Prečo sa Andrej Danko až tak ľahko premiérom nestane

Prečo sa Andrej Danko až tak ľahko premiérom nestane

Ilustračná foto: TASR - Martin Baumann

O politickom skokanovi roka 2016. Alebo prečo by Robert Fico prestal rozumieť svetu, v ktorom by sa mal stať raz niekto ako Andrej Danko jeho nástupcom.

Spätne je tomu ťažké uveriť. No ešte takto pred rokom sa zdalo, že ak má niekto z vtedajších lídrov najlepšiu šancu vystriedať Roberta Fica na premiérskom poste – či už po marcových voľbách roku 2016 alebo raz neskôr - je to Radoslav Procházka.

Posledné mesiace sa v tejto súvislosti rovnako často skloňuje meno Andreja Danka. Lídrovi SNS to zjavne robí dobre, vždy keď sa ho na to novinári pýtajú (a pýtajú sa ho na to čoraz častejšie), vystrúha štátnický výraz, rozhovorí sa o pokore a skromnosti, v slabšej chvíli však o svojom premiérskom sne niečo naznačí a v ešte slabšej chvíli sa o ňom dohaduje s Richardom Sulíkom v Hainburgu.

To, že komentátori Danka pasujú za favorita na premiéra v postficovskej dobe, má svoju logiku: Smer od volieb stagnuje či padá, SNS má takmer dvojnásobné preferencie oproti marcovým voľbám, Danko má stále punc novej tváre a hoci jeho politickým obsahom je prázdno, funkcia predsedu NR SR mu dáva auru štátnika.

Ale čo ak je to tak, že Andrej Danko už s SNS v skutočnosti narazil na strop, rovnako ako zo spätného pohľadu naň narazil koncom roku 2015 Radoslav Procházka?

Tu sú dva hlavné dôvody, pre ktoré to tak môže byť.

Prvý nepriateľ Dankových ambícií: limity SNS

Pesimistická hypotéza pre Danka znie, že sa mu v tomto roku podarilo naplniť len tradičný rezervoár národniarskych voličov. V ére samostatného Slovenska získala Slotova SNS najviac vo voľbách roku 2006, keď jej dalo hlas takmer 12 percent voličov. Následne dosahovala v prieskumoch okolo 12 až 14 percent, presne ako teraz za Danka.

Lenže potom prišli škandály slotovských ministrov, Fico národniarov doslova rozobral na súčiastky a ukradol jej desiatky tisíc voličov.

Na prvý pohľad to teda vyzerá, že SNS si po rokoch vzala len to, čo jej patrilo. Už z marcových volieb vyplynulo, že Danko výrazne nadpriemerne bodoval presne tam, kde kedysi Slota, teda v Žilinskom a Trenčianskom kraji. A je možné, že teraz napĺňa potenciál, ktorý mala už za Slotu.

No pre Danka je tu aj optimistická hypotéza. Denník N spravil na základe dát z posledných dvoch prieskumov Focusu zaujímavú analýzu, z ktorej vyplýva, že štruktúra pribúdajúcich voličov SNS sa po marcových voľbách mení. Kým v tradičných baštách začína v relatívnom vyjadrení strácať podporu, posilňuje najmä na východe Slovenska. Denník tieto posuny vyjadril v metafore, že „SNS sa mení na malý Smer“.

Tu treba dodať, že táto interpretácia o meniacej sa podpore SNS v jednotlivých regiónoch vychádza zo značne malej vzorky respondentov, preto je otázne, nakoľko presne zodpovedá realite. Ale ak sa aj v ďalších prieskumoch Focusu potvrdí, že Danko loví v teréne, kde sa Slotovi skôr nedarilo, argument o tom, že značka SNS je pre ambície jej lídra balvanom, padá.

Druhý nepriateľ Dankových ambícií: on sám

V skutočnosti je však tým najväčším balvanom Andreja Danka niečo iné, zhrňme to dvoma slovami: Andrej Danko.

Medzi významnými politikmi opozície aj Smeru je dnes veľa rozdielov, ale všetci sa vzácne zhodnú, keď opisujú svoje skúsenosti s predsedom SNS. O Andrejovi Dankovi sa v zákulisí až istým dešpektom hovorí ako o tom, kto má krátku zápalnú šnúru. Dokonca veľmi krátku.

Dosiaľ si politici navzájom vymieňali historky napríklad o tom, ako sa šéf SNS aj po jemnom náznaku nesúhlasu na rokovaní zodvihne a so svojou vystrašenou suitou urazene odíde. V nedávnej debate s Richardom Sulíkom videla jeho prchkú povahu už celá krajina. Rovnako včera, bez zjavného dôvodu, obvinil Danko z rozbíjania koalície Erika Tomáša a Mareka Maďariča (o probléme Danka so sebou samým už napísal výstižný komentár Dag Daniš).

Aj to je dôvod, pre ktorý Robert Fico politikom Dankom tak trochu pohŕda: Fico sa vnútri strany aj vlády a rovnako vo verejnom priestore dokázal aj pod najväčším tlakom ovládať. Jeho najväčšou silou je pozoruhodná sebadisciplína, napokon aj na pohľad spontánne ataky proti novinárom sú len výsledkom premyslenej a chladnej úvahy.

Andrej Danko však nemá sebakontrolu, čo je pre každého potenciálneho lídra diskvalifikujúca vlastnosť. Navyše, v politike nemá nielen témy, ale ani jasnú stratégiu.

A tu je ďalší významný rozdiel oproti Smeru. Iste, Ficova strana je po 17 rokoch existencie a deviatich rokoch vlády vyčerpaná. Má však stále jednu zásadnú prednosť, vďaka ktorej prežila životný cyklus HZDS či SDKÚ: Robert Fico je tímový hráč, má okolo seba v najužšom vedení aj ľudí, ktorí používajú vlastnú hlavu a od ktorých nečaká, že mu dajú vždy za pravdu. Kým bežní straníci a funkcionári Smeru fungujú ako poslušná armáda, v úzkom vedení vládlo vždy niečo ako diskusná kultúra. A Fico bol vždy ten, kto netrieskal päsťou do stola, ale vyvažoval rôzne záujmy, pozičné boje aj názory. Mimochodom, v tomto si je podobný s Mikulášom Dzurindom, aj preto mohli byť obaja dlhoročnými premiérmi.

Úspech Smeru je tak postavený na Ficovom vyžarovaní, ale bez politikov ako Peter Kažimír, Marek Maďarič a, áno, aj Robert Kaliňák by to nemohlo tak dlho vydržať. Unavený premiér preto vie, čo robí, keď nechá tandem Maďarič/Kažimír, aby v budúcom roku vypracoval nový stranícky program, s ktorým chce vyhrať ďalšie voľby.

Čo z tohto má Andrej Danko? Len sebavyžarovanie, inak vôbec nič. V SNS nemá žiaden tím, ani si ho nepestuje, stranu si kúpil (minulý rok jej požičal takmer 300 tisíc eur) a tak sa správa aj k svojim na povel úslužným straníkom. Ministrami spravil ľudí, ktorých pár dní pred ich nomináciou ani nepoznal a v zákulisí sa dnes pátra, čo vlastne za partiu ľudí dosadil a dosadzuje na ekonomicky dôležité pozície.

Vydolovať vlastný názor zo súčasných poslancov SNS je pre novinára temer nedosiahnuteľná misia. Je zbytočné poznať mená podpredsedov SNS, za všetko hovorí fakt, že po Dankovi najvýraznejším politikom súčasnej SNS je Jaroslav Paška (ak ste jeho politickú existenciu nezaregistrovali, pripomeniem, že vo vysokej politike je už vyše 20 rokov, istý čas bol aj ministrom školstva). Tiež nie je jednoduché odpovedať na otázku, či takýmto despoticko-vlastníckym spôsobom ovládal SNS viac Slota alebo Danko.

Je preto otázne, či táto prázdna nádoba, akou je dnešná SNS, dokáže ešte rást, respektíve si držať dnešné preferencie, a to všetko len vďaka aure predsedu NR SR. 

Ale možno sa vo všetkom mýlim, Andrej Danko po večeroch vypracuje pre rok 2017 kompletne nový cestovný poriadok Železničnej spoločnosti Slovensko a SNS bude ďalej stúpať ku hviezdam.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo