Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
10. február 2011

KOMENTÁR: Slza za Mubarakom

Dianie v Egypte už vyše dva týždne pripomína zápas dobra so zlom. Utláčaný ľud povstal proti svojmu utláčateľovi. Deliaca čiara medzi dobrými a zlými však v tomto prípade nie je zďaleka taká jasná ako v rozprávkach. To, že médiá venujú pozornosť práve Egyptu, aj keď podobný príbeh sa odohráva v ďal...

Dianie v Egypte už vyše dva týždne pripomína zápas dobra so zlom. Utláčaný ľud povstal proti svojmu utláčateľovi. Deliaca čiara medzi dobrými a zlými však v tomto prípade nie je zďaleka taká jasná ako v rozprávkach.

To, že médiá venujú pozornosť práve Egyptu, aj keď podobný príbeh sa odohráva v ďalších arabských krajinách, je pochopiteľné a správne. Nejde ani tak o to, že revolta v okolitých krajinách nedosiahla takých rozmerov ako v Egypte. Slovami známeho amerického politológa Fareeda Zakariu, „Egypt je intelektuálnou dušou arabského sveta“. A zároveň dušou islamského fundamentalizmu, patrí sa dodať. Egypt je rodnou krajinou nielen Moslimského bratstva, ktoré pre „sesterské“ hnutia vyškolilo množstvo teroristov, ale aj rodiskom Bin Ládinovho pobočníka Ajmana al-Zawahírího či Muhammada Attu, jedného z aktérov útokov z 11. septembra 2001.

Podľa Zakariu je pritom Egypt krajinou s najreformnejším potenciálom. Toho si bol vedomý aj Západ, ktorý prezidenta Husniho Mubaraka nielen toleroval, ale aj finančne podporoval. Napríklad USA vyše dvoma miliardami dolárov ročne. Reforma krajiny však prepukla úplne ináč ako Západ očakával. Jej motorom sa nestal prezident, ktorého reformný potenciál už dávno vyhasol a ktorý kritikov zo Západu mohol odbiť jednoduchým konštatovaním, že Egypt je vďaka nemu najstabilnejšou moslimskou krajinou, ale nahnevaní mladí ľudia, nezamestnaní absolventi univerzít „Arabská spoločnosť sa musí vyrovnávať s populačnou explóziou, viac než polovica obyvateľov má menej ako dvadsaťpäť rokov,“ píše Zakaria vo svojej knihe Budúcnosť slobody (2003) a dodáva: „Prebytok nepokojných mladých mužov je pre každú krajinu zlou správou.“

„Prečo by egyptská spoločnosť, ktorá jednoznačne podporuje kameňovanie za cudzoložstvo a trest smrti pre odpadlíkov od islamu, mala voliť politikov západného strihu akým je Mohammad al-Baradeí?“ Zdieľať

S názorom Petra Schutza, že „všetky revolúcie, smerujúce od autokracie k demokracii, si zaslúžia sympatiu“ síce možno súhlasiť, aj keď v prípade Egypta len ťažko dôjde k naplneniu týchto slov. Najorganizovanejšou opozičnou silou je totiž Moslimské bratstvo, ktorému slobodné voľby poslúžia len ako výťah k moci. Rovnako ako Hamasu v Gaze či Hizballáhu v Libanone. Prečo by egyptská spoločnosť, ktorá jednoznačne podporuje kameňovanie za cudzoložstvo (82%) a trest smrti pre odpadlíkov od islamu (84%), mala voliť politikov západného strihu, akým je Mohammad al-Baradeí? Otázka o kompatibilnosti islamu a demokracie bude asi večne živá.

Ak desaťročia proskribované Moslimské bratstvo bude skutočne zastávať vedúcu rolu v Egypte 21. storočia a z prenasledovaného sa stane prenasledovateľ, Západ ešte bude ľutovať, že od Mubaraka nepožadoval viac „regulovanej demokracie“ a skorší odchod spojený s predaním moci, čo by zabezpečilo kontinuitu režimu.

Najvyššiu daň za zmeny v réžii ulice a Moslimského bratstva však zaplatia miestni kresťania. Ako konštatuje britský politológ Roger Scruton vo svojej knihe Západ a tí druhí (2002), kým formálne sekulárny Egypt Násira, Sadata a Mubaraka bol pre moslimov, a najmä pre islamských fundamentalistov pohromou, pre koptských kresťanov bol zárukou aspoň akých-takých práv a slobôd. Karta sa však tragicky obracia.

Imrich Gazda

Foto: veteranstoday.com

Inzercia

Odporúčame

Prečo by Ján Pavol II. (ne)mal byť blahoslavený?

Prečo by Ján Pavol II. (ne)mal byť blahoslavený?

O niekoľko týždňov bude blahorečený pápež Ján Pavol II. Aj z vnútra Katolíckej cirkvi zaznievajú hlasy polemizujúce s jeho vyzdvihnutím na oltár. V článku publikovanom na webe catholic.net na ne reaguje študent teológie a člen hnutia Legionári Krista, Matthew Schneider. Najčastejšie námietky pro...

NÁZOR: Zverejniť mená sudcov-komunistov?

NÁZOR: Zverejniť mená sudcov-komunistov?

Súhlasíte s tým, aby sa zverejnili mená sudcov, ktorí boli členmi komunistickej strany? Na otázku Postoy.sk odpovedali vybrané osobnosti. Ján Košturiak, prezident a spoluzakladateľ spoločnosti Fraunhofer IPA Slovakia: Súhlasím s tým, ale zverejňovanie nič nerieši. Mal by byť zákon, ktorý zakáže, aby...

K VECI: Zrodení pre boj

K VECI: Zrodení pre boj

Pápeža Leva XIII. poznáme najmä ako autora encykliky Rerum Novarum z roku 1891, ktorou Katolícka cirkev reagovala na fenomén industrializácie, triedneho konfliktu a rozvoja kapitalizmu. Pápež sa v encyklike stavia na stranu súkromného vlastníctva a práv robotníkov, pričom kritizuje nielen marxizmus,...