Tucet statočných v jednej knihe

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Tucet statočných v jednej knihe

Dvanástich ľudí v knihe Kristovci (2013) spájal osobný vzťah ku Kristovi. Teraz sa autori okolo editora Ľuba Bechného vo svojej knižnej novinke rozprávali s ďalšími 12 osobnosťami. Tie spája statočnosť.

Ľudia majú dnes radi knižné rozhovory pre ich sviežosť, pestrosť a zároveň hĺbku. Dvanásť statočných je celkom zaujímavá kniha, ktorá má svoje silnejšie aj slabšie stránky.

Zostava dvanástich

Tím 12 statočných tvoria v knihe dnes už nebohý kňaz Anton Srholec, aktivistka Zuzana Števulová z Ligy za ľudské práva, český karidnál Miloslav Vlk, profesor a lekár Vladimír Krčméry, Zuzana Wienk z Aliancie fair-play, český evanjelický farár Jakub Trojan, Biela vrana Zuzana Melicherčíková, metodistický farár z Maďarska Iványi Gábor, blogerka Jana Teleki, ruský profesor Andrej Zubov, podnikateľ Juraj Kudjak a bývalý rektor Katolíckej univerzity Tadeusz Zasępa (už bol publikovaný na Postoji TU).

Editori sa rozhodli pri skladbe dať priestor tak známym osobnostiam, ako aj menej výrazným postavám. V dobrom zmysle tak možno nazvať niektoré rozhovory povinnou jazdou (Srholec, Wienk, Krčméry). Iní, menej „okukaní“ respondenti, majú tiež silné zastúpenie (Gábor, Kudjak, Zubov). Človek tak môže spoznať nové tváre, no zbierka neutrpí na komplexnosti.

Pestrosť publikácie sa prejavila aj v zázemí a profesiách „statočných“. Autori ich hľadali v cirkvách, neziskovkách, v akademickom prostredí i vlastnej kuchyni. Za ich príbehmi išli naprieč konfesiami, vzdelaním či osudmi.

Istú časť čitateľov môže vyrušiť atmosféra rozhovorov s niektorými cirkevnými osobnosťami. Autorom nemožno odoprieť právo vybrať si respondentov podľa svojho gusta, no zopár konfrontačných otázok voči responentom, ktorí kritizujú Katolícku cirkev, by spôsobilo vyváženejší dojem.

Rozhovory nepôsobia jednoliato nielen pre rozmanitosť vybraných osobností, ale aj autorov. S dvanástimi respondentmi sa totiž rozprávalo deväť rôznych ľudí. Ostrieľaní novinári aj študentka.

Kolísavosť má výhody aj nevýhody. Čitateľa na jednej strane neunudí, no pri niektorých osobnostiach sa mu môže vynoriť pocit akéhosi dlhu. Sila „statočných“ si na niektorých miestach pýta možno viac otázok alebo túžbu pozrieť sa na ich život hlbšie. Dĺžka rozhovorov je zrejme edičným kompromisom vzhľadom na počet respondentov. 

Najsilnejšie na autora tejto recenzie pôsobila trojica rozhovorov s profesorom Krčmérym, maďarským metodistom Gáborom a Rusom Zubovom.

Od utečencov po ruskú demokraciu

Interview s lekárom Vladimírom Krčmérym robil reportér Andrej Bán. Hoci je postava profesora Krčméryho pomerne známa, rozhovor neriešil len charitu a problémy tretieho sveta. Krčméry v ňom rozpráva aj o tom, čo ho lákalo na mníšskom živote, prečo chodil ako rektor pripravovať rozpočet vysokej školy na Maltu alebo o zážitku z omše na chate v Roháčoch s biskupom Wojtylom.

Krčméry sa vyjadruje, samozrejme, aj k utečeneckej kríze. Do popredia vystupuje najmä jeho zážitok zo záchytného tábora v maďarskom Hegyeshalome, kam prichádzali vlakom denne tisíce migrantov.

„Latríny vyzerali hrozne. Bol hmlistný deň a zrazu sa z hmly vynorila impozantná postava, dvojmetrový muž, mohutný starec, sivé vlasy, dlhá brada. Prišiel k záchodom a mlčky ich čistil. Bál som sa ho opýtať, kto to je, aby mi nepovedal „Ja som, kto som...“

Tak si profesor Krčméry spomína na Iványiho Gábora, ktorý svojou poníženou službou zrejme zabránil, aby na mieste vznikla epidémia.

Iványi Gábor je metodistický kňaz venujúci sa chudobným, zároveň rektor vysokej školy J. Wesleyho, manžel a otec šiestich detí, bývalý disident, niekdajší poslanec. V knihe hovorí o svojom živote aj duchovne. „Boh má deti, ale nemá vnúčatá, pretože každý sa musí sám rozhodnúť pre obrátenie a zaviazať sa k jeho nasledovaniu,“ vraví.

Keď príde reč na utečencov, kritizuje Orbánovu vládu, že neurobila nič preto, aby bolo „Maďarsko naozaj zodpovednoou prechodnou stanicou Európy“. A rozpráva, ako videl utečenkyňu porodiť dieťa na asfalte uzavretej cesty na maďarsko-srbských hraniciach.

Rozhovor s Andrejom Zubovom sme priniesli na Postoji uplynulú nedeľu. Na prestížnom Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov musel skončiť po tom, čo verejne skritizoval anexiu Krymu, ktorú prirovnal k anšlusu Rakúska.

Veriaci intelektuál, ktorý ešte ako študent protestoval proti okupácii Československa, hovorí v rozhovore aj o tom, prečo sa v Rusku nedarí demokracii a prečo je dvakrát pokrstený.

Zaujímavými postavami v knihe sú aj chartista a český evanjelický farár Trojan, ktorý pochovával Jána Palacha. Alebo Zuzana Melicherčíková, ktorá skončila v McDonalde po tom, čo upozornila na machinácie pri prijímačkách na právo na Univerzite Komenského. Staré chalupy v Čičmamoch zachraňuje Juraj Kudjak, ktorý otvoril kauzy podvodu pri rekonštrukcii Radenovho domu – jedného z najvzácnejších v Čičmamoch. A mohli by sme pokračovať...

Kniha Dvanásť statočných nie je dokonalým dielom, ale takí nie sú ani hostia jej obsahu. Je však užitočným a pekným sprievodcom po stopách statočných činov ľudí ako my.

Vydavateľ knihy Dvanásť statočných pozýva na jej prezentácie, ktoré sa uskutočnia 17. decembra 2016 v Prešove v dvorane Evanjelického kolégia o 16.00 a tiež 18. januára 2017 o 18.00 v predajni Martinus na Obchodnej ulici v Bratislave.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo