Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
05. december 2016

Sheral našli na ulici a zachránili ju. Vďaka Slovenke dostala vzdelanie a dnes robí vedu

Už 20 rokov pomáha charita chudobným deťom, ktoré by bez podporovateľov zo Slovenska nemohli študovať.
Sheral našli na ulici a zachránili ju. Vďaka Slovenke dostala vzdelanie a dnes robí vedu

Slovenská katolícka charita (SKCH) cez svoj projekt Adopcia na diaľku® podporuje vzdelávanie chudobných a sociálne vylúčených detí a mladých už 20 rokov. Vďaka Slovákom dostáva pomoc aktuálne 2 580 detí. Pomoc je adresná a darca vie, koho podporuje. Prostredníctvom SKCH môže ako „adoptívny rodič“ napísať každý rok list svojmu dieťaťu, od ktorého dostáva tiež kresbu alebo list. O začiatkoch projektu a tiež o tom, ako v súčasnosti prebieha realizácia pomoci v siedmich krajinách, sme sa porozprávali s projektovým manažérom Petrom Knapíkom. K aktuálnej situácii v krajinách sa nám cez e-maily vyjadrili aj naši koordinátori, z Indie sestra Mária Goretti Quadros, SRA, a z Vietnamu fr. Paul Thien Phuoc Le. 

Kedy sa začal projekt Adopcia na diaľku® a v ktorých krajinách?

Začínali sme v roku 1996 s Indiou a Bosnou-Hercegovinou. Bosna-Hercegovina sa vtedy spamätávala z vojnového šoku a obyvateľstvo bolo vo veľmi ťažkej situácii. India bola aj v tom období jednou z najchudobnejších krajín sveta. Deti bežne zomierali opustené na ulici bez pomoci. Žiaľ, aj dnes veľa indických detí nemá zabezpečené ani základné potreby: jedlo, pitnú vodu, domov, vzdelanie.

Deti z albánskej osady V Tale-Bregdet pri prázdninových aktivitách.

Aký je systém fungovania projektu?

Projekt funguje na istej forme vzťahu darcu a obdarovaného dieťaťa/študenta. Keď sa darca zapojí do nášho projektu, stáva sa „adoptívnym rodičom“ na diaľku. Vie, koho podporuje. Na začiatku dostáva fotografiu a dotazník s informáciami o podporovanom dieťati, vie napríklad, akú školu a ktorý ročník dieťa navštevuje, aké má záľuby, aká je jeho sociálna situácia apod. Jedenkrát ročne môže darca dieťaťu poslať pozdrav či list a takisto každoročne podporované dieťa/študent posiela svojmu dobrodincovi list alebo kresbu. Okrem toho spolu s listom dostáva „adoptívny rodič“ aj výpis známok dieťaťa/študenta a jeho aktuálnu fotografiu. Jedenkrát v roku má darca aj správy od koordinátora z danej krajiny o realizácii pomoci. Túto výmenu zásielok zabezpečujeme my v spolupráci s jednotlivými koordinátormi v daných krajinách.

Komu projekt pomáha a ako sú deti a študenti do projektu zaraďovaní?

Cez náš projekt pomáhame núdznym a sociálne vylúčeným deťom v chudobných a rozvojových krajinách. Podmienkou je, aby sa dieťa vzdelávalo. V každej krajine máme svojich partnerov, s ktorými spolupracujeme. Väčšinou sú to charitatívne organizácie: diecézne charity, rehole, farnosti, detské domovy. Ich pracovníci veľmi dobre poznajú miestne pomery, sociálnu situáciu detí a rodín. Oni zabezpečujú zaraďovanie konkrétneho dieťaťa do projektu. Sami sa angažujú pre zlepšenie situácie chudobných obyvateľov a ich komunity. Či už priamou terénnou prácou: kontakt s rodinami, osveta týkajúca sa potreby vzdelávania (napr. indické dievčatá z vidieka), zlepšenie hygieny a prevencia pred chorobami (ugandské deti), sociálne či psychologické poradenstvo, pedagogická pomoc pri zlepšovaní študijných výsledkov detí (doučovanie albánskych a ukrajinských detí, zabezpečenie bezpečného prostredia na prípravu do školy...).

V ktorých krajinách pôsobí SKCH cez Adopciu na diaľku® a aká je výška mesačného príspevku pre jedno dieťa?

V súčasnosti SKCH sprostredkováva pomoc pre deti a študentov zo siedmich krajín: Albánsko, Haiti, India, Kazachstan, Uganda, Ukrajina a Vietnam. Vo všetkých krajinách okrem Indie je výška mesačného príspevku pre jedno dieťa/študenta 20 eur. Pre indické dieťa je to suma 15 eur mesačne. Pre indického študenta bohoslovca 20 eur. 

Ugandské deti pred školou. Vzdelanie im dáva nádej na lepší život.

Priblíž sociálnu situáciu a pomery aspoň v dvoch-troch krajinách, kde pomáhate.

Inzercia

Lepšie to za nás možno opíšu vyjadrenia našich koordinátorov, ktorí žijú priamo v týchto krajinách. V Indii pomáhame nepretržite 20 rokov. Jednou z koordinátoriek je indická sestra Mária Goretti Quadros, SRA, tá nám v uplynulých dňoch napísala e-mail: „India robí veľké pokroky v mnohých oblastiach, no situácia na vidieku je stále veľmi kritická. Vzdelanie je tu biedne. Mnoho detí i dospelých je negramotných. Častým javom v spoločnosti je korupcia, diskriminácia kvôli pohlaviu (muži sú zvýhodňovaní a uprednostňovaní pred ženami, o živote dievčat a žien rozhoduje hlava rodiny, ktorou je muž). Veľké sociálne a ekonomické rozdiely a diskriminácia plynú aj z rozdelenia spoločnosti na kasty. Najchudobnejšie skupiny obyvateľstva nevlastnia žiadnu pôdu ani nemajú možnosti obchodovať. Často pracujú ako nájomníci a je pre nich ťažké uživiť svoju rodinu. Veľkým problémom v Indii je detská práca. Deti sú zneužívané na ťažké práce na poliach či v továrňach.“  Jednoduchšia nie je situácia ani vo Vietname, odkiaľ nás pravidelne informuje fr. Paul Thien Phuoc Le, náš koordinátor a pracovník Caritas Vietnam. Z jeho správ sú tieto slová: „Vietnamské deti, ktoré žijú na vidieku, majú ťažký život. Často sú to polosiroty a žijú len s jedným rodičom. Aby rodina prežila, deti pomáhajú s prácami na poli, v domácnosti či sa starajú o domáce zvieratá. Pletú napríklad rohože či chodia na rybolov. Škola je často ďaleko a nemajú financie na cestovné či na doučovanie. Veľa vietnamských rodín sa živí poľnohospodárstvom, čo nie je v tejto krajine jednoduché. Obyvatelia nepoznajú novšie poľnohospodárske technológie a nevedia používať poľnohospodársku techniku, je pre nich preto ťažké uživiť sa. Rodiny sú často extrémne chudobné a deti i rodičia negramotní. Niektoré deti nemajú ani rodný list. Bez rodných listov prakticky „neexistujú“, a hoci môžu chodiť do školy, nedostanú vysvedčenie ani potvrdenie o návšteve školy či doklad o ukončení štúdia. Mnohé nemajú dostatok potravín a oblečenia. Rovnako ich rodinám chýbajú prostriedky na zaplatenie školného a školských pomôcok. Veľa vietnamských detí preto nezíska ani základné vzdelanie, v škole prepadávajú a v skorom veku školu aj úplne zanechávajú.“ 

Keďže v Indii Slováci pomáhajú 20 rokov, je možné spomenúť aspoň jeden z príbehov indických detí?

Iste, toto je príbeh indického dievčaťa Sheral: Sheral bola nájdená ako päťročná opustená na ulici. Miestny kňaz, vidiac jej žalostnú situáciu, poprosil o pomoc rehoľnú sestru Máriu Goretti Quadros, SRA, ktorá sa starala o núdzne deti. Sestra Mária Goretti priviedla Sheral do Domova Mária Vianney, kde sa o dieťa postarali. Zabezpečili jej stravu, domov, vzdelanie a Sheral tam ostala až  do skončenia svojich štúdií. Jej život nadobudol celkom inú podobu, keď získala pocit šťastného detstva, rodinného tepla a príležitosť študovať. Rehoľné sestry, s ktorými v Indii spolupracujeme (Misijná kongregácia Kráľovnej apoštolov – SRA), zapojili dievčatko do Adopcie na diaľku®.  Sheral tak dostávala cez náš projekt pomoc. Jej „adoptívna mama“ ju zo Slovenska na diaľku dlhodobo podporovala a poskytovala pomoc pre štúdium, čím jej  pomohla dosiahnuť úspešnú kariéru i dobre platené zamestnanie. Po štúdiu mikrobiológie Sheral získala tituly na univerzitách v Mangalore a v Bangalore, kde je aj zamestnaná ako výskumná pracovníčka v odbore mikrobiológie. Nie všetky indické deti sa dostanú na strednú alebo vysokú školu, ale  úspechom je už to, že sa naučia čítať a písať. Často sú v rodine prvou generáciou, ktorá dostala šancu získať vzdelanie.

 

Malí škôlkari na Haiti majú takéto pestré ružové uniformy.

Pomáhate aj v Európe, na Ukrajine a v Albánsku. Aká je situácia tam a v čom potrebujú pomoc?

V Albánsku spolupracujeme so sestrami saleziánkami, ktoré žijú a pôsobia v albánskej osade Tale-Bregdet. Komunitu vedie sestra Mgr. Magda Cerovská FMA, ktorá pochádza z Vígľaša. Veľa Albáncov žije v chudobe. Ich príbytky sú veľmi jednoduché, často sú to len jedna či dve skromné miestnosti. V meste si ľudia nájdu prácu skôr, no keď ju stratia, majú veľké problémy so živobytím. Na vidieku si obyvatelia dopestujú niektoré plodiny a dochovajú domáce zvieratá, majú však veľký problém získať platené zamestnanie. Chýbajú im tak financie na zdravotnú starostlivosť či na zabezpečenie vzdelania pre svoje deti. Celkovo je úroveň školstva a vzdelávania veľmi nízka. Mnohí rodičia sami nevedia čítať ani písať a nie sú schopní pomôcť so vzdelávaním svojim deťom. Práve chudoba a nevzdelanosť boli impulzom k začatiu Adopcie na diaľku®. Čo sa týka Ukrajiny, je tam veľmi zlá sociálna a ekonomická situácia. Bežná mesačná mzda je 50 až 80 eur, mesačný dôchodok je 30 – 40 eur. Veľa ľudí prácu nemá vôbec. Rodiny tak majú veľké problémy s obživou. Často chýbajú základné potraviny, lieky, ošatenie, obuv,  školské pomôcky. Niekoľkokrát boli zvýšené ceny elektriny, plynu, potravín. Mnohé deti sú siroty alebo polosiroty. Niektoré rodiny žijú bez elektriny a kúrenia pre nedostatok financií. Na Ukrajine spolupracujeme s detskými domovmi,  sociálnymi centrami aj kňazskými seminármi.

Dôležití sú pre udržateľnosť projektu pravidelní darcovia. Dá sa však pomôcť aj iným spôsobom, ako podporou konkrétneho dieťaťa?

Pravidelní darcovia sú naozaj pre náš projekt nosní, keďže projekt je realizovaný z dobrovoľných finančných darov Slovákov a Sloveniek. Projekt nepodporuje žiadna cirkevná, štátna ani súkromná inštitúcia. Je financovaný z individuálnych darov obyčajných ľudí. (Niekedy sa do pomoci zapoja kresťanské spoločenstvá či rehole, ktoré si na diaľku adoptujú konkrétne dieťa alebo bohoslovca, no tiež podporujú odkázaných, nie projekt ako taký.) Sme si vedomí, že náš projekt je službou núdznym. Našu prácu a námahy považujeme za poslanie v duchu Ježišových slov: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Matúš 25,40). Preto sme úprimne vďační jednotlivcom, rodinám, farnostiam, kňazom i rehoľným sestrám a bratom za modlitby za túto našu misiu, ktorú pre dobro blížnych s pomocou darcov konáme. Okrem modlitieb a podpory konkrétneho dieťaťa alebo študenta je možné podporiť ľubovoľným darom, napríklad 5 či 10 eurami, pravidelne alebo príležitostne aj konkrétny seminár, detský domov alebo krajiny, s ktorými spolupracujeme. Do pomoci sa môžu zapojiť i  spoločenstvá, stretká, firemné kolektívy. Sme každému veľmi vďační aj za propagáciu našich článkov, aktualít a správ, ktoré pravidelne prinášame na našej webovej stránke www.adopcianadialku.sk a na sociálnej sieti facebook. Zdieľanie článkov je tiež konkrétny prejav záujmu o chudobné dieťa.

Slovo na záver?

Ďakujeme všetkým darcom, zvlášť anonymným, ktorým nemáme možnosť poďakovať adresne za pomoc núdznym a chudobným deťom. Mnohí dobrodinci, ktorí sú do projektu zapojení, neprispievajú z nadbytku, ale sami sa uskromnia a delia sa o svoje prostriedky s núdznymi. Ďakujeme každému, kto sa angažuje pre dobro blížnych a prispieva tak k tomu, aby tí najzraniteľnejší mohli dostať vzdelanie, jedlo, lieky, oblečenie, učebnice či bezpečné prostredie a primeranú starostlivosť. Každý dar znamená nádej pre konkrétne dieťa.   

Viac informácií o projekte Adopcia na diaľku® nájdete na www.adopcianadialku.sk alebo si ich môžete vyžiadať telefonicky: 0915 724 458 a e-mailom. Za rozhovor ďakuje M. Borčíková, e-mail: borcikova@charita.sk . Fotografie archív SKCH.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.