Registrované partnerstvá ako politická zbraň

Minulý týždeň získali naši západní susedia zaujímavé partnerstvo – stali sa prvou postkomunistickou krajinou, ktorá schválila zákon o registrovanom partnerstve ľudí rovnakého pohlavia. Sú v poradí dvanástou európskou krajinou, v ktorej bude tento zákon platiť.

Schvaľovanie zákona bolo zaujímavé. Poslanecká snemovňa ho schválila až na piaty pokus a až po prekonaní prekážky nazývanej prezidentské veto (český prezident Václav Klaus odmietol zákon podpísať a v polovici februára ho vrátil do parlamentu), ktoré bolo prelomené až po treťom hlasovaní. Za zákon hlasovalo 101 poslancov - získal teda presne toľko hlasov, koľko bolo potrebných na prelomenie veta. Ľudia rovnakého pohlavia tak budú môcť uzatvárať zväzky, budú mať vzájomnú vyživovaciu povinnosť a nárok na informácie o zdravotnom stave partnera. Zákon im umožní dediť po svojich partneroch či výchovu, nie však adopciu detí. Prezident Václav Klaus schválenie zákona komentoval ako „porážku všetkých, ktorí veria, že rodina je v spoločnosti základná a jedinečná“. Predseda Rady pre rodinu Českej biskupskej konferencie biskup Vojtěch Cikrle za prijatím zákona vidí skôr snahu o „odstránenie výlučnosti a spoločenskej podpory pre manželstvo muža a ženy, než riešenie praktických otázok života osôb so zmenenou sexuálnou orientáciou“. Nesúhlas so zákonom vyjadrili aj iné cirkvi.

Dva dni po prijatí zákona denník SME informoval v článku so zavádzajúcim nadpisom „Slovensko sa témy registrované partnerstvo bojí“ o tom, že organizácia Muzeon rozbehla na Slovensku petíciu za prijatie obdobného zákona aj u nás. O jeho presadenie sa ešte v roku 2002 pokúšal poslanec SDĽ Milan Ištván, ale neúspešne. Spomenutú petíciu okrem iných podpísali ľudia ako spisovateľka Oľga Feldeková, etnografka Soňa Kovačevičová, moderátorka Adela Banášová či herečka Magda Paveleková.

Aktuálne udalosti vyznievajú ako pokračovanie kultúrnej revolúcie a posilnenie pozícií ľavicových liberálov v ďalšej krajine. Detailnejší pohľad však svedčí o opaku: v Čechách nejde o nijaký hodnotový spor, ale o prázdny predvolebný politický zápas, v ktorom sú hodnotové otázky používané ako účinná zbraň pragmatikov. Nikto to nevyjadril lepšie ako úradujúci predseda ČSSD Bohuslav Sobotka v rozhovore pre týždenník Týden. Na otázku, prečo je také nutné, aby všetci sociálni demokrati hlasovali za zákon o registrovanom partnerstve, jednoznačne odpovedal: „Po prvé, mali sme to vo volebnom programe. A po druhé, v Európe je obvyklé, že sociálnodemokratické strany takýto zákon podporujú.“ Na doplňujúcu otázku, či nejde len o boj s Klausom, odvetil: „Prezident všetko vyhrotil, pretože zákon vrátil do snemovne. Teda áno, je to tiež boj s názormi, ktoré on reprezentuje...“

Radosť českých homosexuálov a lesieb, že ich problémy sú brané vážne a politici ich začínajú chápať, je zbytočná. Rovnako tragikomickým je vyjadrenie Hany Fábry z organizácie Muzeon, ktorá v spomínanom článku SME zablahoželala „aktivistom, politikom a predovšetkým českej spoločnosti, že dokáže prijať inakosť spoluobčanov“. Nejde o inakosť. Ide len a len o preferencie, „moderný“ imidž a o boj s Klausom.

Imrich Gazda

Michal Makovník na túto tému
Mnozí dnes věří, že homosexuálové a další jinak orientovaní jsou rovni ostatním
National Association for Research and Therapy of Homosexuality
Arguments Against Homosexual Unions
O novinářích a registrovaném zmatení jazyků

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo