Záborská o KDH: Chýba mi vyjadrenie k dôležitým otázkam súčasnosti

Záborská o KDH: Chýba mi vyjadrenie k dôležitým otázkam súčasnosti

Foto: Jozef Ďurník/TASR

Rozhovor s europoslankyňou Annou Záborskou, najvyššie postavenou političkou KDH, o tom, čo sa deje v tejto strane.

Čo sa stalo na sneme KDH? Opíšte, či a ako si predseda Hlina posilnil svoju pozíciu a či úspešne centralizoval svoju moc.

Bol to programový snem, hlavným bodom bolo prijatie takzvaného akčného programu KDH, ktorým chce predseda Hlina zaujať voličov. Pôvodne programový snem prijal aj niektoré zmeny stanov. Zrušil automatické pozastavenie členstva ľuďom, ktorí boli obvinení zo spáchania trestného činu. Nový text článku je však naďalej zneužiteľný.

Ďalšou zmenou je zníženie počtu minimálnych zasadnutí Rady KDH zo štyroch na dve stretnutia ročne. Rada je najvyšším politickým orgánom strany medzi snemami, takže táto zmena posilňuje postavenie predsedníctva. Zredukovanie povinných zasadnutí aj nižších orgánov nepovažujem za šťastné. Na druhej strane, snem neprijal návrhy na vytvorenie nových funkcií koordinátorov, ktorí by posilnili pozície vedenia práve v republikovej rade. Rovnako v stanovách zostal doterajší spôsob tvorenia kandidačných listín do volieb.

Podľa mňa KDH zostalo vo svojej podstate demokratickým hnutím, ktoré od svojho založenia rešpektuje názory svojich členov a funkcionárov na každej úrovni. Nebudem to skrývať, ale bola som proti tomu, aby niektoré dôležité rozhodnutia boli vo výlučnej kompetencii Predsedníctva KDH. 

Alojz Hlina sa už vyjadruje ako dlhoročný kádehák, napriek tomu stále v mnohom nemá identitu KDH. Čím ako predseda strany dovnútra zaujal a kde má podľa vás rezervy?

Pán predseda má nepopierateľný talent riešiť veci veľmi zrozumiteľne najmä smerom k médiám, ale i k časti orgánov hnutia. Bolo zaujímavé sledovať regionálne diskusie o jeho návrhu akčného programu. Viaceré body z tohto dokumentu členovia veľmi vítali. Netradičnou a myslím, že pozitívne prijatou akciou nového predsedu bola aj takzvaná gazdovská konferencia, ktorá prebehla v pondelok hneď po sneme.

Na druhej strane, nový predseda menej akcentuje programovú a hodnotovú konzistentnosť KDH. Niekedy tak nie je celkom jasné, aký je vzájomný vzťah medzi kresťanskodemokratickými hodnotami, na ktorých KDH stojí, a politickou komunikáciou vybraných tém. 

Mne však stále chýba vyjadrenie KDH k dôležitým otázkam našej súčasnosti. Chýbajú mi riešenia a ciele v jednotlivých otázkach a problémoch.

Čím momentálne prechádza KDH? Mnohí veria, že sa po štyroch rokoch mimo parlamentu musí vrátiť do parlamentu, že je to takmer isté. Váš názor?

KDH musí nájsť spôsob, ako znovu zaujať voličov a nadchnúť členov a sympatizantov a zároveň zostať verné svojim princípom. Ak budeme viac vnímať súčasné témy, viac počúvať ľudí a najmä ponúkať im aj riešenia, potom budeme úspešní. Ak sa nám to podarí, som si istá, že svoje miesto v parlamente opäť obhájime. Získať si stratenú dôveru voličov nie je jednoduché. Nateraz si myslím, že treba mať pokoru a rozvahu.

Do KDH vstúpilo niekoľko bývalých členov SDKÚ ako Ivan Štefanec či Ivan Šimko, pritom Štefanec podporoval registrované partnerstvá, obidvaja zase členstvo Turecka v EÚ či ústavnú zmluvu EÚ. Mení sa KDH aj hodnotovo?

KDH prijatím článku 2 v novelizovanych stanovách jednoznačne potvrdilo, že hodnoty, na ktorých je postavené, sa nemenia. Ak by sa tak stalo, tak by to bola pre mňa zásadná otázka.

Pred časom ste povedali, že KDH je poslednou kresťanskodemokratickou stranou v Európe, v tradičnom zmysle slova. Čo by malo KDH robiť, aby v takejto podobe prežilo?

Ujasniť si, že príčinou zlyhania KDH vo voľbách neboli jeho hodnoty, ale nedostatok autenticity pri ich prezentovaní. O hodnotách nestačí hovoriť, treba ich žiť. Politici by nemali byť kazateľmi, ale tými, ktorí idú ostatným príkladom.

Som presvedčená, že my by sme mali mať dnes oveľa väčšie ambície, ako len prežiť. Kresťanské strany v Európe sú tie, ktoré idú do zásadného zápasu. V Nemecku, vo Francúzsku. Nie je to ľavica či liberáli. Len odhodlané strany sa dokážu postaviť populistom. Je stále veľa voličov, ktorí chcú čitateľné politické strany. Víťazstvo pravicového kandidáta Francoisa Fillona v primárkach vo Francúzsku to dokazuje. Voliči postavili voči populistom a neštandardným stranám overenú klasiku. Ak Fillon uspeje, je to veľká výzva aj pre moju stranu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo