu v roku 1989 hovorili svetoví lídri hlavne o nevyhnutnosti udržať mier. Presadili sa pravidlá, dohody o kontrole zbrojenia, plány na jadrové odzbrojovanie. Vznikla EÚ ako garant mieru v Európe, americký prezident Obama ešte pred pár rokmi hovoril o plánoch na „svet bez jadrových zbraní“. 

Dnes, na začiatku roka 2017, je všetko celkom inak. Pacifizmus vyšiel z módy. Problém vidím hlavne v tom, že takmer nikto už nehovorí o kontrole zbrojenia. Naopak, takmer všetci napínajú svaly. Platí to nielen o tradičných „jastraboch“, ale aj o „umiernených“ politikoch ako prezident Kiska. Aj oni čoraz hlasnejšie hovoria o potrebe zvyšovať výdavky na zbrojenie – a zvyšovať „odhodlanie“. 

Vyrastal som v časoch, keď sa za morálnu povinnosť politika považovalo hovoriť o mieri a neprijateľnosti vojny. Dnes žijem v časoch, keď sa od politikov, aj umiernených, vyžaduje tasiť meč, „čeliť hrozbám“ alebo aspoň zatínať päste proti nepriateľovi v „infovojne“. Kto všetko z tohto odmieta, je považovaný za zradcu alebo hlupáka. 

Presne z toho mám najväčšie obavy – z pokračujúcej militarizácie verejnej debaty. A politickej mentality. 

2. Teším sa na nové cyklotrasy v slovensko-poľskom projekte Cesta okolo Tatier. Tento rok sa má začať druhá, rozhodujúca etapa. Je to úžasný projekt. Keď sa dokončí, podarí a rozrastie, budeme tu mať jednu z najkrajších „cyklomagistrál“ v Európe. Spojí dve krajiny, štyri regióny (Spiš, Podhalie, Oravu a Liptov) a bude to raj pre víkendovú turistiku.

Ján Dolný, katolícky kňaz, bloger na Postoji

1. Čo sa týka mojich obáv v novom roku, tie sa veľmi nelíšia od obáv v rokoch predchádzajúcich. Obávam sa zatmenia lásky k Bohu a šírenia modloslužby v ľudských srdciach; obávam sa straty zmyslu pre hodnotu manželstva a odvahy vychovávať deti. Na to, samozrejme, nedoplatí Boh, ale naša spoločnosť.

2. Rok 2017 bude pre mňa osobne prelomovým obdobím: začínam život v benediktínskom kláštore Premenenia Pána v Sampore. Napĺňa sa tým moja mnohoročná túžba. Podľa sv. Benedikta je prvoradým poslaním mnícha oslavovať Boha. Viem zo svojej skúsenosti, že v tomto spočíva najhlbšie ľudské šťastie. Mám teda dobrý dôvod tešiť sa na nadchádzajúci rok.

Dalibor Roháč, ekonóm, pracuje pre American Enterprise Institute

1. Rozkladu NATO a neschopnosti Európy byť efektívnym geopolitickým hráčom.

2. Veľké krízy sú aj veľkými príležitosťami. EÚ (aj NATO) potrebujú reformy na to, aby prežili 21. storočie. Hádam sa k nim politici odhodlajú skôr, než bude neskoro.

Ján Čarnogurský, bývalý slovenský premiér

1. Obávam sa, že moslimskí teroristi zopakujú a rozšíria svoje útoky v Európe.

2. Teším sa, že USA nadviažu strategickú spoluprácu s Ruskom v otázkach obrany proti terorizmu.

Jana Ftáčnik Pastorková, učiteľka, jedna z hlavných tvárí učiteľského štrajku na začiatku roka 2016

1. V novom roku sa obávam toho, že extrémizmus budeme považovať za bežný a tolerovaný jav, že nebudeme vedieť prijať ľudí v núdzi, odlíšiť propagandu od faktov a že sa nájde len málo ľudí, ktorí budú mať odvahu hovoriť pravdu.

