Envirorezort aktuálne robí nové posudzovanie vplyvu diaľnice na životné prostredie. Pri tomto diaľničnom úseku sú totiž dve možnosti jeho trasovania, a to buď povrchovým alebo tunelovým variantom. "Hovoria mi predbežne, že lepšie sa im javí byť tunelový variant. Ale počkáme si na výsledok štúdie, ktorú dostanem z ministerstva životného prostredia," opísal Érsek v rozhovore pre TASR.

Túto časť diaľnice pri Martine pritom už roky sprevádzajú komplikácie. Pôvodne bol na úsek zvolený povrchový variant s tunelmi Rojkov a Havran. Mimovládne organizácie však spochybnili posúdenie vplyvu stavby na územia Natura 2000. Európska komisia preto v roku 2010 neodobrila financovanie výstavby tejto časti diaľnice cez takzvané projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP projekty) Európskou investičnou bankou, ktoré plánovala prvá vláda Roberta Fica.

Súhlas EK dostala diaľnica až koncom roka 2012. Brusel prijal opatrenia Slovenska, ktoré mali zmierniť dosah diaľnice na životné prostredie. Na jar 2013 sa však na trase budúcej diaľnice pri obci Šútovo zosunula pôda. Tak sa opäť spustilo environmentálne posudzovanie nového trasovania diaľnice, ktoré prebieha doteraz. 

Minister dopravy za čias bývalej vlády Ján Počiatek (Smer-SD) veril v povrchový variant tejto diaľnice, jeho nástupca Roman Brecely (#Sieť) však už spomínal ako vhodnejší tunelový variant. Úsek Turany – Hubová je pritom posledným úsekom na diaľnici D1, ktorý sa doteraz nestavia a ani nesúťaží.