KULTUREVUE: Otázniky druhej svetovej vojny

Kniha amerického historika maďarského pôvodu Johna Lukacsa otvára večnú otázku - bol pre Európu väčším nepriateľom Hitler alebo Stalin? A kto z nich bol horší politický stratég?

Lukacs sa narodil v roku 1924 v Maďarsku. Na univerzite v Budapešti študoval históriu, počas druhej svetovej vojny bol ako syn židovskej matky odvedený do pracovných práporov maďarskej armády, aby bojoval po boku Nemecka, z ktorej ale dezertoval a ku koncu vojny sa ukrýval v Budapešti. Po víťazstve spojencov utiekol v roku 1946 pred nastupujúcim komunizmom do USA, kde žije a tvorí dodnes. Patrí k rešpektovaným americkým historikom, venuje sa histórii ideí a dejinám 20. storočia, napísal knihy ako The Hitler of History; Churchill: Visionary. Statesman. Historian; George Kennan: A Study of Character. V slovenskom a českom prostredí je zatiaľ pomerne neznámy, vyšli mu tu tri menšie knihy Demokracia a populizmus, Jún 1941. Hitler a Stalin a Na konci věku.

Okrem historických prác sa vyjadruje aj k aktuálnym udalostiam, politike a vývoju spoločnosti vo všeobecnosti. Patrí k váženým katolíckym konzervatívcom, tvrdí, že liberalizmus sa hodnotovo vyčerpal a zatiaľ nebadane zažívame koniec moderného veku. Na portáli Českého rozhlasu 6 sa dá nájsť aj jeho esej „K čertu s kulturou“, kde kritizuje barbarizujúcu sa spoločnosť. Neradí sa k neo- ani paleokonzervatívcom, ale sám seba označuje za reakcionára. Neverí v predurčenosť demokracie alebo v správnosť jej organizovaného (tým menej vojenského) šírenia vo svete, paleokonzervatívcom vytýka nacionalizmus a populizmus. Napriek jeho pokročilému veku (alebo vďaka nemu) je štýl jeho písania neuveriteľne živý a čítavý, cítiť z neho nadhľad, aj odbornú erudovanosť.

Kniha Jún 1941. Hitler a Stalin je rozsahom útla, obsahuje iba niečo vyše 130 strán, je však tvorená myšlienkovo a informačne veľmi hutným textom. Rozdelená je do deviatich kapitol. V prvej Lukacs krátko približuje historickú perspektívu júna roku 1941, kedy Hitler zaútočil na Rusko, v ďalších dvoch prináša portréty Hitlera a Stalina s pokusom interpretovať ich vzájomné vzťahy, kontakty a plány. Ďalšie štyri kapitoly sa venujú osudnému 22. júnu a mapujú, ako Hitlerov vpád do ZSSR vnímali v hlavných svetových metropolách ako Berlín, Moskva, Londýn či Washington. Nakoniec Lukacs približuje udalosti po Hitlerovom vpáde, a hovorí o viacerých strategických, ale nezamýšľaných dôsledkoch, ktoré tento vpád a udalosti po ňom vyvolali. Veľmi pôsobivo tiež popisuje, na akom tenkom ľade sa vojna odohrávala, napr. pri rozhodnutí Japonska zaútočiť nie na Rusko, ale na USA, čo Stalinovi umožnilo presunúť svoje jednotky na západný front, ktorý tak bol, aj vďaka invázii spojencov, zachránený.

Prečo Hitler napadol ZSSR?

"Ak by Rusko padlo, sčasti izolacionistická Amerika sa už do vojny nezapojí, Británia zostane osamotená, a teda 'porážka Ruska prinúti Anglicko uzavrieť mier'.“ Zdieľať

Jedným z hlavných motívov knihy je snaha vysvetliť Hitlerovo rozhodnutie napadnúť ZSSR. V čase nemeckých útokov na západnú Európu a neúspešného obliehania Británie bolo otvorenie druhého frontu proti Sovietskemu zväzu veľkým rizikom, takpovediac stávkou o všetko. Lukacs nesúhlasí s niektorými historikmi tvrdiacimi, že Hitler iba preventívne bránil Nemecko pred Stalinom pripravovaným útokom. Podľa Lukacsa ho Stalin v skutočnosti nemal v pláne a svojím spôsobom Hitlerovi dôveroval. Viackrát pripomína jeho početné ústupky (resp. „dary“) führerovi v snahe čo najviac si ho nakloniť (napr. stupňujúce sa dodávky surovín pre Nemecko), jeho výslovný príkaz, ešte z roku 1940, nestrieľať na prípadné nemecké lietadlá preletujúce ponad ruské územie (ich počet časom rapídne narastal) a za žiadnych okolností nedávať zámienku k potýčkam s Nemcami, jeho absolútne odmietanie podrobných správ o chystanom nemeckom útoku zachytené v denníkoch jeho dôstojníkov a hnev na svojich agentov, ktorí mu varovania neustále donášali („Anglický provokatér! Preskúmať!“, „Prichádzate nás strašiť vojnou, alebo chcete vojnu, pretože nemáte dosť medailí? Ak chcete provokovať Nemcov na hraniciach presúvaním jednotiek bez nášho súhlasu, potom budú padať hlavy, dajte na moje slová!“). Generáli Žukov a Timošenko tesne pred júnom 1941 predostreli Stalinovi plán útoku na Nemecko, čo on odmietol. Lukacs taktiež približuje Stalinov niekoľkodňový šok po Hitlerovom napadnutí, keď sa psychicky zničený odobral na svoju daču a odmietal sa vrátiť späť do úradu, alebo jeho neskorší výrok zachytený v denníku jeho dcéry: „Spolu s Nemcami by sme boli neporaziteľní.“

Lukacs dáva väčšiu váhu argumentu o Hitlerovom boji proti komunizmu, ale ten tiež nepovažuje za dostatočný. Pripomína, že Hitler bol veľmi inteligentný populista a manipulátor, ktorý sa na vlne antikomunizmu veľmi zručne viezol (a možno aj na vlne antisemitizmu...) a podľa Lukacsa to teda nebolo primárnym motívom. Za pravdivejší dôvod považuje jeho plán vládnuť celej Európe, k čomu potreboval dostať na kolená predovšetkým Britániu. Lukacs viackrát cituje Hitlerove výroky k svojim dôstojníkom v zmysle, že Rusko je po Amerike posledným možným britským spojencom (teda neveril, že by Stalin po kontroverznom pakte Ribbentrop-Molotov nemohol prebehnúť na opačnú stranu). Ak by Rusko padlo, sčasti izolacionistická Amerika sa už do vojny nezapojí, Británia zostane osamotená, a teda „porážka Ruska prinúti Anglicko uzavrieť mier“. Lukacs k tomu dopĺňa, že kým počas prvej svetovej vojny mohli spojenci poraziť Nemecko aj bez Ruska, v druhej to už možné nebolo, čo si uvedomoval tak Churchill, ako aj Hitler.

Je však potrebné spomenúť práce niektorých ruských historikov, ktorí archívnymi dokumentmi dokladujú útočné rozostavenie ruskej armády. V českom jazyku vyšla kniha historika Marka Solonina 23. červen aneb Opravdový den "M", kde rozostavenie a plán útoku popisuje, tento rok by mu v slovenčine mala vyjsť aj jeho prvotina 22.6.1941 – Anatómia katastrofy. Solonin počiatočné porážky ruskej armády vysvetľuje aj neochotou ruských vojakov brániť svoj totalitný režim a aj pre veľmi podrobný popis „babráckosti“ stalinského vedenia má medzi ruskými akademikmi veľa nepriateľov. Podľa jeho vysvetlenia bol Stalin prekvapený a neschopný reakcie aj kvôli tomu, že sa cítil ako „prichytený podvodník“. Škoda, že sa Lukacs k ruskej armáde príliš nevyjadruje, jeho teóriu by tak bolo možné lepšie porovnať so Soloninovou.

K téme:
Zachránil Hitler Európu? Zdieľať

Pre čitateľa z nášho prostredia môže byť zaujímavá Lukacsova kritika Stalina za jeho povojnovú podozrievavosť voči Spojeným štátom. Lukacs pripomína, že ak by Stalin prijal americký návrh, že štáty východnej Európy obsadené ruskými armádami budú spravované vládami závislými od Ruska, ale bez zavedenia komunizmu a so zachovaním kontaktov so západnou Európou, teda Marshallov plán, nemuselo dôjsť k studenej vojne. Rusko a jeho krajiny mohli byť potom rekonštruované aj s pomocou západných štátov a Rusko by vstúpilo do novej éry svojej histórie. Lukacs: „Stalin mal väčší strach z amerického (a západného) priateľstva ako nepriateľstva“ .

Spor s Buchananom

Na dokreslenie Lukacsovho videnia druhej svetovej vojny je možné spomenúť jeho spor s Patrickom Buchananom, významným americkým paleokonzervatívcom. Tomu v máji 2008 vyšla provokatívna kniha s názvom Churchill, Hitler a nepotrebná vojna s podtitulom Ako Británia stratila impérium a Západ stratil svet. Buchanan v nej ako kritik amerického vstupu do oboch svetových vojen obracia dnešný pohľad na druhú svetovú vojnu značne naruby. Jej vývoj popisuje ako katastrofu pre západný svet a zodpovednosť za to dáva Churchillovi a jeho rozhodnutiu bojovať proti Hitlerovi po Stalinovom boku. Komunizmus považuje za väčšie zlo v porovnaní s nacizmom, a podľa neho bolo preto potrebné bojovať predovšetkým proti nemu, resp. nechať Hitlera postupovať na východ až do ovládnutia Sovietskeho zväzu. Churchill sa rozhodol inak, čo však podľa Buchanana viedlo k rozpadu britského impéria a rozšíreniu komunizmu vo svete.

Lukacs napísal na Buchananovu knihu ostrú recenziu, kde ho pre „účelové vytrhávanie citácií z kontextu“ a kvôli „narábaniu s polopravdami“ prirovnal k Davidovi Irvingovi spochybňujúcemu holokaust. Táto recenzia vyšla v magazíne The American Conservative, ktorý Patrick Buchanan zakladal, čo taktiež prispelo k následnej búrlivej diskusii medzi americkými konzervatívcami. Nacizmus (aj nacionalizmus všeobecne) považuje Lukacs za minimálne porovnateľne nebezpečný ako komunizmus, pretože pochádzal z Nemecka, jednej z kľúčových krajín západnej civilizácie. „Nemecko bolo súčasťou európskej kultúry, civilizácie a tradície. Rusko nie. Stalin mal svojho predchodcu, Ivana Hrozného. Hitler nie. Brutalita nemeckého národného socializmu bola bezprecedentná, ruská brutalita nie. Nacionalizmus, nie komunizmus, bol hlavnou politickou silou v 20. storočí, a je ním ešte aj dnes. Keď Tretia ríša v r. 1945 padla, možno až 10000 Nemcov spáchalo samovraždu, a nie všetci z nich boli nacistami. Keď vo východnej Európe v r. 1989 padol Sovietsky zväz a komunizmus, neviem o jedinom komunistovi - samovrahovi, či v Rusku alebo inde.“ Lukacs následne uvádza viaceré možnosti, ktoré pred Churchillom stáli: „Pre Britániu boli iba dve alternatívy: buď celá Európa ovládaná Nemeckom alebo východná polovica Ruskom. A jedna (špeciálne západná) polovica Európy bola lepšia ako žiadna. Okrem toho, Churchill povedal, že Rusi môžu pohltiť východnú Európu, ale nie ju úplne ovládnuť, a potom z nej komunizmus zanedlho vymizne. Ak by vojnu vyhral Hitler, nemecký poriadok by pretrval omnoho dlhšie.“

Jún 1941. Hitler a Stalin ponúka veľký záber myšlienok a dejinných súvislostí. Za negatívum by sa dalo považovať občasné vyvodzovanie záverov, ktoré autor nedostatočne vysvetlí alebo nepodloží dostatočnými argumentmi (tie by sme však pravdepodobne našli v jeho iných obsiahlejších publikáciách). Knihe taktiež chýba vysvetlenie rozostavenia ruskej armády. Naopak, veľmi hodnotné je používanie cenných osobných dokumentov a denníkov aktérov daného obdobia.

Lukáš Obšitník

Recenzia bola uverejnená v periodiku ÚPN Pamäť národa, 4/2010.

John Lukacs: Jún 1941. Hitler a Stalin. Bratislava: Kalligram, 2008, 132 s.

Ilustračné foto: archív, takimag.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo