Rex Tillerson: Trumpov pragmatický top diplomat

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rex Tillerson: Trumpov pragmatický top diplomat

Rex Tillerson na stretnutí Svetového ekonomického fóra v Davose v roku 2009. Foto: flickr.com/Michael Wuertenberg

Donald Trump si za svojho ministra zahraničných vecí vybral podnikateľa ťažkej váhy Rexa Tillersona. O jeho politických názoroch veľa nevieme.

Rex Tillerson sa narodil 23. marca 1952 v Texase. Na univerzite v Austine vyštudoval stavebné inžinierstvo a v roku 1975 začal pracovať v ropnom koncerne Exxon. Tu sa postupne z nižších pozícií cez vedúceho pobočiek v Jemene a Thajsku prepracoval na viceprezidenta divízie Exxon Ventures, ktorá pôsobila v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. Keď sa v roku 1999 Exxon zlúčil s inou veľkou ropnou spoločnosťou Mobil, v holdingu ExxonMobil bol vymenovaný za výkonného viceprezidenta a následne v roku 2004 sa stal jeho prezidentom. ExxonMobil je najväčším priamym následníkom spoločnosti Standard Oil company, ktorú v roku 1870 založil John D. Rockefeller. Dnes je z holdingu nadnárodná korporácia so sídlom v Texase, ktorá vlastní 38 ropných rafinérií v 21 krajinách sveta. Z hľadiska obratu je ôsmou najväčšou spoločnosťou na svete, medzi súkromnými ropnými spoločnosťami je úplne najväčšia.

Tillerson je druhýkrát ženatý, má štyri deti. Ak by nebol vymenovaný za ministra, budúci rok by vo veku 65 rokov odišiel do dôchodku. Celoživotne sa venuje skautingu, v rokoch 2010 až 2012 bol prezidentom americkej organizácie Boy Scouts of America.

Noviny Financial Times o ňom napísali, že je typickým produktom kultúry spoločnosti Exxon, ktorá je známa excelentnými inžinierskymi prácami, ale niekedy aj aroganciou a neprispôsobivosťou jej manažérov, ktorí mávajú vysoké IQ, ale nízke EQ. Podľa predstaviteľov konkurenčných firiem, ktorí o ňom pre londýnske noviny hovorili, potenciál bridlicovej revolúcie, ktorá mení americký ropný priemysel, Tillerson pochopil iba pomaly. „Je veľmi opatrný, veľmi dôkladný a veľmi konzervatívny.“ A, samozrejme, je tvrdý vyjednávač.

Podľa Kissingera si Tillerson pri obchodoch s Rusmi iba robil svoju prácu. „Ak by sa nesnažil o dobré vzťahy s Ruskom, ako šéf ExxonMobil by bol zbytočný.“ Zdieľať

Napriek jeho potenciálu stať sa americkým top diplomatom nie sú Tillersonove politické názory na konkrétne svetové problémy takmer vôbec známe. Je dlhoročným finančným podporovateľom republikánskej strany, zaujímavé je, že v posledných prezidentských voľbách podporil Jeba Busha. Patrí medzi priaznivcov dohody o Transpacifickom partnerstve (TPP), ktorú Trump plánuje zrušiť (podľa Trumpa nedostatočne reflektovala americké záujmy). Tillerson taktiež nesúhlasil so zavedením sankcií proti Rusku po anexii Krymu.

Práve v súvislosti s Ruskom sa vyrojilo najviac výhrad pri jeho nominácii, keďže si s touto krajinou ako predstaviteľ ExxonMobil vybudoval blízky vzťah. Medzi jeho posledné úspechy patrí strategická dohoda z roku 2012, ktorú uzavrel s ruským ropným gigantom Rosnefť, na základe ktorej bude môcť ExxonMobil skúmať ropné ložiská v Čiernom mori a v arktickej oblasti Karského mora a ruská spoločnosť bude mať prístup k zásobám ropy v Texase, Kanade a Mexickom zálive. V roku 2013 mu Vladimír Putin udelil Rad priateľstva, čo je najvyššie ruské štátne vyznamenanie pre zahraničné osobnosti.

Viacero komentátorov však takéto výhrady spochybnilo ako nepodstatné, pretože vzťahy medzi Tillersonom a Putinom podľa nich nie sú osobné, ale pragmatické založené na obchodných záujmoch. Henry Kissinger, bývalý minister zahraničných vecí USA a doyen zahraničnej politiky o Tillersonovi povedal, že si pri obchodoch s Rusmi iba robil svoju prácu. „Ak by sa nesnažil o dobré vzťahy s Ruskom, ako šéf ExxonMobil by bol zbytočný.“

Rex Tillerson ako prezident ExxonMobil na stretnutí s Vladimírom Putinom 21. júna 2012. Foto: TASR/AP

Gregg Roman, výkonný riaditeľ inštitútu Middle East Forum, napísal, že Tillerson a Trump sú si podobní v tom, že obaja pochádzajú z horných priečok svetového obchodu, no kým Trump podnikal v súkromnej sfére, Tillerson musel jednať s najvyššími predstaviteľmi štátov sveta a získať si ich dôveru. „To, čo Tillerson môže priniesť na stôl, je dôverná známosť Putina, toho, ako pracuje a predovšetkým ako sa s ním dá dohodnúť. (...) Ruské kroky sa nám môžu alebo nemusia páčiť, ale na medzinárodnej scéne ich už viac nemôžeme ignorovať. Mať za ministra zahraničných vecí človeka, ktorý s Putinom úspešne jednal a získal si jeho dôveru, sa môže ukázať ako Trumpov skvelý ťah.“ Roman tiež spochybňuje, že by Trumpova vláda mala byť iba na základe Tillersona k Rusku príliš ústretová, pretože v nej budú sedieť aj ľudia ako minister obrany James Mattis a nový riaditeľ CIA Mike Pompeo, ktorí sú smerom k Rusku zásadne skeptickí.

Podľa CNN si Trump Tillersona vybral na základe odporúčania Condoleezzy Riceovej, ministerky zahraničných vecí vo vláde Georga W. Busha, a Roberta Gatesa, ministra obrany vo vládach Busha aj Baracka Obamu. Pochvalne sa o ňom vyjadrili aj viacerí ďalší členovia a spolupracovníci vlád otca a syna Bushovcov ako James Baker, Stephen Hadley či Dick Chaney. Časť médií tieto odporúčania následne spochybnila pre blízky vzťah týchto politikov k ExxonMobil, ktorému robili poradenské služby.

Gregg Roman z Middle East Forum spochybňuje, že by Trumpova vláda mala byť k Rusku príliš ústretová, pretože v nej budú sedieť aj ľudia ako Mattis a Pompeo, ktorí sú smerom k Rusku zásadne skeptickí. Zdieľať

Keďže americké ministerstvo zahraničných vecí počas posledných rokov ovplyvňuje vývoj vo svete aj v kultúrno-spoločenskej oblasti, napr. cez finančnú a diplomatickú podporu gay-pridov a „potratových práv“, môže byť dôležité, že Tillerson utŕžil kritiku aj od sociálnych konzervatívcov. Napr. od Tonyho Perkinsa, evanjelikálneho prezidenta konzervatívnej mimovládky Family Research Council, ktorý počas volieb patril medzi Trumpových podporovateľov. Počas rokov, v ktorých Tillerson pôsobil ako prezident spomínaných Boy Scouts of America, sa totiž zasadzoval o to, aby organizácia umožnila na miesta skautských lídrov vyberať aj otvorených homosexuálov, čo sa dovtedy považovalo za rozporné s princípmi organizácie stojacej na kresťanských základoch. Spoločnosť ExxonMobil za jeho vedenia patrila tiež medzi priamych finančných podporovateľov propotratovej organizácie Planned Parenthood.

Tillersona musí ako ministra zahraničných vecí potvrdiť hlasovanie v americkom Senáte, no tomu predchádza ešte vypočutie v senátnej Komisii pre zahraničné vzťahy, ktorá ho musí odporučiť. Medzi 19 členmi tu majú republikáni väčšinu iba jedného hlasu. K republikánskym členom patrí napr. Marco Rubio, ktorý sa po oznámení Tillersonovej nominácie vyjadril, že „byť priateľom Vladimíra Putina nie je vlastnosť, ktorú očakávam od ministra zahraničných vecí“. Na druhej strane Trumpov kritik Jeff Flake, ktorý je blízky Johnovi McCainovi, povedal, že Tillersona vďaka odporúčaniu Bakera, Ricovej a Gatesa považuje za „ťažkú váhu“.

Medzi členov komisie patrí aj republikánsky libertarián Rand Paul, ktorý už pri diskutovaní o neokonzervatívnych „jastraboch“ Johnovi Boltonovi a Rudym Giulianim povedal, že by ich zablokoval, pretože by podľa neho popreli Trumpov predvolebný sľub o novej zahraničnej politike USA na Blízkom východe. „Zmena režimov na Blízkom východe nefunguje. Vojna v Iraku bola strategickým zlyhaním. Chcem niekoho, kto v týchto kľúčových veciach s Donaldom Trumpom súhlasí,“ povedal Paul s tým, že voči Tillersonovi je zatiaľ otvorený a počká si na jeho vypočutie v komisii. Takisto sa ale vyjadril, že bude oponovať akejkoľvek pozícii pre Johna Boltona, ktorý by podľa NBC mal byť na ministerstve Tillersonovým zástupcom.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo