Ešte vlani na októbrovom stretnutí stredoeurópskych prolife organizácií som sa dozvedel, že sa pripravovalo hlasovanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy v súvislosti s právom na výhradu vo svedomí. Išlo o tzv. McCaffertyovej správu, ktorá odporúčala výrazné obmedzenie tohto práva.

Správa okrem iného obsahovala „záväzok poskytovateľov zdravotnej starostlivosti poskytovať (zvýraznenie pridané) potrat v prípadoch núdze“. „Núdza“ však v tomto prípade neznamenala to, čo by sme si pod týmto pojmom bežne predstavovali. Tento termín správa definovala ako akékoľvek ohrozenie „zdravia“ ženy. Pojem „zdravie“ je pritom nekonečne elastický termín, ktorý súdy naťahujú tak, aby sa dal aplikovať na akýkoľvek stav bez ohľadu na závažnosť. Cieľom správy bolo zabezpečiť, aby práva svedomia ustúpili do úzadia, kedykoľvek niekto prejaví vážny záujem vykonať potrat.

Svedomie (nielen) v Rade Európy

Hoci hlasovanie parlamentného zhromaždenia nemá podľa európskej legislatívy pre jednotlivé štáty záväzný charakter, cena takého hlasovania proti svedomiu by bola z hľadiska politickej propagandy nesmierne vysoká. S priaznivým výsledkom tohto hlasovania by boli sily stojace proti životu v lepšej pozícii tlačiť na vlády, aby obmedzili právo na výhradu vo svedomí na základe dodatočného argumentu, pričom prípadne odsúhlasenú správu by mohli označiť ako „európsky konsenzus“. No a samozrejme, kolaboranti kultúry smrti v týchto vládach by potom ochotne súhlasili, aby k takýmto obmedzeniam reálne došlo. (Argument postavený na údajnom „európskom konsenze“ už sily proti životu uplatnili aj v iných oblastiach, napríklad v spore ABC v. Írsko). Moji stredoeurópski kolegovia očakávali, že McCaffertyovej správu zhromaždenie bez problémov schváli.

Samotný výsledok tohto hlasovania bol však malým zázrakom. Namiesto prijatia odporúčaní správy namierených proti svedomiu uspeli práve prolife členovia zhromaždenia, ktorí presadili výsledok omnoho priaznivejší z hľadiska práva na výhradu vo svedomí. Stále tu však bola požiadavka, aby poskytovatelia zdravotnej starostlivosti presmerovali pacientov pri postupoch, na ktoré „je pacient na základe zákona oprávnený“ (vrátane potratu), a ktoré poskytovateľ odmieta vykonať.

Tieto súvislosti z októbra minulého roku uvádzam preto, aby som zdôraznil, že útoky na právo na výhradu vo svedomí v oblasti zdravotníctva nie sú fenoménom, ktorý by sa týkal výlučne Spojených štátov. Tieto útoky sa dejú všade. Bez zveličovania možno skonštatovať, že právo na výhradu vo svedomí je veľmi vážne ohrozené.

V USA môžeme čoskoro očakávať obmedzenie práva na ochranu vo svedomí. V decembri došlo k súdnemu sporu týkajúceho sa predpisov o ochrane svedomia, ktoré prijalo Ministerstvo zdravotníctva a starostlivosti (HHS) ku koncu pôsobenia Bushovej administratívy. Tieto predpisy zatiaľ zostávajú v platnosti a sú záväzné aj pre Obamovu administratívu. Právni zástupcovia štátu v mene administratívy písomne informovali súd, že HHS vydá „revidovanú verziu“ Bushových predpisov ešte do konca tohto mesiaca, čiže do konca februára. Obamova administratíva už v prvých týždňoch svojho funkčného obdobia vydala „legislatívny zámer“ zrušiť tieto predpisy, avšak doposiaľ tak neurobila. To znamená, že súd vlastne prinútil Obamovu administratívu, aby tento svoj zámer zrealizovala. Otázkou zostáva, či Obamova administratíva predpisy „zreviduje“ alebo ich „zruší“, prípadne či bude (ako mnohí predpokladajú) predstierať revíziu, ktorá bude znamenať de facto zrušenie. Uvidíme.

Predpisy na ochranu svedomia dlho hľadali svoje miesto v rámci sústavy federálnych zákonov Spojených štátov amerických, boli náhodne roztrúsené a prijímané s časovými odstupmi. Cieľom HHS pod vedením prezidenta Busha bolo upresniť rozsah ochrany svedomia federálnymi zákonmi a zabezpečiť, aby HHS nadobudla regulačné právomoci na ich vynucovanie. Riešením boli práve predpisy na ochranu svedomia, ktoré teraz Obama plánuje rušiť.

Prípad sestry DeCarlo

Na druhej strane samotná existencia predpisov ešte nie je zárukou ich reálneho uplatňovania. Zdá sa, že ani ministerstvo pod vedením Obamu tomu nie je príliš naklonené. Ako dôkaz možno spomenúť prípad Cathy Cenzon-DeCarlo. Od tejto zdravotnej sestry sa žiadalo, aby sa zúčastnila potratu napriek jej výhrade vo svedomí. Podľa federálneho súdu osoby, ktorých právo na výhradu vo svedomí boli porušené, napriek tomu nemajú právo podať žalobu na ich uplatnenie. Inými slovami, uplatnenie práva je vecou HHS. No HHS pod vedením Obamu to zatiaľ odmieta (.pdf).

Cathy Cenzon-DeCarlo: Napriek výhradám vo svedomí sa od nej žiadalo,
aby sa zúčastňovala potratov.

Prípad zdravotnej sestry DeCarlo je otvorený aj na súde štátu New Yorku. V Spojených štátoch ako aj v mnohých iných krajinách nie je ochrana svedomia iba záležitosťou národnej legislatívy. Pri absencii zákona s platnosťou na celom území USA si jednotlivé štáty môžu slobodne prijímať právne akty na ochranu svedomia. Združenie Americans United for Life (Američania zjednotení za život – AUL) ako aj ďalšie organizácie vypracovali vzorové zákony, ktoré možno zakomponovať do legislatívy na úrovni jednotlivých štátov. Štát Idaho vlani prijal komplexný model ochrany svedomia z dielne AUL, hoci sily bojujúce proti životu sa v súčasnosti snažia o novelu, ktorá by poskytovateľom zdravotnej starostlivosti prikazovala asistovať pri samovražde, pokiaľ by asistenciu štát Idaho legalizoval. Azda najviac spomedzi všetkých štátov potrebuje zákony na ochranu svedomia štát Alabama.

Problematiku ochrany svedomia možno zhrnúť do otázky: Malo by sa od fyzickej alebo právnickej osoby pôsobiacej v oblasti zdravotnej starostlivosti vyžadovať, aby vykonala – resp. aby asistovala pri výkone, prípadne presmerovala pacienta na inú osobu, ktorá vykonáva – postupy, o ktorých je táto osoba presvedčená, že sú z morálneho hľadiska nesprávne? V prípade legalizácie potratov a asistovanej samovraždy bojovníci proti životu argumentujú, že je primerané, aby sa od pracovníkov v oblasti zdravotnej starostlivosti vyžadovalo vykonávanie „legálnych zdravotných postupov“ a žiaľ, väčšina verejnosti s tým aj súhlasí, pretože si neuvedomuje problém svedomia, ktorý sa v tejto argumentácii skrýva.

Sloboda svedomia si žiada podporu zvnútra aj zvonku Spojených štátov. Sily bojujúce proti životu sú odhodlané zničiť slobodu svedomia. V tejto súvislosti treba poznamenať, že je poľutovaniahodné, že Bushova administratíva ponechala vydanie federálnych predpisov v tejto oblasti prakticky až na posledné dni svojho osemročného pôsobenia. No ešte horšie by bolo, ak by Obamova administratíva v súlade s očakávaniami tieto predpisy úplne zrušila.

William Saunders
Autor je viceprezidentom pre právne otázky americkej prolife organizácie Americans United for Life (AUL). Je absolventom Harvard Law School, často sa vyjadruje k širokej škále otázok z oblasti práva a verejnej politiky.

Pôvodný text: Conscience Protection at Risk, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, www.pharmainfo.net.