Taktiež mám obavu, že budeme naďalej podceňovať klimatické zmeny, čím strácame drahocenný čas na nápravu. A do tretice, obávam sa, že naša vzdelávacia politika bude stagnovať, čo len posilní stále klesajúci trend a oslabí schopnosť našich detí plnohodnotne sa uplatniť v živote. Za každý ďalší stratený rok v budúcnosti draho zaplatíme. 

2. Teším sa na nové prekvapenia, ktoré nám prinesie svet vedy a techniky (každý rok sa nestačím čudovať). Taktiež sa teším na všetky nové aktivity, ktoré vzídu z našej občianskej spoločnosti, ako aj od jednotlivcov. Teším sa na ďalšie Slovenská digital, Zelené hliadky, Zuzany Hlávkové, Jánov Benčíkov, Biele vrany a na všetkých, ktorí svojím férovým prístupom a každodennou prácou držia našu demokraciu pokope. 

Vladimír Krčméry, lekár, zakladateľ desiatok zdravotníckych a humanitárnych misií v krajinách tretieho sveta

1. Obávam sa ruskej invázie na Ukrajinu a s tým spojeného exodu.

2. Najviac sa teším na skončenie vojny v Sýrii.

Marián Čaučík, riaditeľ koledníckej akcie Dobrá novina

1. Do nového roka sa pozerám s nádejou, ale je mi smutno z atmosféry strachu a neistoty, ktorá sa šíri v dôsledku konfliktov vo svete. Obávam sa toho, že narastá polarizácia a silné vyjadrenia lídrov situáciu ešte zhoršujú. Chcem veriť, že nový rok prinesie novú reflexiu a riešenia skutočných príčin problémov.

2. Teším sa na jar a leto, ktoré prídu po ťažšom zimnom období. Doslova a aj obrazne: teším sa na konkrétne príležitosti spolupráce v osobnom živote aj v snahe o spoločné dobro, ktoré nám pomôžu zažiť viac radosti a uvedomiť si, že rok 2017 môže byť zmenou k lepšiemu. Teším sa aj na ďalšie stretnutia s našimi partnermi, ktorým pomáhame cez Dobrú novinu.

František Mikloško, bývalý predseda Národnej rady

1. Človek sa môže obávať toho, o čom tuší, že príde. Žiaľ, nič netuším. Snažím sa riadiť heslom: „Keď Boh s nami, kto proti nám?!“

2. Teším sa na celý rok 2017! Verím, že ho prežijeme v zdraví.

Kristína Visolajská, lekárka

1. Obávam sa, že spoločnosť stále neprejde sebareflexiou a bude sa naďalej polarizovať. Že liberáli a konzervatívci budú viesť naďalej zákopové vojny namiesto toho, aby sa spojili v boji proti extrémizmu a v boji za udržanie hodnôt demokracie.

Nepáči sa mi, že liberáli a konzervatívci sa už roky sporia napríklad o tom, čo je pre homosexuálov najlepšie. Ja sama v skutočnosti vôbec netuším, čo slovenským homosexuálom naozaj chýba a čo môžem pre nich urobiť, keďže ľudia z tejto menšiny o svojich potrebách v prevažnej väčšine mlčia. Každý z nás má v živote viac polôh a každý sme z určitého pohľadu súčasťou nejakej menšiny. Preto svoju obavu chcem radšej vnímať ako výzvu alebo nádej, aby sme medzi sebou otvorene a s úctou komunikovali a zároveň sa pozerali všetci jedným smerom k zachovaniu liberálnej demokracie v našom svete.

2. Teším sa, že slovenská spoločnosť v mnohých pohľadoch dospela a že začala vnímať niektoré problémy s väčšou vážnosťou. Teší ma, že ľudia čoraz viac začínajú chápať, že žijeme na dlh voči prírode, preto ma napĺňa nádejou, ak vidím vysádzať stromy či separovať odpad. 

Zdá sa, že ľudia začínajú vnímať, že Slovensko vymiera a že mať veľa detí je vlastne hrdinský skutok pre nás všetkých, a nie prejav kresťanského fanatizmu či obmedzenosti. Teším sa, že matky postupne znovuzískavajú úctu spoločnosti, ktorá im bola odobratá v divokých časoch porevolučného kapitalizmu. A verím, že v tomto roku sa nájde dosť rodín, ktoré s radosťou prijmú ďalšie dieťa ako dar.

Juraj Šúst, predseda Spoločenstva Ladislava Hanusa

1. Obávam sa, či nebudeme o čosi bližšie k bodu, keď definitívne opustíme vzpriamenú polohu a vďaka smartfónom sa vrátime do vývojovej fázy permanentného predklonu. Tvárou v tvár fyzickému človeku budeme zadrhávať a radšej sa skloníme k zemi, teda ku klávesnici a monitoru a riadne sa zakutreme do svojich virtuálnych realít. Verejný i fyzický priestor necháme spustnúť, naše túžby potlačíme a uspokojíme sa s používateľským prostredím obľúbených portálov.

2. Na čo najviac, neviem. Ale teším sa na to, že budem pokračovať v tom, čo už žijem. Na rodinný život, na nedeľný futbal s partiou, na ranné cappucino, na políčka a sliepky, na čunder s deťmi, na rozhovory pri čaji s manželkou, na čas so študentmi v Kolégiu, na rôzne aktivity a projekty v Spoločenstve Ladislava Hanusa, na majstrovstvá sveta v hokeji, na víťazstvá Veroniky, Petry,  Petra, trnavského Spartaka i slovenských futbalistov, na čítanie aj písanie, na stretnutia s ľuďmi, ktorých mám rád, i na čas ticha a modlitby.

Gabriel Hunčaga, historik a dominikán

1. Asi najväčšie obavy mám z narastajúcej ľahostajnosti a stále viac sa zakoreňujúcej ľudskej hlúposti. Obe tieto skutočnosti vnímam ako reálnu hrozbu pre súčasný kresťanský étos.

Sv. Tomáš Akvinský hovorí, že ľahostajnosť (ignorantia) je natoľko zlá ľudská vlastnosť, že je pravým opakom čnosti. Spôsobuje, že človek, ktorý je ľahostajný, má spoluúčasť na zle, ktoré nemá vo svete kto zastaviť. Ignorancia zároveň zbavuje človeka možnosti mať aktívnu účasť na dobre, ktoré by nastalo, ak by sme neboli ľahostajní. Inými slovami povedané, človek ťažko hreší aj tým, že nevykoná dobro, ktoré vykonať mohol, ale pre vlastnú ľahostajnosť tak neučinil. Ľahostajný človek už potom nedokáže vnímať skutočnú hodnotu ľudského života ani transcendentný obsah náboženstva a v konečnom dôsledku ani dôležitosť vlastného obrátenia.

Ľudská hlúposť (stultitia) sa v stredoveku chápala ako jeden z najťažších následkov dedičného hriechu, a keďže mala táto epocha záľubu v protikladoch, tak sa pod hlúposťou rozumel presný opak biblickej múdrosti. Podľa Izidora zo Sevilly je výsledkom tejto zápornej vlastnosti v živote človeka duchovná vyprahnutosť, strnulosť a necitlivosť. Prejavuje sa to v neschopnosti držať sa „zdravého rozumu“ a v prehnanom sentimente. Ovocím takéhoto stavu je potom pasívny jedinec neschopný kritického úsudku, ktorý je ľahko manipulovateľný a náchylný k sektárskemu mysleniu.

2. Je toho viac. Zrejme najintenzívnejšie budem očakávať, čo prinesie cirkvi 100. výročie mariánskych zjavení vo Fatime. Tiež ma bude zaujímať, ako sa reformovanému kresťanstvu podarí uchopiť 500. výročie reformácie a kto sa v pestrej palete jej odnoží bude považovať za skutočného dediča roku 1517. V kontexte súčasných spoločenských javov, ktoré vytláčajú aktívnych kresťanov s ich hodnotovou orientáciou na spoločenskú perifériu, to môže mať vážne dôsledky. Okrem toho budem určite zvedavý aj na ôsme pokračovanie Hviezdnej ságy.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo