Curriculum vitae (Rudolf Dobiáš)

Curriculum vitae (Rudolf Dobiáš)

Na snímke bývalý politický väzeň a spisovateľ Rudolf Dobiáš počas tlačovej konferencie Ústavu pamäti národa pri príležitosti Dňa otvorených dverí Ústavu pamäti národa. FOTO TASR - Andrej Galica

Báseň na nedeľu - Michal Chuda vyberá na každú nedeľu krásne slovenské básne.

Rudolf Dobiáš
Curriculum vitae

1
Boli raz dvaja chudobní,
mali len sami seba.
Stôl, stoličku a krehké sny,
na stole skyvu chleba.
Aj za hrsť nocí, zopár dní
pod bdelým okom neba.
A víno, banket náhodný,
aj obed bez obeda.
Keď pustili sa do sveta,
mali sa opäť biedne.
Nosila sa tam vendeta
a sväté vojny triedne.

2
A ráno naspäť k lopate,
ku hviezdam ťažných veží.
Ó, sloje, buďte bohaté,
dajte nám aspoň prežiť!
Mám doma dievča okaté
– vodopád smiechu svieži –,
čo zbiera klásky na blate
a miesi na chlieb v dieži.
Do šera mojej hlbiny
poslalo svoje oči.
Je to môj lampáš jediný.
Bludička v dlhej noci.

3
Zobudil som sa. Svitalo.
Povieval vánok vlažný
a vonku vtáča spievalo.
Vďaka ti, Bože, za dni,
keď som pil z tvojich pokálov
a lúštil život prázdny,
keď páchlo to, čo voňalo,
a múdri boli blázni.
Bol život ako galeje.
Aspoň, že žiť sme smeli.
Ešteže boli nádeje
a božie stráže bdeli.

4
So štítom a či na štíte?
Ale aj byť či nebyť?
Tie heslá boli vyšité
na zachmúrenom nebi,
keď prosté bolo zložité
a v ústach horkli chleby.
Bol som len slimák v ulite,
Boha som prosil: Nebi!
Dieťa sa hralo vedľa mňa,
smialo sa mojej traume.
Čo mu to miešam do hrania?
Radšej sa spolu hrajme.

5
Som dieťa. Hrám sa, teda som.
Teším sa z náhlej zmeny.
Bežíme rovno za nosom
do rozprávkových siení.
Aj bez šabličky za pásom,
stratení v cudzej zemi,
zakrádame sa palácom,
na tiene premenení.
Čakali sme tam na kráľa,
čo všetkých vyslobodí.
V žalári pravda skučala,
a kati mali hody.

6
Nedalo sa ujsť zo scény,
spálili všetky mosty.
Tak sme sa hrali na nemých,
zakliatych do tichosti.
Strach uhľom písal na steny
zoznamy čiernych hostí.
Chveli sa domy, antény,
i mŕtvi na večnosti.
Dieťa sa chvelo ako list,
tiež mu bol život drahý.
Nech teda príde, čo má prísť.
A prišiel kráľ. Bol nahý.

7
Jedny sú cesty človečie
a iné cesty Božie.
Pán Boh ti chleba napečie,
aj keď mu chýba zbožie.
A ponúkne ti bezpečie,
aké len on dať môže:
azyl i lôžko najmäkšie,
keď zoderú ťa z kože.
Je po lete. Však večery
sú ako náruč teplá.
Stačí len dvere otvoriť,
aby ťa neodmietla.

8
Boli raz dvaja chudobní,
čo sladkú biedu treli.
Boli si v láske podobní
a žili život skvelý.
Ak človek kameň zúrodní,
hneď začína byť smelý.
Nevyplakáva nad hrobmi,
nesníva na posteli.
Boli raz dvaja. Ešte sú
tí blúznivci a blázni.
Kam idú, keď nič nenesú,
len batoh biedy prázdny?
. . .

Rudolf Dobiáš (1934), básnik a prozaik, spisovateľ pre deti a mládež, si tému svojich viacerých knižiek nemusel veľmi hľadať – našla si ho sama. V roku 1953 bol totiž nespravodlivo obvinený z protištátnej činnosti a väznený v Jáchymove. Amnestovaný bol až v roku 1960 a prepustený na slobodu.

Jeho osobná skúsenosť, ťažká a bolestná, našla svoj odraz v jeho literárnej tvorbe – v próze i v poézii.
Som rád, že knihe jeho próz z väzenského prostredia Temná zeleň (1996) som vo Vydavateľstve Nové mesto spolu s Jozefom Zavarským pomáhal na svet.
Z tohto skúsenostného zázemia je aj Dobiášova báseň Curriculum vitae, ktorú som prevzal z katalógu 9. medzinárodného výtvarno-literárneho sympózia ORA ET ARS – SKALKA 2016, ktorého hlavným organizátorom je mesto Trenčín.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo