KOMENTÁR: Kampaňou k plnému košiaru

Katolícka cirkev pomaly spúšťa kampaň, aby sa k nej pri májovom sčítaní veriaci prihlásili. Načo?

Argumenty, prečo by mala najväčšia slovenská cirkev robiť marketing za účelom povzbudiť svojich veriacich prihlásiť sa k nej, sú dosť nejasné. Predovšetkým evokujú nedôveru k svojim členom. Ak niekto chodí každú nedeľu do kostola, zrejme nezaznačí kolonku "bez vyznania". U návštevníkov vianočných a veľkonočných bohoslužieb sa predpokladá to isté. Ak sa niekto neprihlási ku katolicizmu, asi na to má dôvod. Otázne preto je, koho vlastne chce cirkev presviedčať? Ak neverí svojim vlastným, priznáva sa k nepríjemnej skutočnosti.

„V Pakistane či Egypte by sa našej snahe 'vyznať vieru' pre štatistický úrad cez slzy vysmiali.“ Zdieľať

Kampaň na podporu vyznania viery pri príležitosti štatistickej masovky vyznieva ako nepodarený žart. Máme na Slovensku problém vyznávať vieru? Zrejme od prípadu k prípadu. Možností, kedy sa k viere priznať, sa ponúkajú denne. Od prežehnania sa na verejnosti cez priznanie svojich hodnôt v debate medzi kolegami a podobne. Mnohé ďalšie nám kazatelia pripomínajú nedeľu čo nedeľu. Dávať do popredia zakrúžkovanie jednej kolonky v dotazníku je popri tom mätúce. Okrem toho, pastiersky list na tému sčítania sa bude čítať namiesto kázne v najväčší sviatok liturgického roka.

Ak budú bibloardy hlásať, že sa nemáme hanbiť za vieru, bude to tiež znieť tragikomicky. Dotazník je predsa anonymný, takže strach či hanbu vyznať vieru bude mať asi skutočne len človek, ktorý potrebuje mentálnu podporu. Okrem toho, vyzývať na vyznanie viery v tomto kontexte sa skôr hodí do prostredia, kde sa kresťania pre vieru boja o svoj život. V Pakistane či Egypte by sa našej snahe „vyznať vieru“ pre štatistický úrad cez slzy vysmiali.

Keďže cirkvám sú na Slovensku prideľované financie na základe počtu duchovných, nemožno obviniť Katolícku cirkev z pragmatických dôvodov. Jediným možným vysvetlením, prečo sa chystá okolo sčítacích hárkov zo strany cirkvi toľko ruchu, je jedno. Mať opäť pocit, že nás je veľa a že na nás nik nemá. Pritom v poslednom čase počúvame z úst viacerých kňazov či cirkevných hodnostárov rozumné slová o tom, že nastala doba, kedy si treba dať dole ružové okuliare a pozrieť sa úprimne na reálnu situáciu. Bilbordy a kampaň ukazujú, že sme na to ešte nedozreli.

Pavol Rábara
Foto: autor

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo